Istý muž rozprával o obrátení svojej sestry, ktorá nežila podľa cirkevných predpisov a ktorá vo chvíli, keď umierala, súhlasila s prijatím Sviatosti oltárnej a povedala mu tieto slová: „Teraz je to pre mňa vstup do nového života, ktorý sa začína.“[1] * Jedna mladá vdova, ktorá stratila svojho manžela v dôsledku srdcovej vady, vyjadrila svoju vieru slovami: „Viem, že……...
Kardinál Suenens rozpráva: Starostlivo som si vo svojich archívoch uchoval dojemný list jedného odbojára z 2. svetovej vojny. Napísal ho jeden z mojich niekdajších univerzitných študentov z Louvain a adresoval ho svojim rodičom, ktorí mi ho odovzdali, aby sa so mnou podelili o svoje dojatie a o svoju vieru. Tu je: „Je 8 hodín večer a ja sa……...
Človek by rád nazrel do posmrtného života a objavil nejaký náznak. Zomierajúcemu Léonovi Bloyovi položili otázku: „Čo pociťujete v tejto chvíli?“ On odpovedal: „Nesmiernu zvedavosť.“ „Čo sa mňa týka,“ poznamenáva kardinál Suenens, „ja si želám, aby moja odpoveď v tento okamihu bola: Nesmiernu dôveru v Božiu lásku.“[1] * Umierala starenka, ktorá pravidelne chodievala na sväté prijímanie. Navštívil ju……...
Rogera Marrena, tkáča z anglického grófstva Lancesteru, v 16. storočí odsúdili na smrť obesením, lebo pomáhal katolíckym kňazom a poskytoval im prístrešie. Obkrútili mu povraz okolo krku, ale keď odtiahli rebrík, povraz sa roztrhol a Warren spadol na zem. O chvíľu sa prebral. Kľakol si a tichosa modlil. Jeho oči pozerali na nebo a tvár mu žiarila od……...
Vôbec nechcela vytočiť to číslo. Chcela zavolať sestre, aby sa dohodli na večer. Musí ešte mnohé zariadiť, kým odcestuje zase domov. Pred týždňom pochovali matku, pred pár dňami zlikvidovali jej domácnosť. Bolesť bola ešte veľmi hlboká. Jej ruka inštinktívne vytočila matkino číslo, ako to robievala po celé roky a za posledné týždne každý deň. Preľakla sa a chcela……...
Keď raz istý kňaz kázal pre mládež a hovoril o smrti, položil prítomným otázku, čo by robili, keby mali žiť len jeden rok alebo dokonca mali pred sebou iba jeden deň života. Odpovede sa zhodovali v tom, že by každý chcel prežiť ostávajúci čas uvedomelejšie. Mnohí by si dopriali cestu okolo sveta, iní by sa snažili zmieriť s……...
Slávny filmový producent Cecil B. de Mille sa rád utiahol do samoty, keď musel vyriešiť nejaký problém. Jedného dňa vyplával na svojom člne na jazero v štáte Maine a len tak bezcieľne sa dal unášať vlnami, aby popremýšľal o svojom probléme. Čln zahnalo k pevnine a uviazol na plytčine, vody tam bolo iba na niekoľko centimetrov. De Mille……...
Dr. Jozef Vrablec rozpráva: Poznal som kňaza, ktorý bol vždy veselý, až hlučne veselý. Pri stole vždy rozprával s chuťou o tom, čo zažil idúc mestom, cestujúc v električke, prechádzajúc sa po brehu Dunaja, čo videl na ulici, v kostole, v televízií, čo počul pri svojich stretnutiach, čo čítal v novinách, v časopisoch a knihách, jedným slovom žil……...
