Blízko Spasiteľa na dvoch krížoch boli ukrižovaní dvaja zlodeji. Jeden z nich ho urážal, rúhal sa; druhý vyznal, že si zaslúži utrpenie pre svoje skutky a uznal Pánovo nevinné utrpenie. Sebaobvinenie ihneď otvorilo oči jeho srdca a spoznal presvätého Boha, trpiaceho za ľudstvo. Ani vzdelaní, ani kňazi, ani veľkňazi Židov ho nespoznali, napriek tomu, že škrupulózne študovali každé písmeno Božieho……...
Ak sa žiadne pokušenie nemôže dotknúť človeka bez Božej vôle, potom sťažovanie sa, šomranie, sebaospravedlňovanie a vinenie druhých alebo okolností sú skutkami duše, ktoré sa protivia Božej vôli. Sú to pokusy odporu voči Bohu. Bojme sa takéhoto nešťastia! Keď myslíme na akékoľvek ťažkosti, ktorým môžeme čeliť, nestrácajme čas ich analyzovaním, aby sme neboli odvedení od pokorného zmýšľania a vedení……...
Pamätanie na Božiu všadeprítomnosť a všemohúcnosť vo všeobecnosti ochraňuje srdce od váhavosti, ktorú nedostatok viery rodí v myšlienkach, keď sa myseľ nakláňa k márnomyseľnosti a nesprávnej láske k vlastnému telu. Svätý prorok Dávid povedal: „Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. Preto sa raduje moje srdce a moja duša plesá aj moje telo odpočíva v nádeji“ (Ž 16,……...
Prečo netúžime prijať súženia, ktoré Božia prozreteľnosť dovoľuje pre spásu našich duší a k čomu nás volá sám Boh? Pretože nám vládne zmyselnosť a márnosť; to prvé zabraňuje v obmedzovaní tela, to druhé nás núti ceniť si mienky druhých. Obe tieto vášne sú zničené živou vierou, nakoľko prichádzajú z nedostatku viery. Keď sa abba Dorotheos spýtal svätého Jána Proroka: „Čo by som……...
Neotrasiteľná viera v Božiu prozreteľnosť utvrdzuje človeka v trpezlivosti a robí sebaobviňovanie možným. Pán povedal svojim učeníkom: „Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca. Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané“ (Mt 10, 29 – 30). Týmito slovami Spasiteľ sveta vykreslil nevyčerpateľnú starostlivosť, ktorú môže……...
Aká čudná je to vec! Keď začíname obviňovať seba samých zbežne a násilne, postupne nadobudneme taký presvedčivý a aktívny stav sebaobviňovania, že budeme môcť znášať nielen bežné utrpenia, ale dokonca i veľké núdze. Pokušenia už nemajú veľkú moc nad tými, ktorým zvykli vládnuť, a čím viac si človek osvojí túto schopnosť, tým ľahšími sa im pokušenia zdajú, aj keby sa……...
Keď sebaobviňovanie dosiahne svoju plnosť, úplne vykorení hnev zo srdca spolu so všetkým zlom a pokrytectvom, ktoré neustále prebývajú v srdci, kým akákoľvek forma sebaospravedlňovania v ňom nájde príbytok. Svätý Pimen Veľký povedal, že nenávisť ku zlu pozostáva v ospravedlnení každého človeka a v odsúdení seba samého vo všetkých prípadoch. Toto poučenie vychádza zo slov samotného Pána, ktorý každého, kto súdi blížneho, nazýva……...
Všetky modlitby Cirkvi sú naplnené pokornými myšlienkami sebaobviňovania. Ale mnísi pridávajú každý deň viac času sebaobviňovaniu. Skúšajú sa takto presvedčiť, že sú hriešnikmi. Padnutá prirodzenosť tomu nechce veriť, nechce také poznanie. Vo všeobecnosti je sebaobviňovanie užitočné pre všetkých mníchov – pre začiatočníkov i pre skúsených, pre tých, čo žijú v komunite, ako aj pre tých, čo žijú v samote….…...
