Keď vo Svätom písme čítame o živote prvých kresťanov, často narážame na zmienky o rôznych charizmách. Svätý apoštol Pavol na začiatku prvého listu Korinťanom ďakuje Bohu za to, že boli v Kristovi obohatení vo všetkom, takže im „nechýba nijaký dar milosti“. To však neznamená, že kde sa objavujú charizmy, tam sa musí zároveň objaviť svätosť. Život korintských……...
V apoštolských dobách dostávali veriaci mimoriadne a zázračné dary Svätého Ducha. Lenže nedostávali všetci rovnaké dary. Niektorí dostali dar múdrosti, iní dar uzdravovať chorých, dar proroctiev, dar rozličných jazykov. Všetky tieto dary spôsobil ten istý Svätý Duch a veriaci v Korinte jednako boli medzi sebou žiarliví. Každý by bol chcel mať ten najvzácnejší dar, pravda, podľa……...
V prvých storočiach boli dary Svätého Ducha akési zreteľnejšie v kresťanských spoločenstvách. V liste korintským veriacim svätý Pavol o týchto daroch obšírne rozpráva. Bolo to dôležité, pretože Korinťania ako spoločenstvo mali radi obdivuhodné predstavenia, či už sekulárneho alebo náboženského rázu. A tak sa dali strhnúť vzrušujúcim záujmom o dary Ducha: prorokovanie, vyjadrovanie sa jazykmi, uzdravovanie a zanedbávali……...
Bolo nám prikázané, že máme byť deťmi v našej miernosti, ale nie v zmýšľaní (1 Kor 14, 20). Počas modlitby bľabotanie a nestále pohnútky tohto sveta sú odmietnuté. To neznamená, že modlitba vyžaduje bezduchosť. Modlitba vyžaduje absolútnu pohnútku, pohnútku naplnenú pokorou a jednoduchosťou, ktorá je v modlitbe často odhalená nie v slovách, ale v niečom vyššom, než sú slová – v tichu. Modlitbové ticho navštívi……...
Keď svätý Pavol rozpráva o daroch jazykov a proroctiev, dáva dôraz predovšetkým na to, aby dar jazykov sa nestal prekážkou pre prijatie evanjeliového posolstva u tých, ktorí azda prvýkrát prídu do spoločenstva. Toto odporúčanie bolo veľmi múdrou pastoračnou radou v časoch, kedy bol tento dar Svätého Ducha tak rozšírený. Nestráca však svoju dôležitosť ani v súčasnosti. Pamätám si na jednu scénu……...