Klavirista, Andor Foldes, keď oslavoval svoje sedemdesiate druhé narodeniny, spomenul dva veľké okamihy vo svojom živote, ktoré poznačili celý jeho život. Tým prvým bolo povzbudenie od otca. Keď ako sedemročný pomáhal otcovi pri práci v záhrade. Keď skončili, otec ho pobozkal a poďakoval sa za pomoc. A hoci od vtedy uplynulo viac než šesťdesiat rokov, Foldes si na to……...
Jednu oblasť postihlo strašné sucho. Tráva najprv zožltla a potom uschla. Pomreli slabé stromy. Z neba nespadla ani kvapka a ráno nikdy zemi neprinieslo ani chvíľkové občerstvenie rosou. Tisíce malých i veľkých zvierat umieralo. Len máločo malo silu utiecť púšti, ktorá všetko pohlcovala. Sucho bolo zo dňa na deň horšie. Dokonca i staré stromy, ktoré svojimi koreňmi dosahovali……...
Na zemi ležalo malé semienko, o ktorom nik nevedel, čo z neho bude, ak vyrastie. Jedného dňa ho našla smutná, ale zato veľmi milá dievčina. Uzhodla sa, že si ho doma zasadí, aby ju potešilo na jej ceste životom. Lenže, keď išla cez pole, vypadlo jej z ruky. Veľmi sa preľakla – lebo samota je hrozná – a……...
Wilhelm Busch rozpráva Keď som bol mladý, s nadšením sme čítavali novely spisovateľa Maua Bytha, ktorý je dnes už zabudnutý. Bol inžinierom, preto najčastejšie spracovával témy zo začiatkov technického obdobia. Jednej zo svojich noviel dal názov Tragédia povolania. Hlavným hrdinom novely je mladý inžinier, ktorému jedného dňa za zvláštnych okolností zverili veľmi významnú úlohu: mal vybrať most nad……...
Američan O. Smith napísal dobrú poviedku, ktorú voľne reprodukujem. Vynášajú mŕtveho. Tu sa priženie akýsi muž a kričí: „Stojte! Ja toho mŕtveho zobudím! Chyba mu iba vzdelanie!“ A predčíta z klasikov a filozofických spisov. Mŕtvy však ostáva mŕtvym. „Ale čo,“ volá ktosi. Tomu mladému mužovi chýba iba lepšie prostredie. Ako môže niekto žiť v biednom prostredí?“ A dá……...
Jeden z najväčších psychológov nášho storočia Carl Gustav Jung bol najprv neveriaci a odmietal náboženstvo ako nehodnoverné. Ale keď empiricky preskúmal psychiku človeka, zistil, že v človeku existujú otázky: kto som, odkiaľ som, načo som, kam idem? Je možné, že niektorý človek tieto otázky v sebe zahádže hlukom a ruchom svetských záujmov, nánosom materiálnych pôžitkov alebo rozličnými stresmi….…...
Hrdina románu Homo faber hovorí: „Často som sa pýtal, čo majú ľudia na mysli, keď hovoria o hlbokom ľudskom zážitku. Som technik. Som navyknutý vidieť veci tak, ako sú. Vidím všetko, o čom ľudia hovoria, veľmi presne. Nie som slepý. Vidím Mesiac nad púšťou Tamaulipa – vidím ho jasnejšie. Ale vidím ho ako masu hmoty, ktorá sa dá……...
Ľudia si spomínajú na svoju minulosť, na to, čo prežili, podľa istých období a dátumov. Niektorí delia svoj život podľa istých medzníkov – radostných alebo tragických – podľa promócie, svadby, autohavárie alebo ťažkej prekonanej choroby, podľa zmeny náhľadov. Iní delia svoj život podľa vonkajších medzníkov – podľa miest, kde bývali, podľa zamestnania, v ktorom pôsobili. Iní delia život……...
