Záver dvadsiatej siedmej homílie svätý Izák Sýrsky venuje opisu stavov duše, ktorej sa dostalo priameho poznania počas kontemplácie. Prirodzenosť môže viesť dušu k prílišnej sebadôvere, ktorá môže znevážiť dar, ktorý sa jej dostal. Na druhej strane človek spoznáva nárast Božej bázne, strachu, obavy, ktorý ho vedie k ešte usilovnejšiemu pokračovaniu asketického života. Toto dokáže premôcť pokušenie vychádzajúce z prílišnej sebadôvery……...
Svätý Izák Sýrsky poukazuje na stavy, s ktorými sa môžu stretnúť ľudia, ak začali asketickú cestu očisťovania srdca a mysle. Pripomína, že jestvujú limity spôsobené naším intelektom poškvrneným hriechmi, ovplyvňovaným zmyslami a obrazotvornosťou. Práve preto k plnému poznaniu prichádza až vo večnom živote. Boh nám dáva učiteľov – anjelov, ktorí nám pomáhajú zmocniť sa toho dielu poznania, ktorého sme schopní vzhľadom……...
Dvadsiata siedma homília ponúka náročný text a nie je jednoduché absorbovať v úplnosti učenie, ktoré podáva. Čitateľa to však nesmie znechutiť, pretože v nasledujúcich homíliách sa svätý Izák Sýrsky k tomuto učeniu vracia a podrobne ho vysvetľuje. Jeho jadrom je vysvetlenie rôznych stavov ľudského srdca, úlohy vôle a Božej milosti. Stojí za to počkať si na jeho detailnejšie vysvetlenie v ďalších homíliách. Predsa len……...
Svätý Izák Sýrsky zdôrazňuje potrebu správneho rozlišovania. Robí tak v súlade s učením ostatných svätých otcov. Svätý Ján Kassián rozpráva o rozlišovaní na začiatku svojich Konferencií a prízvukuje, že bez tejto schopnosti sa nedá rásť v duchovnom živote. V západnej spirituálnej tradícii rozlišovanie vo svojom diele zdôrazňoval svätý Ignác z Loyoly a učil umeniu rozlišovať Božiu vôľu v našom živote a nachádzať záľubu v jej plnení. Východní učitelia……...