Sebaobviňovanie je pravou mníšskou prácou, je to modlitba srdca, ktorá kladie odpor chorému stavu našej padnutej prirodzenosti, kvôli ktorej všetci ľudia, dokonca i verejní hriešnici, snažia sa o zdanie spravodlivosti a o jej potvrdenie všetkými druhmi ľstivého intrigánstva. Sebaobviňovanie spôsobuje násilie padnutej prirodzenosti, tak ako modlitba a ostatné asketické námahy, skrze ktoré „trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú“ (Mt……...
Chceš ostať neustále vo svätom obydlí trpezlivosti? Musíš sa zásobiť jedlom na dlhý čas – musíš nadobudnúť a znásobiť v sebe myšlienky a pocity pokory. Tento druh pokory, ktorý pripravuje človeka na trpezlivé znášanie utrpenia dokonca pred jeho príchodom a pomáha človeku trpezlivo prestáť útok pokušenia, svätí otcovia nazývajú sebaobvinením. Sebaobviňovanie je jednoducho dávanie si za vinu svoju hriešnosť, ktorá……...
Vo Filokalii čítame: „Domom duše je trpezlivosť, pretože duša v nej prebýva. Potravou duše je pokora, pretože duša je ňou sýtená.“ Presne tak! Súc živený svätým jedlom pokory, človek môže ostať vo svätom obydlí trpezlivosti. Keď je tohto jedla nedostatok, duša opúšťa príbytok trpezlivosti. Zmätok ako zúrivý vietor vtrhne do duše a krúti sa bez kontroly. Podobne ako……...
Pokora je učením evanjelia, je evanjeliová čnosť, mystický odev Krista, mystická moc Krista. Kto je odetý do pokory, Boh sám sa mu zjavil, a ktokoľvek sa oblieka do pokory, stáva sa ako Boh. „Kto chce ísť za mnou,“ povedala svätá Pokora, „nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24). Nie je možné……...
Pilát bol urazený Kristovým mlčaním, ktoré sa mu zdalo pyšným. Povedal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“ (Jn 19, 10). Pán vysvetlil, že jeho mlčanie vychádzalo zo zjavenia Božej vôle, ktorej Pilát bol slepým nástrojom, pretože si myslel, že je schopný konať nezávisle od nej. Kvôli svojej vlastnej……...
Je svätá prostrácia, ktorá vychádza z pokory, z rešpektu voči blížnym, z rešpektu voči Božiemu obrazu, z rešpektu voči Kristovi v blížnom. A je aj hriešna prostrácia, chamtivá prostrácia, prostrácia pre potešenie ľudí, ktorá je zároveň pohŕdaním ľuďmi nenávisťou voči Bohu. Toto je prostrácia, ktorú Satan vyžadoval od Bohočloveka, keď mu ponúkol všetky kráľovstvá sveta a ich slávu (porovnaj Lk 4, 7). Ako……...
Čo znamená veriť? Túto otázku sa raz spýtali jedného veľkého asketika. Odpovedal: „Veriť znamená zotrvať v pokore a milosrdenstve.“ Pokora vkladá nádej v Boha, nie do seba alebo iných ľudí, a tak pokorný človek je jednoduchý, priamy a ušľachtilý vo svojom správaní. Slepý svet takéto správanie nazýva pyšným. Pokora považuje pozemské dobrá za neužitočné. V očiach pokorného človeka je veľkým……...
Pýcha je spoľahlivá indikácia povrchného človeka, otroka vášní. Je to znak duše, ktorá zablokovala každý prístup k učeniu Krista. Nesúď človeka podľa jeho vzhľadu a nerozlišuj, či je pyšný, alebo pokorný, podľa jeho vzhľadu. „Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo“ (Jn 7, 24). Pán nám prikázal rozpoznávať ľudí podľa ich skutkov a ich ovocia (porovnaj Mt 7, 16). ……...
Pokorný človek nie je schopný hnevu alebo nenávisti, pretože nemá žiadnych nepriateľov. Ak ho niekto zraní hocijakým spôsobom, vníma toho človeka ako nástroj Božej spravodlivosti alebo prozreteľnosti. Pokorný človek sa dáva úplne Božej vôli. Pokorný človek nežije svoj život, ale Boží život. Pokorný človek nevkladá dôveru v seba, a preto neustále hľadá Božiu pomoc a nepretržite ostáva……...