Žil raz jeden kamenár, ktorý bol večne nespokojný, stále sníval o akomsi lepšom zajtrajšku. Keď tak jedného dňa nahlas rozmýšľal o tom, ako si žijú bohatí, ako po celé dni vylihujú a nič nerobia, zjavil sa mu anjel a povedal: „Stane sa, ako si želáš.“ A naozaj sa stalo, ako si želal. Teda: bohatstvo, výhody, ničnerobenie. Takýto život……...
Elvis Presley, ktorý zomrel v roku 1976 na rakovinu, bol jedným z najslávnejších spevákov našej doby. Tisíce mladých ľudí, ktorí počúvali jeho spevácke vystúpenia, boli natoľko uchvátené jeho spevom, že v neopísateľnom vytržení burácali na slávu Elvisovi. Elvis bol pre mladých priaznivcov populárnej hudby na celom svete skutočným idolom. A tento spevák, kráľ na vrchole svojej slávy, hovorí o……...
Keď mal známy vedec, spisovateľ a filozof a rektor v Šanghai, Ján Hsiung Wu sotva štyri roky, zomrela mu jeho mladučká matka. Temer ju ani nepoznal a stal sa úplnou sirotou, lebo aj otec mu zomrel. Keď mal 15 rokov, ochorel na týfus. A ujala sa ho cudzia žena, ktorá nemala vlastné deti. Dvadsať dní a dvadsať nocí……...
Deň sa začal zle a mal sa skončiť ešte horšie. Autobus, ako zvyčajne, bol nabitý. Hádzalo ho na všetky strany, a to len podporovalo zlú náladu. Zrazu som počula hlboký hlas. Prichádzal spredu: „Nádherný deň, čo na to poviete?“ V tlačenici som toho človeka nevidela, ale počula som, ako opisuje jarnú krajinu a upozorňuje na veci, ktoré sa……...
Dve semienka ležali vedľa seba v úrodnom jesennom poli. Jedno si povedalo: „Chcem rásť. Chcem ponoriť svoje korene do hĺbky zeme podo mnou a dať vyrásť výhonkom cez kôruzeme, ktorá je nado mnou… Chcem rozvinúť svoje nežné pupene ako zástavy, aby som zvestovalo príchod jari… Chcem pocítiť teplo slnka na svojej tvári a na svojich lupienkoch požehnanie rannej rosy.“……...
Bol raz muž, ktorý veľa premýšľal o veciach tohto sveta. Najviac ho trápilo, keď nemohol spoznať pôvod zla. Na to nepoznal odpoveď. „Svet je z Boha“, hovorieval si. „A v Bohu môže byť iba dobro. Ako vznikajú z dobra zlí ľudia?“ Ale hútal máme, odpoveď nenašiel. Raz sa stalo, že tento hĺbavý človek. uvidel na ceste strom, ktorý……...
Spomínam si na stretnutie s mladým mužom, keď opúšťal rehabilitačné stredisko pre alkoholikov. Bolo to pred niekoľkými rokmi. Prišiel tam iba deň pred tým a kráčal preč už skoro ráno na ďalší deň. „Viete, čo chceli odo mňa aby som urobil?“ zveril sa mi trasľavým šepotom. „Chceli zmeniť celý môj životný štýl.“ Úbohý mladík to všetko videl……...
Keď roku 1928 Pius XI. hovoril o čnostiach brata Benilda zo Spoločnosti školských bratov (Pavol VI. ho 29.10.1967 vyhlásil za svätého), povedal: „Bol to ponížený Boží služobník. Jeho každodenný život prebiehal v skromnosti a tichosti. No v tomto obyčajnom, všednom živote bolo veľa neobyčajného a nevšedného. Každý deň ten istý, s tými istými povinnosťami, s tými istými slabosťami a biedami… Aká neobyčajná čnosť sa vyžaduje,……...
Všedný život nás môže urobiť priemernými ľuďmi. No môže nás urobiť aj mimoriadnymi, tak ako nijaká iná vec, tým, že nás oslobodí od nás samých. Jedine na kríži každodenného života môže pomaly, ale úplne zomrieť náš egoizmus. A tu je začiatok našej lásky, lebo láska spontánne vstáva z hrobu nášho ja. Ak v bežnom živote všetko takto zomiera, všetko sa……...
