„Tiež chválou synov ľudí človek sa stáva nepríčetným vo svojom chápaní a je uchvátený bláznovstvom, zvlášť keď si praje vykonávať skutky medzi ľuďmi, ktoré sú za jeho mierou, aby tak chvála jeho veľkosti sa zvýšila a ľudia nadobudli dojem, že je blízko Bohu. Mnohí vynikali vo svojej disciplíne, stali sa bohatými na Božie dary a boli poctení milosťou konania znamení. Ale……...
Po opísaní tragických následkov pýchy, svätý Izák Sýrsky upresňuje, čo má na mysli pod stavom pýchy. Celkom správne predpokladá, že čitateľ s citlivým svedomím by mohol byť oprávnene znepokojený, pretože nie je dňa, kedy by človek nemusel zápasiť s touto vášňou. Ako skúsený duchovný otec nemohol dovoliť, aby jeho slová neboli správne pochopené. Preto dáva toto poučenie. „Pýchou……...
„,Pýcha predchádza pád,‘ povedal mudrc (porovnaj: Prísl 18, 12); a dar predchádza pokora. Veľkosť pýchy viditeľná v ľudskej duši podmieňuje veľkosť modrín, ktoré sú jej zoslané Bohom. Boh neodchádza ďaleko od človeka pre nejaký druh hriechov, ani ho úplne neopúšťa a nehnusí sa ho, kým nenájde jeho myseľ ponorenú do smilstva s pýchou alebo rúhaním; prvá z týchto vášní je príčinou druhej….…...
Útek pred utrpením je prirodzenou reakciou človeka. Preto s určitou nedôverou prijímame slová svätých učiteľov duchovného života, ktorí ho predstavujú, ako nevyhnutnú súčasť rastu v čnostiach. Ich učenie však vychádza z osobnej skúsenosti. Nie je možné naplniť evanjeliové prikázania bez toho, aby človek nezakúsil utrpenie vychádzajúce zo sebazaprenia. A utrpenie je tiež mnohokrát impulzom, ktorý prinúti človeka zastaviť sa, uvedomiť si……...
Utrpenie stále vzbudzuje u človeka túžbu zmocniť sa poznania zmyslu bolesti, ktorú prežíva. Svätý Izák Sýrsky tejto téme venuje veľa priestoru vo svojich homíliách. Zakaždým ponúka iný pohľad na utrpenie a tým nás stále hlbšie uvádza do pochopenia tohto tajomstva. „Duša, ktorá túži po čnosti a žije v namáhavej usilovnosti a bázni pred Bohom, musí denne trpieť, pretože čnosti……...
Aj ďalšie poučenie svätého Izáka Sýrskeho nám môže pomôcť vyhnúť sa vážnym pádom v duchovnom živote. Učí nás, ako si počínať v čase, keď sa nám dostane nejakého daru zhora. „Dar, ktorý nesprevádzali skúšky, je pohromou pre tých, ktorí ho prijali. Ak urobíš pred Bohom niečo dobré a on ti dá dar kvôli tvojej úprimnosti, aby ťa povzbudil……...
V živote tých, ktorí sa úprimne a s námahou usilujú o duchovný život, nezriedka prichádzajú situácie zahanbujúcich pádov. Často to vyvoláva pochybnosti o správnosti cesty, zvlášť keď človek nevníma sladkosť ovocia svojich námah. Poučenie svätého Izáka Sýrskeho vedie k správnemu pochopeniu týchto momentov. „Nedostatky tých, ktorí na seba dávajú pozor, sú strážcovia ich spravodlivosti a boli dovolené Bohom, aby sa stali dôvodom……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje v päťdesiatej siedmej homílii opätovným zdôraznením pokory, ktorá je nevyhnutná pre pravý duchovný život. „Práca na čnosti spočíva v dodržiavaní Pánových prikázaní. Hojnosť týchto námah je dobrou formáciou mysle; robí ju pevnou skrze pokoru a pozornosť. Keď nastane slabosť v čnostných námahách, to druhé ich nahrádza. Kristus nevyžaduje konanie prikázaní, ale zdokonalenie duše, pretože práve……...