Praješ si nadobudnúť pokoru? Nasleduj prikázania evanjelia. Skrze ne tvoje srdce nadobudne svätú pokoru a črty samotného nášho Pána Ježiša Krista. Začiatkom pokory je chudoba ducha. Prostriedkom cesty k pokore je Kristov pokoj, ktorý prevyšuje všetku múdrosť a chápanie. Koniec cesty a dokonalosť pokory je Kristova láska. Pokora nie je nikdy hnevlivá, nikdy sa nepokúša o priazeň človeka, nikdy sa……...
Účinok pokory sa môže porovnať s účinkom vášne lakomstva. Čím viac je človek infikovaný láskou k pozemským veciam, tým viac ich zhromažďuje; čím viac po nich túži, tým menej je uspokojený. Čím bohatší sa stáva, tým viac sa vidí biednym. Podobne čím viac pokorný človek rastie v čnostiach a duchovných daroch, tým úbohejším a slabým sa zdá vo svojich očiach. Je……...
Falošná pokora oslabuje človeka natoľko, že ho núti nielen vidieť seba samého ako pokorného a jemne to naznačovať druhým, ale otvorene a hlasno to oznamovať všetkým. Táto falošnosť sa nám kruto vysmieva, keď ňou oklamaní veríme, že je Pravdou. Milosťou naplnená pokora nie je viditeľná, ako Darca milosti, Boh, tiež nie je viditeľný. Je schovaná v tichu,……...
Si chrámom pravdy, stvorený Bohom. Keď prijmeš do svojho vnútra zdanie pravdy a keď sa mu klaniaš namiesto skutočnej Pravdy, stávaš sa pohanským chrámom. Vo vnútri tohto pohanského chrámu je idol – prelud pokory. Takáto falošná pokora je najhorším druhom pýchy. Keď človek spozná pýchu, len s veľkými ťažkosťami ju dokáže vykoreniť zo svojej duše. Ale ako môže človek……...
Obávaj sa, aby tvoja prázdna a klamlivá extáza neviedla do večného trápenia, ktoré Boh prisľúbil tým, ktorí sú v rozpore s Božou vôľou so sebou spokojní. Márnomyseľnosť a jej deti – falošné duchovné stavy, ktoré sa objavujú v srdci a neboli prebodnuté pokáním – vytvárajú zdanie pokory. Toto zdanie sa stáva náhradou za skutočnú pokoru v duši. Zdanie pravdy, ktoré takto násilne zabralo……...
Drahý brat! Pozri sa sústredene a bez predsudkov na svoju dušu. Nie je pre ňu vhodnejšie pokánie než nejaké potešenie? Nie je pre teba lepšie plakať tu na zemi, v tomto slzavom údolí, kde je vhodnejšie utrpenie než vymýšľanie si pre seba predčasných, klamlivých, bláznivých a ničiacich potešení? Pokánie a slzy nad našimi hriechmi dávajú večnú blaženosť. Toto je dobre……...
Satan sa niekedy zjavuje ako anjel svetla a jeho nasledovníci sa niekedy zdajú byť apoštolmi Krista (2 Kor 9, 13 – 15). Jeho učenie predstiera, že je učením Krista. Stavy, ktoré sú spôsobené jeho klamom, sa zdajú byť na prvý pohľad podobné veľkým, milosťou naplneným stavom. Jeho pýcha a márnomyseľnosť a ich klam a ilúzia berú formu Kristovej pokory. Och!……...
Svätý Makárius Egyptský, skutočný Duchom naplnený otec, nazývaný Cirkvou veľkým pre dokonalosť jeho čností, zvlášť pre hlbokú pokoru, povedal vo svojich svätých a mystických dielach, že dokonca najčistejšie a najdokonalejšie ľudské bytie má v sebe zrnko pýchy. Tento svätý muž dosiahol najväčšiu úroveň kresťanskej dokonalosti. Žil v čase naplnenom svätými, dokonca videl najväčšieho z mníchov, svätého Antona Veľkého. Predsa len povedal,……...