Po naplnení prikázania očakávaj pokúšanie; pretože láska ku Kristovi je testovaná protivenstvami. Je potrebné správne pochopiť toto poučenie, pretože ľahšie priľneme k vysvetleniu svätých otcov o inom zdroji našich skúšok. Svätý Izák Sýrsky napríklad vo svojej piatej homílii hovorí: „Kedykoľvek sa rozhodneš začať nejaké dobré dielo, najprv sa priprav pre pokušenia, ktoré na teba prídu, a nepochybuj o pravde. Pretože……...
Každá myšlienka má svoju váhu a mieru v Božích očiach. Pretože je možné myslieť o tej istej veci buď s vášňou, alebo nestranne. Svätí učitelia duchovného života vo svojich radách dávajú veľký dôraz na nutnosť posudzovania myšlienok. Dokonca v niektorých mníšskych komunitách je praxou denne vyjavovať svoje myšlienky starcovi. Bez spoznania tohto vnútorného sveta človek môže mať klamlivý obraz o sebe samom….…...
Kto zanedbáva činnosť a uspokojuje sa iba teoretickým poznaním, namiesto obojstranného meča drží iba trstinovú palicu; a keď sa postaví nepriateľom v čase vojny, prenikne do dlane, prepichne ju (porovnaj Iz 36, 6) a vstrekne svoj prirodzený jed. Niekedy zvykneme pozerať na rady z dávnej minulosti s určitým odstupom. Vnímanie priam neuveriteľného pokroku v takmer všetkých oblastiach bežného života hlavne v poslednom storočí vedie……...
Pochop slová Písma ich napĺňaním a nenafukuj sa rozprávaním o teoretických veciach. Svätí otcovia často varujú pred nesprávnym prístupom k čítaniu Svätého písma. Je veľa tých, ktorí sa uspokojujú s teoretickým poznaním jeho obsahu. Svätý Marek Asketik to spája s následným pokušením prázdneho prezentovania nadobudnutých poznatkov pred druhými. Svätý Ignác Brjančaninov rozvádza prvú časť poučenia slovami: „Neuspokojuj sa s bezvýsledným čítaním……...
Nehovor: „Neviem, čo je správne, preto nie som vinný, ak to nerobím.“ Pretože ak by si konal všetko dobro, ktoré poznáš, tak by sa to, čo nepoznáš, pred tebou odkrylo, tak ako sa spoznáva dom prechádzaním z jednej izby do druhej. Nie je užitočné vedieť, čo prichádza neskôr, ak si neurobil to, čo prichádza ako prvé. Lebo poznanie……...
Chudobné vyjadrovanie nepoškodí zbožnému, ani výrečná múdrosť pokornému. Niektoré nedostatky sa nám môžu zdať prekážkou pre službu Bohu. Svätý Marek Asketik však hovorí, že jediným skutočným nedostatkom je nesprávny stav nášho srdca. Spomínam si na rozprávanie staršieho kňaza. Keď ako mladý muž sa zdôveril svojmu farárovi, že cíti povolanie ku kňazstvu, ale má obavu, lebo……...
Ako múdrosť v reči je jednou vecou a samotná múdrosť inou, tak niečo iné je nevedomosť v slove než samotná nevedomosť. V spisoch svätých otcov často nachádzame rady na rozpoznávanie pravej múdrosti. Ostro rozlišujú medzi múdrosťou založenou na súhrne nadobudnutých poznatkov štúdiom a múdrosťou nadobudnutou skúsenosťou duchovného života. Aj keď nepohŕdajú snahou o získavanie nových poznatkov, predsa len za skutočnú múdrosť považujú……...
Kto pohŕda poznaním a vyzdvihuje nevzdelanosť, je nevedomcom nielen v slovách, ale aj v myslení. Svätý Marek Asketik sa kriticky vyjadruje na adresu tých, ktorí zanedbávali rast v poznaní. Niektorí tak robili z falošnej zbožnosti mysliac si, že tým nasledujú slová evanjelia, iní zas z obyčajnej lenivosti. Jedni aj druhí však vyzdvihovali svoju nevedomosť ako čnosť. Od čias svätého Marka Asketika sa……...
