Primitívny a brutálny človek sa priplichtil k hniezdu holubov a divo schmatol jednu peknú bielu holubičku s krásnymi očami. Holubica trepotala krídlami a chcela sa vymaniť z rúk zlého človeka, ale ten ju nepustil a zvieral ju ešte silnejšie vo svojich rukách. Vidiac toto krásne nevinné stvorenie, záblesk zloby sa mu zaiskril v očiach a povedal: „Už viem, čo spravím s tebou! Vylúpim ti oči, aby……...
Že život nie je len čiernobiely, o tom svedčí skutočný životný príbeh jednej ženy. V deň svojich 30. narodenín bola rozhodnutá zomrieť. Do denníka si zapísala toto: „Bože, čo so mnou bude! Neprajem si nič iného než zomrieť. Po ničom inom netúžim. Každý večer si líham s prianím, aby som sa už nemusela prebudiť. Chcem len nekonečné ticho a večné zabudnutie.“……...
Začiatkom tohto storočia, muž menom Mallory viedol expedíciu horolezcov s úmyslom pokoriť Mount Everest. Expedícia neuspela. Mallory sa o to pokúsil s druhou skupinou. A opäť sa to skončilo neúspechom. Mallory sa však ani teraz nevzdal. Pripravil tretiu expedíciu zloženú z najskúsenejších horolezcov, ktorých našiel. No napriek všetkým starostlivým prípravám, tretia expedícia skončila nešťastím: utrhnutá lavína zabila Malloryho a väčšinu členov expedície. Keď……...
Príbeh rozpráva o bohatom panovníkovi, ktorý každé ráno prijímal dary. Tak to totiž nariadil. Ráno prichádzal aj mlčanlivý žobrák, ktorý vždy priniesol jedno jablko a potom bez slova odišiel. Sultán bol zvyknutý prijímať veľké dary, a preto s opovrhnutím prijímal jablko a s ním aj celý jeho dvor. Žobrák nič nedal na sebe poznať. Tak prichádzal znova a znova s takým istým darom, jablkom,……...
Istá mladá žena mala veľký talent. Všetko nasvedčovalo tomu, že by sa z nej mohla stať spisovateľka. Jej učitelia na základnej i na strednej škole rozprávali, že vie šikovne narábať so slovami, že má živú predstavivosť a dokáže vyrozprávať príbehy tak nádherne, že by sa ľahko mohla stať dobrým a azda aj veľkým románopiscom. Ale ona im neverila. Nie som iná……...
Mladý muž sa chcel oženiť s nádhernou farmárovou dcérou. Išiel teda k farmárovi, aby požiadal o jej ruku. Farmár sa na neho pozrel a povedal: Syn môj! Práve sa chystám vypustiť troch býkov. Keď sa ti podarí chytiť za chvost aspoň jedného, môžeš si vziať za ženu moju dcéru.“ Mladík sa postavil na určené miesto. Z maštale vybehol prvý býk. Bol……...
Bývalý prezident USA Ronald Reagan rozpráva, že už ako dieťa spoznal dôležitosť správneho rozhodnutia. Jeho láskavá teta ho raz vzal k obuvníkovi, aby mu dala ušiť nové topánky. Obuvník sa ho spýtal: „Aké majú byť špičky topánok – okrúhle alebo hranaté?“ Mladý Reagan sa nevedel rozhodnúť. Obuvník mu teda povedal: „Porozmýšľaj! Prídeš zajtra alebo pozajtra a povieš mi, aké……...
Keď sa slávny hráč basketbalu, Frankie Frisch stal kapitánom svojho mužstva, pri jednom zápase zažil, že mu diváci z tribúny sústavne vykrikovali kritiky a rady, ako má hrať. Najmä istý mladý nadšenec mimoriadne hlučne kritizoval a navrhoval, čo má ako kapitán robiť. Po skončení zápasu Frankie zašiel za ním a povedal: „Dajte mi vaše meno a adresu pracoviska.“ „Kritik“ bol polichotený……...
