Myseľ a srdce, ktoré odmietli svet, dychtia po večnosti. Pretože milujú Krista, neúnavne hladujú po okamihu, keď sa postavia pred neho. Boja sa hodiny smrti, pretože vnímajú Božiu veľkosť, vlastnú nehodnosť a hriešnosť. Smrť sa im zdá zároveň ako hrozná námaha a zároveň očakávané vyslobodenie z väzenia sveta. Svätý Ignác Brjančaninov nám dáva nahliadnuť do rozpoloženia duší, ktoré pokročili na……...
V závere tridsiatej druhej homílie svätý Izák Sýrsky nabáda, aby sme neustále pamätali na „odpočinok, ktorý je večný, na život bez pokušení, dokonalý stav, na uchvátenie božskou láskou“. Toto pripomenutie dáva na konci poučovania o zápase s vášňami. Dobre vie, že bez neustáleho pripomínania si tejto reality večného života, človek môže veľmi rýchlo upadnúť do stavu malomyseľnosti. Keď sa……...
Oslavujme a buďme vďační Bohu za mnohé dobrodenia, ktoré nám dal pre naplnenie našich potrieb, za náš dočasný domov na zemi. S čistou mysľou kontemplujme význam dobrodení, ktoré sú iba vyblednutou napodobeninou dobrých nebeských vecí. Napodobňujú večné dobrá tak slabo a neúčinne, ako tieň napodobňuje objekt, ktorý ho vrhá. Dávaním týchto pozemských dobier nám Boh tajomne hovorí: Môj ľud!……...
Po smrti si duša so sebou zoberie iba to, s čím je zviazaná tu na zemi. Toto je posolstvo ďalšieho poučenia svätého Izáka Sýrskeho. Nevenuje veľa pozornosti tomu, čo sa prihodí telu, či už je to dobré, alebo zlé. To všetko máme považovať akoby za sen. Veď všetko spojené s telom smrťou pominie a mnohokrát už aj pred smrťou je……...