Iní jednoduchí ľudia, keď počuli chválu od druhých, namiesto napodobnenia ich pokory, stali sa pyšnými na svoju nevedomosť a upadli do namyslenosti. Všetko záleží od stavu srdca. Svätý Marek Asketik pokračuje v predchádzajúcom poučení poukázaním na jednoduchých ľudí, ktorým chýba čnosť pokory. Ocenenie druhými ich tak nevedie k pokornému zmýšľaniu, ale znásobuje ich márnomyseľnosť do takej miery, že sa……...
Videl som prostých ľudí, ktorí boli skutočne pokorní a stali sa múdrejšími od múdrych. Toto poučenie prináša ďalšiu duchovnú zákonitosť, ktorú svätí otcovia spoznali skrze asketické úsilie o dokonalosť. Márnomyseľnosť vnáša rozptýlenosť do myslenia človeka. Pokora na druhej strane vedie dušu k sústredenosti. Odvádza ju od vecí tohto sveta a napomáha k vnútornému stíšeniu, ktoré je nevyhnutné pre pozornú modlitbu a kontempláciu….…...
Človek radí blížnemu podľa svojho vlastného poznania, ale v tom, kto počúva takúto radu, Boh koná v miere jeho viery. Svätý Marek Asketik pripomína, že druhým môžeme dať iba to, čo vlastníme. Má na mysli mieru poznania, ktorú môžeme ponúknuť svojmu blížnemu. Takto sa môže stať, že človek môže ponúknuť skutočne len veľmi chudobnú radu tým, ktorí hľadajú……...
Poznanie dobrých vecí pre človeka bolo dané Bohom každému; ale pôžitkárstvo vedie k nedbanlivosti a nedbanlivosť k zábudlivosti. Katechizmus hovorí: „V hlbinách svedomia človek odkrýva zákon, ktorý si on sám nedáva, ale je povinný ho poslúchať. Jeho hlas ho neprestajne vyzýva, aby miloval a konal dobro a vyhýbal sa zlu, a keď treba, zaznieva mu v hĺbke srdca… Lebo……...
Ľahko je zabitý ten, kto si nevšíma pascí nepriateľa; a rýchlo padne ten, kto nepozná príčiny vášní. Pán povedal svojim učeníkom: „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Mt 26, 41). Nepozornosť v duchovnom živote nevyhnutne vedie k stroskotaniu v diele spásy. Abba Agathon povedal: „Bez rozhodnej pozornosti neurobíme pokrok v žiadnej čnosti.“ A svätý Marek Asketik poukazuje na dôsledky……...
Každý, kto chváli blížneho z pokrytectva, neskôr ho zneužije a poníži. Možno, že nás zarazila rozhodnosť tohto výroku svätého Marka Asketika, aj keď jeho pravdivosť potvrdzujú naše vlastné skúsenosti. Táto rozhodnosť však vychádza z poznania plodov predstieranej pokory, ktorá si našla miesto v ľudskom srdci. Nemožno očakávať dobré ovocie na zlom strome. Svätý Ignác Brjančaninov nás preto nabáda k obozretnosti……...
Keď človek pomôže druhému slovom alebo skutkom, nech obaja v tom spoznajú Božiu milosť. Kto tomu nerozumie, bude vedený tým, kto tomu rozumie. Božia milosť je život našich duší. Svätý Tichon Zadonský hovorí, že bez Božej milosti človek žije podľa tela a podobá sa loďke, ktorú vlečie prúd rieky. Nemôže žiť duchovne tak ako tá loďka sa nemôže……...
Zakaždým, keď niekto prijme poníženie kvôli Kristovej pravde, bude stonásobne oslávený druhými ľuďmi. Ale je vždy lepšie robiť dobro kvôli požehnaniu, ktoré prichádza v budúcom živote. Svätý Marek Asketik dal tejto zbierke poučení názov O duchovnom zákone. Je to výstižný názov, pretože nám predkladá duchovné zákonitosti, ktoré ľahko môžeme objaviť v duchovnom zápase. Ani toto poučenie nie je……...
Ak si nepraješ utrpieť škodu kvôli chvále ľudí, tak si najprv od nich obľúb karhanie za svoje hriechy. Je ľahké porozumieť tomuto poučeniu, ale je veľmi ťažké ho nasledovať. Obľúbiť si karhanie druhých za naše hriechy je náročnou požiadavkou a v tejto snahe často zlyhávame. Je preto potrebné osvojiť si najprv asketickú prax, ktorou je sebaobviňovanie. Učitelia duchovného……...
