Požehnaný smútok. Vnímanie a smútok nad pádom ľudstva a nad svojou duchovnou chudobou. Smútok mysle a výčitky srdca – od toho začína osvietenie svedomia, milosťou naplnená útecha a radosť. Nádej v Božie milosrdenstvo. Vďačnosť Bohu za smútok a pokojné nesenie tohto zármutku kvôli mnohosti našich hriechov. Pripravenosť znášať všetko. Očistenie mysle. Zmiernenie bremena vášní. Odumretie svetu. Túžba modliť sa, byť v samote, pokora,...