John Maxwell vyrozprával tento príbeh: Pár týždňov po svadbe mladého dôstojníka prevelili do posádky v kalifornskej púšti. Jeho mladá manželka sa rozhodla, že sa presťahuje s ním, aby mohli byť spolu. No jediné miesto, ktoré našli na bývanie, bol starý zrub blízko indiánskej dediny. Cez deň tam bývala neznesiteľná horúčava. Neustále fúkal suchý vietor a všetko pokrýval vrstvou prachu….…...
Klavirista, Andor Foldes, keď oslavoval svoje sedemdesiate druhé narodeniny, spomenul dva veľké okamihy vo svojom živote, ktoré poznačili celý jeho život. Tým prvým bolo povzbudenie od otca. Keď ako sedemročný pomáhal otcovi pri práci v záhrade. Keď skončili, otec ho pobozkal a poďakoval sa za pomoc. A hoci od vtedy uplynulo viac než šesťdesiat rokov, Foldes si na to……...
Jednu oblasť postihlo strašné sucho. Tráva najprv zožltla a potom uschla. Pomreli slabé stromy. Z neba nespadla ani kvapka a ráno nikdy zemi neprinieslo ani chvíľkové občerstvenie rosou. Tisíce malých i veľkých zvierat umieralo. Len máločo malo silu utiecť púšti, ktorá všetko pohlcovala. Sucho bolo zo dňa na deň horšie. Dokonca i staré stromy, ktoré svojimi koreňmi dosahovali……...
Na zemi ležalo malé semienko, o ktorom nik nevedel, čo z neho bude, ak vyrastie. Jedného dňa ho našla smutná, ale zato veľmi milá dievčina. Uzhodla sa, že si ho doma zasadí, aby ju potešilo na jej ceste životom. Lenže, keď išla cez pole, vypadlo jej z ruky. Veľmi sa preľakla – lebo samota je hrozná – a……...
Wilhelm Busch rozpráva Keď som bol mladý, s nadšením sme čítavali novely spisovateľa Maua Bytha, ktorý je dnes už zabudnutý. Bol inžinierom, preto najčastejšie spracovával témy zo začiatkov technického obdobia. Jednej zo svojich noviel dal názov Tragédia povolania. Hlavným hrdinom novely je mladý inžinier, ktorému jedného dňa za zvláštnych okolností zverili veľmi významnú úlohu: mal vybrať most nad……...
Američan O. Smith napísal dobrú poviedku, ktorú voľne reprodukujem. Vynášajú mŕtveho. Tu sa priženie akýsi muž a kričí: „Stojte! Ja toho mŕtveho zobudím! Chyba mu iba vzdelanie!“ A predčíta z klasikov a filozofických spisov. Mŕtvy však ostáva mŕtvym. „Ale čo,“ volá ktosi. Tomu mladému mužovi chýba iba lepšie prostredie. Ako môže niekto žiť v biednom prostredí?“ A dá……...
Jeden z najväčších psychológov nášho storočia Carl Gustav Jung bol najprv neveriaci a odmietal náboženstvo ako nehodnoverné. Ale keď empiricky preskúmal psychiku človeka, zistil, že v človeku existujú otázky: kto som, odkiaľ som, načo som, kam idem? Je možné, že niektorý človek tieto otázky v sebe zahádže hlukom a ruchom svetských záujmov, nánosom materiálnych pôžitkov alebo rozličnými stresmi….…...
Hrdina románu Homo faber hovorí: „Často som sa pýtal, čo majú ľudia na mysli, keď hovoria o hlbokom ľudskom zážitku. Som technik. Som navyknutý vidieť veci tak, ako sú. Vidím všetko, o čom ľudia hovoria, veľmi presne. Nie som slepý. Vidím Mesiac nad púšťou Tamaulipa – vidím ho jasnejšie. Ale vidím ho ako masu hmoty, ktorá sa dá……...
Ľudia si spomínajú na svoju minulosť, na to, čo prežili, podľa istých období a dátumov. Niektorí delia svoj život podľa istých medzníkov – radostných alebo tragických – podľa promócie, svadby, autohavárie alebo ťažkej prekonanej choroby, podľa zmeny náhľadov. Iní delia svoj život podľa vonkajších medzníkov – podľa miest, kde bývali, podľa zamestnania, v ktorom pôsobili. Iní delia život……...
