„To je predsa hanba,“ povedal niekto, „prestreliť Bibliu! To by azda nikto neurobil!?!“ „Pre mňa je to však úžasné, pretože toto mi zachránilo život. Boli sme na fronte a plazili sme sa od zákopu ku zákopu. Zrazu som pocítil do pŕs prudkú ranu a potom pálčivú bolesť. Čo to? Ako obyčajne som mal pri sebe vreckovú Bibliu a……...
Blízko jedného mosta sedela pri svojom stánku predavačka ovocia. Keď neprichádzali žiadni kupci, mala na kolenách otvorenú Bibliu a čítala si v tej knihe, ktorú si veľmi vážila. „Čo to máte za knihu, že ju vždy čítate?“ opýtal sa jej ktosi, čo pri nej už viackrát nakupoval. „To je Biblia, pane, Božie slovo.“ „Táák? Ale odkiaľ viete, že……...
Cirkevný historik Sokrates (5. st.) opisuje príbeh abbu Pambona (4. st.), ktorý bol analfabetom. Išiel k inému mníchovi, aby ho poučil o nejakom Žalme. Ten mu začal čítať prvý verš 38. Žalmu: „Povedal som: Budem bdieť nad svojím právaním sa, aby som nehrešil svojím jazykom.“ Pambon viac nechcel počuť: „Tento jediný verš je mi dostatočným a mám čo……...
Romano Guardini si vo svojom denníku na Veľkonočný pondelok roku 1943 zaznamenal: „Istý známy mi rozprával udalosť, ktorú zažil jeden z jeho priateľov vojakov tesne pred odchodom k Stalingradu: Protestantský poľný kaplán vytiahol z vrecka Nový zákon, odtrhol z neho obal a každému z odchádzajúcich vojakov dal jeden list z tejto svätej knihy. Ani jeden z nich neodmietol. Prečo vojenský duchovný takto rozdelil svoj Nový……...
Akýsi človek sa raz stratil v púšti a dva dni blúdil po rozžeravenom piesku. Už bol na konci so silami. Zrazu sa pred ním objavil obchodník s kravatami. Mal pri sebe len kravaty. A hneď chcel jednu predať úbožiakovi, ktorý umieral od smädu. Ten mu so stuhnutým jazykom a vyschnutým hrdlom nadal do bláznov. Vari sa človeku, ktorý umiera od smädu……...
Pred mnohými rokmi telegrafná spoločnosť Western Union dala do novín inzerát, že hľadá telegrafistu. Prihlásilo sa veľa ľudí. V určený deň čakali vo veľkej čakárni na pohovor s vedúcim. Keď jeden mladý muž vošiel do čakárne, bola už celkom zaplnená. Po chvíli si všimol, že tam vyťukáva v určitom rytme telegrafný kľúč. Zrazu vyskočil a zmizol vo dverách kancelárie vedúceho….…...
V tridsiatich rokoch bola v Amerike veľká hospodárska kríza. Inflácia odoberala ľuďom všetku chuť do podnikania a získavania majetku. V mnohých krajinách zavládol hlad. Jedna stará pani – penzistka – v liste prosila svoju lepšie situovanú sestru o nejaký ten dolár, aby prežila. Od sestry dostala neobyčajnú odpoveď. Namiesto pomoci radila jej sestra, aby dala niečo zo svojej chudoby druhým, že jej to……...
Kierkegaard, dánsky filozof a teológ, znalcom Písma hovorí: „Mladý Európan bol v jednom diplomatickom sprievode v Číne. Zaľúbil sa na prvý pohľad do peknej Číňanky. Keď sa vrátil domov, prišiel list napísaný po čínsky. Nerozumel obsahu, ale prijal ho ako znak lásky. Nechal si ho preložiť. Napísal odpoveď, ktorú si nechal preložiť. Rozhodol sa študovať jazyk svojej milej. Po niekoľkých……...