Istý farár rozprával o dobrom katolíckom mužovi, ktorý trpel na rakovinu. Pri klinických vyšetreniach, ktoré bez námietky potvrdili toto smrteľné zistenie skutočnosti, poslali chorého domov. Beznádejne! Chorý tuší, ako to s ním je. Zachváti ho nepokoj. Pokúša sa ešte o taký a onaký liek. Lipne na každom nádejnom slove lekára. A to dovtedy, kým sa farár nerozhodol úprimné……...
Isté malé dievča si zvyklo skracovať cestu domov tým, že prechádzalo cez cintorín. Susedia sa jej neraz pýtali, že či sa nebojí prechádzať cez cintorín najmä večer, keď je tma. Ona sa len usmiala a povedala: „Prečo by som sa mala báť. Cintorín je len podzemná dráha domov, do neba. Kríže na hroboch mi hovoria, že Ježiš je……...
Obľúbený sultánov sluha vbehol náhle do pánovej izby, vrhol sa mu k nohám a prosil o najrýchlejšieho koňa, akého pán má. Celý vystrašený jachtal, že v záhrade je smrť, že naň ukázala, že musí čím rýchlejšie ujsť do Basry. Sultán bez rozmýšľania dal koňa a mládenec ihneď odcválal. Vladár medzitým išiel na prechádzku do záhrady a tam stretol……...
Gill Inceová, keď mala 23 rokov, ťažko ochorela. Následkom tejto choroby stratila zrak. Odvtedy žila v úplnej tme. Keď mala 30 rokov vydala sa za dobrého muža. narodila sa im dcérka. No Gill ju nevidela očami, tešila sa z nej iba v srdci. Raz predpoludním sa jej prihodilo nešťastie. Ako išla vo svojej izbe potkla sa, padla. Narazila……...
Paul Ernst napísal knihu s nadpisom Smrť Džingischána. Opisuje starého chána, ktorý v posledných týždňoch pred smrťou sa dával často preniesť do komory svojich pokladov. Veľa hodín tam strávil tým, že bral do rúk rozličné drahokamy, perly a zlaté mince a prezeral si ich. Raz vzal do ruky veľkú zlatú mincu, na ktorej bol umelecký reliéf akéhosi kráľa……...
Kňaz Wolfgang Hank uvádza skutočný prípad mladého muža, ktorý zomrel na rakovinu. Osemnásť mesiacov trpel, hodinu za hodinou, sekundu za sekundou iba trpel. Spočiatku bol zúfalý a často kričal: „Prečo tak trpím? Prečo musím zhynúť? Prečo práve ja, mladý a silný?“ A v tomto kriku nemohla nájsť miesto v jeho srdci viera v Boha. Iba zúfalstvo v ňom……...
Mladý muž, štyridsiatnik, otec štyroch detí, leží na smrteľnej posteli. Vie, že sa mu rozpadáva pečeň a že mu niet pomoci. Vraví pokojne: Čím viac sa blížim k smrti, tým viacej sa vzdiaľujem od svetských starostí. Už som zanechal starosť o nadstavbu domu, o doštudovanie detí, o pracovisko, na ktorom som toľké roky pracoval, o peniaze aj o……...
Slávny umelec Ernst Ginsberg, keď ležal na smrteľnej posteli, povedal: „Nemám strach pred smrťou, ale iba pred zomieraním. Strach pred zomieraním, to je strach pred bolesťami pri zomieraní, strach pred ponížením, pred zneuctením, pred závislosťou od iných a pred opustenosťou pri zomieraní. Ale to je čosi iné ako strach pred smrťou.“[1] * Spisovateľ Michael Grünwald píše, že bol……...
Keď nezabudnuteľný pápež Jan XXIII. ležal nevyliečiteľne chorý, pokúšali sa to lekári pred ním zamlčať. Z nežného súcitu sa premáhali a navrávali mu, že ide o žalúdočný katar. On im však pokojne hovoril: „Môj kufor je už zbalený.“ 3. júna 1963 však prišiel k nemu pápežský sekretár monsignor Capo-villa. Kľakol si k jeho posteli, pobozkal ruku chorého a……...