Žil raz jeden kamenár, ktorý bol večne nespokojný, stále sníval o akomsi lepšom zajtrajšku. Keď tak jedného dňa nahlas rozmýšľal o tom, ako si žijú bohatí, ako po celé dni vylihujú a nič nerobia, zjavil sa mu anjel a povedal: „Stane sa, ako si želáš.“ A naozaj sa stalo, ako si želal. Teda: bohatstvo, výhody, ničnerobenie. Takýto život……...
Elvis Presley, ktorý zomrel v roku 1976 na rakovinu, bol jedným z najslávnejších spevákov našej doby. Tisíce mladých ľudí, ktorí počúvali jeho spevácke vystúpenia, boli natoľko uchvátené jeho spevom, že v neopísateľnom vytržení burácali na slávu Elvisovi. Elvis bol pre mladých priaznivcov populárnej hudby na celom svete skutočným idolom. A tento spevák, kráľ na vrchole svojej slávy, hovorí o……...
Keď mal známy vedec, spisovateľ a filozof a rektor v Šanghai, Ján Hsiung Wu sotva štyri roky, zomrela mu jeho mladučká matka. Temer ju ani nepoznal a stal sa úplnou sirotou, lebo aj otec mu zomrel. Keď mal 15 rokov, ochorel na týfus. A ujala sa ho cudzia žena, ktorá nemala vlastné deti. Dvadsať dní a dvadsať nocí……...
Deň sa začal zle a mal sa skončiť ešte horšie. Autobus, ako zvyčajne, bol nabitý. Hádzalo ho na všetky strany, a to len podporovalo zlú náladu. Zrazu som počula hlboký hlas. Prichádzal spredu: „Nádherný deň, čo na to poviete?“ V tlačenici som toho človeka nevidela, ale počula som, ako opisuje jarnú krajinu a upozorňuje na veci, ktoré sa……...
Dve semienka ležali vedľa seba v úrodnom jesennom poli. Jedno si povedalo: „Chcem rásť. Chcem ponoriť svoje korene do hĺbky zeme podo mnou a dať vyrásť výhonkom cez kôruzeme, ktorá je nado mnou… Chcem rozvinúť svoje nežné pupene ako zástavy, aby som zvestovalo príchod jari… Chcem pocítiť teplo slnka na svojej tvári a na svojich lupienkoch požehnanie rannej rosy.“……...
Bol raz muž, ktorý veľa premýšľal o veciach tohto sveta. Najviac ho trápilo, keď nemohol spoznať pôvod zla. Na to nepoznal odpoveď. „Svet je z Boha“, hovorieval si. „A v Bohu môže byť iba dobro. Ako vznikajú z dobra zlí ľudia?“ Ale hútal máme, odpoveď nenašiel. Raz sa stalo, že tento hĺbavý človek. uvidel na ceste strom, ktorý……...
Spomínam si na stretnutie s mladým mužom, keď opúšťal rehabilitačné stredisko pre alkoholikov. Bolo to pred niekoľkými rokmi. Prišiel tam iba deň pred tým a kráčal preč už skoro ráno na ďalší deň. „Viete, čo chceli odo mňa aby som urobil?“ zveril sa mi trasľavým šepotom. „Chceli zmeniť celý môj životný štýl.“ Úbohý mladík to všetko videl……...
Keď roku 1928 Pius XI. hovoril o čnostiach brata Benilda zo Spoločnosti školských bratov (Pavol VI. ho 29.10.1967 vyhlásil za svätého), povedal: „Bol to ponížený Boží služobník. Jeho každodenný život prebiehal v skromnosti a tichosti. No v tomto obyčajnom, všednom živote bolo veľa neobyčajného a nevšedného. Každý deň ten istý, s tými istými povinnosťami, s tými istými slabosťami a biedami… Aká neobyčajná čnosť sa vyžaduje,……...