Stará múdrosť hovorí, že každý človek má tri mená: od rodičov, meno od ľudí a meno od Boha. Prvé meno dostal človek od rodičov pri narodení a sv. krste a má ho zapísané v matrike. Druhé meno dajú človeku jeho blížni. Už ako o dieťati sa hovorí ako o dobrom či zlom a neskôr ho nazvú obetavým pracovníkom,……...
Hoci by ste videli niečo zlé, neodsudzujte hneď svojho blížneho, ale radšej ho vo svojom vnútri ospravedlňte. Ospravedlňte jeho zámery, keď už nemôžete ospravedlniť jeho skutok. Pomyslite si, že to urobil či už z nevedomosti alebo v zaskočení, alebo zo slabosti. Ak je však niečo také jasné, že to nemôžete zakrývať, aj vtedy sa snažte pre seba povedať a uveriť:……...
Maliar, ktorý žil v malej dedinke, maľoval nádherné ikony a predával ich za dobrú cenu. Jedného dňa chudobný človek z dedinky prišiel za ním a povedal mu: „Zarábaš veľa peňazí maľovaním ikon tak prečo nepomáhaš chudobným v dedine? Pozri na mäsiara, koľko mäsa zadarmo rozdá chudobným. Pozri na pekára, koľko chleba rozdá chudobným z dediny každý deň hoci sám ma veľkú rodinu….…...
Tlačové agentúry svojho času priniesli zaujímavú správu. Pri renovácií časti historického mesta Natchez murári našli kostru človeka. Podľa šiat a zachovaných vecí zistili, že ide o človeka, ktorý zmizol pred 15 rokmi. Jeho pozostatky našli v komíne historického domu. V čase, keď tento muž zmizol, v tomto dome sa nachádzal obchod. Vyšetrovatelia zistili, že tento muž mal na polícií záznam. Bol známy ako……...
Istý muž mal problém komunikovať s manželkou a usúdil, že sa jej zhoršil sluch. Rozhodol sa, že vyskúša, bez toho, aby o tom tušila, ako je na tom vážne. Jeden večer odtiahol kreslo do najvzdialenejšieho kúta izby, sadol si tak, aby bol chrbtom k manželke. Potom zašepkal: „Počuješ ma?“ Žiadna odpoveď. Prisunul si kreslo o niečo bližšie a znovu sa spýtal:……...
Švédsky spisovateľ Alex Munthe, ktorý bol milovníkom zvierat, končí jednu svoju knihu zaujímavou víziou: Sníva sa mu, že sa dostal pred Boží súd. Vyslovil síce svoje želanie, že by bol rád mal medzi svojimi sudcami aj sv. Františka, pretože ho miloval a vedel, že František nikoho nesúdi, ale iba odpúšťal ako sám Kristus. Lenže medzi sudcami boli práve……...
Táto epizóda je z raného španielskeho kráľovstva. Jedného dňa šiel kráľ Richard na poľovačku. V hlbokom lese ho prekvapila búrka a odrazu zostal celkom sám. Keď sa už zvečerievalo, hľadal cestu ku kráľovskému palácu, ale nenašiel ju. Celú noc strávil vonku. Hladný blúdil v lese. Nad ránom premočený a unavený konečne naďabil na osamelý sedliacky dvor. Zaklopal na……...
Jedného dňa umrel celkom neočakávane ešte dosť mladý Smieško. Hneď po smrti sa našiel v rade ľudí smerujúcich k trónu Ježiša – Sudcu. Rad postupoval pomaly, ale isto. Smieško mohol takto pozorovať správanie ľudí čakajúcich na výrok Sudcu. Videl, ako Ježiš obrátil niekoľko listov v knihe života a povedal prvému: „Tu je napísané: Bol som hladný a dal……...