Človek koná tak, ako môže, podľa svojich vlastných prianí, ale o výsledku jeho skutkov rozhoduje Boh v súlade so spravodlivosťou. Svätý Marek Asketik nám pripomína realitu Božieho súdu, ktorému neunikne žiaden človek. Tam zaznie spravodlivý verdikt nad celým naším životom a nad všetkými našimi skutkami. Vo svätom krste sme sľúbili Bohu dodržiavať jeho Zákon, a tak sa odkloniť……...
Boh a naše svedomie poznajú naše tajomstvá. Nechajme ich, aby nás napravili. Kto sa namáha s neochotou, porastie úboho v každom smere, zatiaľ čo ten, ktorý sa tlačí dopredu v nádeji je dvojnásobne bohatý. Môže sa zdať, že svätý Marek Asketik spája dokopy dve rôzne poučenia. Netrvá však dlho, aby sme objavili ich vzájomnú zviazanosť. V prvej časti svätý……...
Ak chceš duchovné zdravie, počúvaj svoje svedomie, rob všetko, čo ti povie a budeš mať z toho úžitok. Svedomie je veľkým Božím darom pre človeka. Je to jasný hlas, ktorý rozpoznáva zlo od dobra. Svedomie rozpoznáva dokonalejším spôsobom než myseľ a len ťažko sa dá oklamať. Čím viac sa človek usiluje nasledovať evanjeliové prikázania, tým viac je hlas svedomia……...
Rady blížnych sú osožné, ale najlepšie je naše posúdenie. Toto poučenie svätého Marka Asketika nás muselo prekvapiť. Keď čítame diela svätých otcov, tak sa skôr stretávame s naliehaním, aby sme sa usilovali nájsť duchovného otca a nasledovali jeho rady. Niektorí dokonca idú ešte ďalej a nabádajú, aby sme nedôverovali sebe samým. To všetko sú skutočne veľmi dobré rady a svätý……...
Uvažuj nad výsledkom každého nedobrovoľného utrpenia a objavíš v ňom zničenie hriechu. Svätí otcovia nám ponúkajú mnoho asketických prostriedkov, ktoré posilňujú našu vôľu k nasledovaniu evanjeliových prikázaní a dávajú rast čnostiam. Ani jeden z týchto prostriedkov nie je ľahký. Človek, ktorý sa rozhodol pre disciplínu pôstu, dlhšej modlitby, odpútania sa od neužitočných aktivít a iných asketických cvičení, dobrovoľne prijíma utrpenie, ktoré je……...
Nehovor, že si dosiahol čnosť, kým si nepretrpel skúšku, pretože bez skúšky čnosť nebola vyskúšaná. Známy kňaz, publicista a pedagóg Thomas Hopko po odchode na dôchodok býval blízko ženského monastiera Premenenia Pána v Ellwood City, Pensylvánii. Slúžil tam sväté liturgie a bol dispozícii k duchovnému vedeniu nielen pre mníšky, ale aj pre návštevníkov monastiera. Keď sa jeho zdravotný……...
Prijať utrpenie kvôli Bohu je skutočný skutok svätosti; pretože pravá láska je skúšaná ťažkosťami. Svätý Marek Asketik sa dotýka reality, ktorej čelí každý človek. Je to utrpenie rôzneho druhu, ktoré začalo sprevádzať človeka od straty raja. Mnohí sa usilujú oslobodiť od tohto nepríjemného spoločníka, no sú neúspešní a často tak iba zväčšia mieru utrpenia pre seba ako……...
Nevykonanie dobra, ktoré je v našich silách, je ťažko odpustiť. Ale milosrdenstvo a modlitba však vyliečia nedbanlivca. Sú duchovné pravdy, ktoré nami doslova otrasú, pretože nám náhle a ostro pripomenú všetky situácie, v ktorých sme nesprávne konali alebo sa prejavila naša ľahostajnosť a lenivosť. Toto poučenie svätého Marka Asketika je jednou z nich. Je ťažko odpustiť nevykonanie dobra, ktoré je v našich……...