Smrti tela sa bojí každý človek, avšak smrti duše len málokto. O smrti tela, ktorá raz príde, všetci sa starajú a dbajú, aby neprišla. Človek ktorý raz musí zomrieť, snaží sa, aby nezomrel a človek ktorý má večne žiť, nesnaží sa, aby nezhrešil. A keď sa i namáha, aby nezomrel, namáha sa zbytočne, lebo dosiahne len odročenie smrti,……...
Pred niekoľkými rokmi istý fotoreportér získal ocenenie za snímok smrti, ktorý urobil. Mladú ženu našli mŕtvu v športovom aute. Zomrela na predávkovanie drogami. Pomocou veľkých, špeciálnych objektívov fotograf vyhotovil snímku, ktorá ukazovala nielen telo, bolestne roztiahnuté cez predné sedadlo auta, ale tiež ukazovateľ parkovania, na ktorom bolo „čas vyčerpaný“. Bola to strašidelná a krutá pripomienka neodvratnosti smrti….…...
Vo Francúzsku bola raz popredným štátnikom, kultúrnym pracovníkom rozposlaná anketa s otázkou: „Čo by ste robili, keby ste vedeli, že za hodinu zomriete?“ Spisovateľ Edmund Rostand na túto otázku odpovedal: „Nakoľko tá hodina príde určite, žime tak, aké by sme si priali žiť, keby sme vedeli, že za hodinu zomrieme. Celý život je čakanie. Čo nás osobne každého……...
Karol Gounot patrí k najslávnejším hudobným skladateľom, ktorí sú pýchou Francúzska. Cez celý svoj život si zachoval vieru. Nikdy sa so svojou katolíckou vierou netajil a nikdy sa ju nehanbil vyznať aj verejne. Keď ho napokon navštívila smrteľná choroba, hovoril: „Nikdy som sa nesťažoval, že mi Boh to a ono v živote vzal, vždy som mu za to……...
Jeden bohatý muž poprosil pápeža Pia IX. o sv. spoveď. Vyspovedal sa, ale problém nastal vtedy, keď prišla reč na skutok kajúcnosti po sv. spovedi. Nemohol sa postiť, lebo mal slabé zdravie. Z toho istého dôvodu odpadla aj možnosť urobiť si púť. Nedokázal sa ani dlhšie modliť. Pápeža napadla originálna myšlienka. Dal mu zlatý prstienok, na ktorom boli vygravírované……...
Na konci II. svetovej vojny, veľký holandský parník, ktorý plával z Indonézie – bývalej holandskej kolónie, stroskotal. Za tmavej noci a búrky narazil neďaleko francúzskeho pobrežia na mínu. Viezol 1000 ľudí, ktorí prichádzali z kolónie do svojej vlasti. Parník sa začal topiť. Keď medzi cestujúcimi dosiahla panika vrcholu, vtedy do neprehľadnej tmy prenikol lúč svetla. Bol to reflektor anglickej lode,……...
Svätý Paisij Svätohorský na otázku, či človek po smrti spoznáva okamžite svoj duchovný stav, povedal: „Áno, okamžite spozná svoj stav a hovorí sebe samému: „Čo som to urobil?“ Ale toto spoznanie svojho stavu však už po smrti nemá žiaden úžitok. Môže sa to prirovnať mužovi, ktorí v silnej opitosti zabije svoju matku a pritom sa smeje a spieva, ale ktorý……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Čo je zmyslom tohto života? Je to byť pripravený pre našu domovinu, pre nebo, pre raj. Najdôležitejšou vecou pre človeka je pochopiť tento hlboký zmysel života, ktorým je spása duše, Keď človek verí v Boha a v budúci život, potom porozumie márnivosti tohto života a pripravuje cestovný pas pre večný život. Zabúdame, že všetci opustíme tento……...