Pohľad do životov svätých učiteľov duchovného života iba potvrdzuje náš dojem, že ide o ľudí, ktorí znášali priam extrémnu askézu kvôli vykoreneniu vášní a nadobudnutiu čností. Aj keď zdôrazňujú dôležitosť sebazaprení, vidia ich skôr ako len prostriedok rastu. Svätý Izák Sýrsky dáva podrobné vysvetlenie, v ktorom zaznieva aj vážne varovanie. „Ak pestuješ vynikajúcu čnosť bez prijímania chuti jej pomoci,……...
V duchovnom živote na nás striehnu dve nebezpečné pokušenia. Tým prvým je sebauspokojenie, prichádzajúce z dosiahnutia určitej úrovne duchovného života. Človek sa prestane namáhať o väčšiu dokonalosť, v srdci chváli a oslavuje svoju duchovnosť, porovnáva sa s druhými a vyvyšuje sa nad tých, ktorí ešte nezačali svoj duchovný zápas. Druhé pokušenie sa rodí z poznania biedy duchovného stavu. Neustále pády môžu vyvolať dojem, že človek……...
Uchovávanie vznešených myšlienok je užitočným asketickým cvičením, pretože je zdrojom stáleho povzbudenia. Musíme sa mať však na pozore, pretože niekedy sa to môže stať i nebezpečenstvom. Svätý Izák Sýrsky preto hneď pridáva iný príbeh, aby nás upozornil na toto pokušenie. „Keď bol iný starec nazvaný požehnaným pre jeho myšlienky slovami: ,Namiesto tohto prchavého sveta si bol uznaný……...
„Istý starec napísal rôzne slová na steny svojej cely. Keď sa ho spýtali, čo znamenajú, odpovedal: ,To sú sväté myšlienky od anjela, ktorý pri mne stojí, ale tiež zo správnych hnutí prirodzenosti. Napíšem ich, keď prídu, aby som nad nimi mohol meditovať v čase temnoty, a tak bol uchránený od pádu do klamu.‘ Tak by mal konať každý človek počas……...
„Požehnaný je ten, kto žije v bdelosti v tomto svete!“ Týmito slovami svätý Izák Sýrsky začína päťdesiatu siedmu homíliu, aby naznačil tému, ktorej sa bude venovať. Pre plnšie pochopenie tohto poučenia nám poslúžia slová svätého Ignáca Brjančaninova, ktorý hovorí o znakoch, ktoré sprevádzajú opačný spôsob života – život v rozptýlení: „Synovia sveta považujú rozptýlenia za nevinné, ale svätí otcovia……...
Svätý Izák Sýrsky v päťdesiatej šiestej homílii povzbudzuje k trpezlivosti počas znášania ťažkostí kvôli láske ku Kristovi. Na časté námietky, že evanjeliová cesta života je príliš ťažká, odpovedá poukázaním na heroické skutky neveriacich, aby uchovali vernosť pravde, ktorej sa zmocnili. Títo mudrci alebo ako ich nazýva svätý Izák Sýrsky – filozofi, neváhali dobrovoľne kráčať po úzkej ceste, aj keď……...
Po poukázaní na priam heroické skutky neveriacich, ktorými sa pokúsili naplniť múdrosť vychádzajúcu z prirodzeného poznania, svätý Izák Sýrsky robí uzáver, ktorý je pre každého kresťana veľkou výzvou. „Všetky tieto veci urobili, aby neboli prinútení upustiť od reflexie vlastnej múdrosti. Ak teda námaha učenia a disciplína múdrosti ich priviedla k uskutočneniu takých skutkov bez pomoci Božej bázne, svetlom viery……...
Svätý Izák Sýrsky pokračuje poukázaním na prirodzený asketizmus mnohých, ktorí nepoznali Krista. Išlo o ľudí, ktorí sa zmocnili nejakej pravdy a boli ochotní pre jej udržanie podstúpiť mnohé námahy. „Niektorí z týchto mužov doslova porazili prirodzenú žiadostivosť; iní znášali trpezlivo neprávosť; iní mužne vytrvali ťažké choroby bez sťažovania; iní dokázali svoju trpezlivosť vo veľkých súženiach a skúškach a iní dobrovoľne znášali……...
Veľakrát sa staviame do pozície obetí pokušení a nariekame nad svojou slabou vôľou. Svätý Izák Sýrsky však poukazuje na moc milosti a na dar, ktorý dostala naša prirodzenosť od Boha. Uvádza príklad dávneho filozofa, ktorý si vypestoval takú silnú vôľu, že prekonal aj ťažkú skúšku. Hovorí: „Jeden z filozofov (Secundus Filozof) sa rozhodol pre mlčanie na stanovený čas. Kráľ……...