Turista sa pri prechádzke v lese stretáva s pustovníkom. Pýta sa: „Aký zmysel má tvoj život v tichosti a samote?“ Pustovník rozmýšľa. Práve vyťahuje vedro vody zo studne. Hovorí: „Pozri sa do studne!“ „Nič nevidím,“ udivene konštatuje turista. Pustovník zaniesol vedro do obydlia. Po chvíli hovorí: „Pozri sa teraz do studne.“ Turista sa pozrie: „Vidím seba.“ ……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Čo je zmyslom tohto života? Je to byť pripravený pre našu domovinu, pre nebo, pre raj. Najdôležitejšou vecou pre človeka je pochopiť tento hlboký zmysel života, ktorým je spása duše, Keď človek verí v Boha a v budúci život, potom porozumie márnivosti tohto života a pripravuje cestovný pas pre večný život. Zabúdame, že všetci opustíme tento……...
V evanjeliu sme počuli, že keď Herodes a spolu s ním mnohí iní, počuli o Ježišových zázrakoch a divoch, vyvolalo to v nich veľa otázok. Ich srdcia boli rozrušené a myseľ zamestnaná úsilím o pochopenie týchto vecí. Tieto znamenia, ktoré Kristus konal, boli znakmi Božieho kráľovstva, ktoré sa priblížilo ľuďom. Niečo podobné sa odohráva aj v súčasnosti. Pekný kresťanský život prináša do tohto sveta podobné……...
Spomenul som si na jednu roztomilú príhodu. Keď som bol v seminári, tak sme ešte nemali vlastného biskupa. Našich kňazov prichádzal svätiť vladyka Slavomir Mikloš z bývalej Juhoslávie a tak sa raz do roka naskytla vzácna príležitosť stretnúť sa s biskupom. Pri jednej z týchto archijerejských liturgii som pomáhal usporiadateľom v katedrále. Keď v procesii vstúpil biskup Slavomír, asi štvorročný chlapček, ktorý bol neďaleko……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Čo je zmyslom tohto života? Je to byť pripravený pre našu domovinu, pre nebo, pre raj. Najdôležitejšou vecou pre človeka je pochopiť tento hlboký zmysel života, ktorým je spása duše, Keď človek verí v Boha a v budúci život, potom porozumie márnivosti tohto života a pripravuje cestovný pas pre večný život. Zabúdame, že všetci opustíme tento……...
Čo dáva životu hodnotu? Je to popularita, moc či vplyv? Senátor USA Harold Hughes aj keď okúsil popularitu, moci i vplyv, predsa odmietol im prisúdiť väčší význam. Podľa neho životu dáva hodnotu jedine osobný vzťah s Ježišom Kristom. Vo svojej autobiografii Hughes smutne vyznáva, že v mladosti bol „pijanom, klamárom a podvodníkom“. Samozrejme že sa to odrazilo na jeho živote….…...
Usiluj sa byť dobrý aspoň trochu. Buď dobrý po prvý raz len 12 hodín, ako doporučoval múdry pápež Ján XXIII. Myšlienka o tom, ako byť dobrým po dobu 70 rokov, môže trochu prestrašiť, ale usilovať sa byť dobrým za jeden deň, je na vydržanie. Preto: Aspoň dnes urobím všetko, aby som bol trpezlivý, vyzbrojím sa porozumením, nezvýšim hlas,……...
Možno že ste videli film „Opus pána Hollanda“. Je to príbeh muža, ktorého životné okolnosti prinútia opustiť svoju plány. Pán Holland túžil stať sa skladateľom. Chcel zložiť symfóniu. Ale oženil sa, prišlo dieťa a prišli aj väčšie výdavky. Tak si našiel miesto učiteľa hudby v škole, ale vo voľných chvíľach sa venoval komponovaniu. Zodpovednosť učiteľa ho však prinútila urobiť……...