Keď nastal čas smrti starca Agatona (sv. pustovník Agaton, 4. st.), tri posledné dni ležal nepohnute s otvorenými očami, upretými na jedno miesto. Žiaci sa ho pýtali: „Otče, kde si?“ „Stojím na Božom súde,“ odpovedal. „Otče, azda i ty sa bojíš?“ pýtali sa. „Hoci som sa usilovne snažil vykonávať Božie prikázania, avšak ja som len……...
V dejinách anglického umenia sa nachádza aj meno spisovateľa a maliara Aubry Bardsleya. Všetky jeho knihy a obrazy sa vyznačovali veľkou neslušnosťou a nemorálnosťou. Ako keby sa tento mladý človek na nič iné nemyslel, len na to, čo je nízke a nemravné. V 26 roku života sa ocitol na smrteľnej posteli. Pred pohľadom blížiacej sa smrti začal rozmýšľať……...
Ten žije zbožne a spravodlivo, kto posudzuje veci nestranne, nekloniac sa na žiadnu stranu. Kto vykladá lepšie, čo je pochybné, kloní sa k druhej strane, takto sa to nemá robiť. (sv. Augustín) * Pravda karhá nahlas, pretože ona má za spoločníka svätú spravodlivosť, drahú perlu, ktorá má žiariť v každom rozumnom tvorovi, ale najmä u vysokého……...
Bolo to na Olympijských hrách v roku 1928 v Amsterdame. V šerme stáli proti sebe Talian a Francúz Gaudin. Šlo o zlatú medailu. Obaja muži šermovali ako zúriví a diváci pozerali so zatajeným dychom. Francúz mal zlú pozíciu, lebo dlhý Talian mal nad ním veľkú prevahu v dosahu. Gaudin útočil čoraz prudkejšie, takže útok a odraz nasledovali bleskurýchle……...
Starec Paisij mi raz povedal: Jedného dňa prišiel istý pútnik a hovorí mi: Naša rodina bola chudobná a môj otec mal päť – šesť polí, ktoré obrábal a z ktorých sme žili. Náš otec však zrazu zomrel a ostali sme siroty s našou matkou. (Ak si dobre pamätám, starec Paisij mi povedal, že v tejto rodine bolo päť……...
Jeden zo starcov rozpovedal Jánovi Moschovi (6.st.) tento príbeh: Istý človek mal viacerých synov. Najstarší z nich bol však celkom iný ako ostatní: víno takmer vôbec nepil, ani za dievčatami sa neobzeral. Jeho srdce ho tiahlo do mníšskeho života, ale otec mu to nedovolil. Jeho názory sa nezhodovali s názormi otca. Otec ho pred ostatnými neustále upokoroval, ba vysmieval……...
Počas dlhej a ťažkej choroby otca sa dvaja starší synovia o neho veľmi nezaujímali. Pri lôžku starca bdel len najmladší. Len on bol pri smrti otca. Tí starší boli zaujatí inými vecami. Keď už bolo po všetkom, najmladší kľačal celú noc pri nehybnom tele otca a plakal. Niet sa čo čudovať, že nad ránom zadriemal, tak ako bol……...
Pri úvahách o funkcii tejto sviatosti, svedomie Cirkvi v nej objavuje okrem súdnej povahy aj jej liečivú a ozdravujúcu vlastnosť. Je tu súvislosť so skutočnosťou, že Kristus Pán v evanjeliu často vystupuje ako lekár a jeho vykupiteľské dielo sa už od prvých čias kresťanstva volá medicina salutis – liek prinášajúci spásu. (Ján Pavol II.) * Chvíle úprimnej spovede iste patria k najsladším,……...
Kolegovia v práci si okrem iného rozprávali o predsviatočnej spovedi. Jeden z nich, považovaný za hlboko veriaceho kresťana, povedal k tomu aj svoj osobný zážitok. „Viem presne, bolo to pred štrnástimi rokmi takto pred sviatkami: Na spoveď som chodil roky tak dvakrát do roka. Vyhovovala mi masa ľudí, anonymita a ešte som dával pozor, kde to najrýchlejšie ide. I vtedy som vošiel……...