Tým, ktorí váhajú začať budovať svoj duchovný život, svätý Izák Sýrsky adresuje tieto slová: „Ak neveríš Cirkvi, tak pristúp k filozofom a uvidíš, akú veľkú moc vlastní vôľa; môže byť vyzdvihnutá nad telo a neotrasiteľne zotrvávať v rozhodnutiach, ktoré urobila. Uvidíš ako títo ľudia, ktorí nepoznali Boha, opovrhli svetom s veľkou stálosťou a pevnosťou heroizmom svojej vôle, a tak preukázali, akú veľkú moc……...
Svätý Izák Sýrsky v päťdesiatej šiestej homílii venuje veľký priestor príkladu svätých. Poukazuje na ich život ako na dôkaz, že je možné dosiahnuť svätosť života podľa evanjelia. „To, že takíto ľudia žili a dokonca aj teraz je možné žiť takýto život, je potrebné pripísať mocnej pomoci Kristovho daru. Ó, človeče, nesúď skutky ľudí podľa svojho vlastného stavu! Nemeraj……...
Mnohokrát som bol oslovený ľuďmi, ktorí hľadali ubezpečenie, že vo svojom duchovnom snažení kráčajú správnym smerom. Nie vždy to bolo jednoduché, zvlášť v prípadoch, keď vnímanie duchovného života bolo zdeformované nedostatočnou formáciou. Svätý Izák Sýrsky nám ponúka jeden zo znakov pravosti smerovania života. Hovorí, že takýto človek „žije trpký život v tomto svete a opúšťa telo s utrpením. Pretože svet nie……...
Často sa stáva, že nevyužijeme príklad života svätých, pretože ich podvedome dávame do zvláštnej kategórie ľudí, do ktorej sa neodvažujeme zaradiť. Zdráhame sa prijať myšlienku, že by sme tiež mohli dosiahnuť podobných duchovných výšin vnímajúc vlastné slabosti a neľahký zápas s pokušeniami. Svätý Izák Sýrsky si však dáva veľmi záležať, aby takýto postoj neoslabil príklad trpezlivosti svätých, ktorý ponúkol……...
Človek, ktorý vníma svoje zotročenie hriešnymi vášňami alebo človek, ktorý z toho istého dôvodu ochladol vo viere, len ťažko prijíma podnety, ktoré ho pozývajú na cestu čnosti a svätosti. Stavia sa na odpor tejto myšlienke, pretože ju považuje za neuskutočniteľnú vzhľadom na svoje sily. No vo väčšine prípadov hlavným dôvodom je, že miluje viac tento svet, než Krista. A ak……...
Svätý Izák Sýrsky v päťdesiatej šiestej homílii pokračuje v odpovedi na otázku, ktorá často môže povstať v mysli, keď sme pozvaní k trpezlivosti uprostred trápenia kvôli láske v Kristovi. Poukazuje na slabosť vôle, ktorej znaky ľahko môžeme rozpoznať a uvádza niekoľko príkladov. „Opilec nikdy neuverí, že je veľa ľudí, ktorí dokonca nepijú ani víno. Smilník nikdy neuverí, že sú ľudia, ktorí……...
Keď svätý Izák Sýrsky hovorí o trpezlivosti uprostred trápenia kvôli láske ku Kristovi, môže v našom vnútri zaznieť pochybovačný hlas: „Toto predsa nie je možné. Kto to môže dokázať?“ Svätý Izák Sýrsky predpokladá túto reakciu a hovorí: „Nehovor, že je nemožné nájsť človeka, ktorého myseľ ostáva dokonale povznesená nad jeho slabosťou, a že keď jeho telo prechádza stroskotaním v mori pokušení……...
„Ak túžba po láske ku Kristovi nezmohutnela v tebe natoľko, že si sa stal pokojným voči všetkým trápeniam kvôli radosti v Kristovi, tak potom vedz, že svet v tebe žije viac než Kristus. Keď choroba, rôzne potreby, telesná vyčerpanosť a strach o telo znepokojujú tvoju myseľ, a tak otriasajú radosťou tvojej nádeje a túžby páčiť sa Pánovi, potom vedz, že telo a nie Kristus žije……...