Jedného dňa vytvoril šikovný umelec malého panáčika z hliny. Vytvoril ho preto, že ním chcel niekomu urobiť radosť. Kým si rozmyslel komu tento darček venuje, odložil ho na poličku, aby zatiaľ potešil jeho. No raz v noci panáčik ožil, začal nad sebou uvažovať a pozeral sa pritom do zrkadla. Najprv videl iba všetko pekné, čo na ňom bolo….…...
Básnik Július Zeyer rozpráva o smrti Bilkis, kráľovnej zo Sáby. Umierala a nechcela pri sebe žiadneho lekára, žiadneho otroka. Chcela sama spomínať na uplynulý život, či bola taká šťastná, ako bola bohatá a krásna, slávna a mocná. A keď takéto šťastie vo svojom živote nenašla, ticho sa rozplakala. A v tom k nej prehovoril tajomný hlas, aby sa pozrela na svoj……...
Rybár sa vrátil z lovu, sadol si na breh mora a pozeral do diaľky. Vtom ho oslovil dotieravý turista. „Prečo si nevezmeš pôžičku? Mohol by si si kúpiť motor i úlovok by si mal dvakrát väčší. Ten by ti priniesol peniaze na motorový čln a pomocníka. Mohol by si ísť dvakrát denne na lov – to by bol……...
Dvom susediacim krajinám hrozila vojna a vojská si už rozložili svoje tábory po oboch stranách hraníc. Velitelia vyslali vyzvedačov, aby preskúmali terén a zistili, z ktorej strany je najlepšie podniknúť útok na protivníka. Obe prieskumné čaty povedali svojim veliteľom to isté: Existuje len jedno miesto, cez ktoré možno prejsť do krajiny suseda: ale práve na tomto mieste stojí……...
Profesor filozofie Lev Rubin, materialista, prednášal raz o ľudskom šťastí. Rozvíjal pred poslucháčmi myšlienku, že pravé šťastie nejestvuje, že je to buď nedosiahnuteľné, alebo iluzórne. V tom mu podali lístok vytrhnutý z poznámkového bloku. Na ňom bolo napísané: „Ale ja milujem. Som šťastný. Čo na to poviete?“ Prednášateľ si to prečítal, pokrčil plecami a bezradne si vzdychol takto:……...
Medzi známych kráľov patrí aj istý Dionýzius (+ 307 pred Kr.). Panoval nad časťou Sicílíe, ktorej hlavným mestom boli Syrakúzy. Jeho dvoran Damokles mu raz povedal: „Kráľu, zaujímaš prvé miesto v celom kráľovstve, si bohatý, najšťastnejší zo všetkých ľudí.“ „Chceš čo len na jeden deň okúsiť moje šťastie?“ spýtal sa kráľ. „Rád,“ odpovedal dvoran. Damokles si teda sadol……...
Jeden mladík sa pýtal najmúdrejšieho človeka zo všetkých ľudí na tajomstvo šťastia. Mudrc mu poradil, aby sa prešiel po paláci a aby sa po dvoch hodinách vrátil. „Chcem však iba jedno,“ zakončil mudrc a podal mladíkovi lyžicu, do ktorej kvapol dve kvapky oleja. „Choď sa poprechádzať po paláci s touto lyžicou, ale tak, že olej nevyleješ.“ Po dvoch……...
Človek so zatvrdnutým srdcom a zdeformovaným svedomím, hoci môže mať dostatok fyzických síl i zdatnosti, je duchovne chorý a treba niečo urobiť, aby sa mu vrátilo zdravie duše. (Ján Pavol II.) * Sviatok nerobí množstvo prítomných, ani veľká hostina, ale starostlivosť o dušu. Najväčší sviatok – čisté svedomie. ten, kto má čisté svedomie a robí dobré skutky, má sviatok i bez sviatku….…...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Melanchólia duše je zvyčajne výsledok trápenia citlivého svedomia; je to potrebné vyznať svojmu duchovnému otcovi, ktorý nám môže pomôcť. Pretože ak je človek citlivý, môže urobiť malú chybu, ale nepriateľ – diabol – zväčší ju ako pod mikroskopom, aby priviedol svoju obeť do beznádeje. Napríklad, diabol niekoho vedie k myšlienke, že vážne ublížil……...
Cítime, že naša vôľa nie je celkom slobodná a nezávislá. Vnútorný hlas nám udáva, čo je dobré a čo zlé. Schvaľuje naše dobre skutky a vyčíta nám zlé skutky. Tomuto hlasu hovoríme svedomie. Sami sme si ho nedali, pretože stojí nad nami ako trvalé platný zákon. Naša slobodná vôľa sa riadi podľa neho. U všetkých najstarších kultúr sú……...
Istý gazda bol veľmi zámožný. Ale zrazu začalo jeho hospodárstvo upadať. Trápilo ho to a nevedel si to vysvetliť. Rozprával sa o tom so svojim dobrým a rozvážnym priateľom. Ten pochopil o čo ide a dal mu túto radu: „Vezmi lampáš a vždy neskoro v noci a skoro ráno s ním prejdi celé hospodárstvo. Potom sa isto všetko……...
Starý otec mi raz rozprával o udalosti, ktorá urobila veľký rozruch v jeho dedine, keď bol ešte mladý. Istý muž sa totiž udal, že zabil človeka pred dvadsiatimi rokmi. Obeťou bol jeho známy, ktorý bol na ceste do Ameriky za prácou. Prepadol ho v poli, v potýčke ho zabil a obral ho o peniaze, ktoré mal na cestu….…...
Cestovateľ Stanislav Vráz rozpráva, čo urobil japonský chlapec pod tlakom svedomia. Vráz píše, že chcel spoznať, aký je súdny proces japonského súdu a preto sa tam išiel pozrieť. Posadil sa medzi ostatných poslucháčov a všetko si pozorne prezeral. Pred sudcu bol predvedený starší muž a bola proti nemu prečítaná žaloba. Začalo sa vypočúvanie svedkov a na koniec bol……...
Jeden otec poučoval svoje deti pri návšteve ZOO, kde si prezerali akvárium s rakmi. Rozprával im: Každý rak ma pod pancierom dutinku, ktorá sa nazýva hmatová bunka. A do tejto bunky si rak vkladá malé zrnko piesku a to preto, aby ho to zrnko upozornilo, v akej je polohe. Ono zrnko je priťahované zemskou príťažlivosťou, takže vždy……...
V istom časopise pre šoférov bolo napísané toto: Istý šofér sa po dvoch rokoch išiel udať na políciu, že pred dvoma rokmi zrazil človeka a z miesta činu ušiel. Policajt mu to zo začiatku vôbec nechcel uveriť. Po dvoch rokoch! No, napokon to musel uznať. Samozrejme, že sa zvedavo opýtal, prečo sa prišiel udať, keď vyšetrovanie, ktoré neviedlo……...
Moderný francúzsky filozof a psychológ Albert Camus (1913-1960) vo svojom diele nazvanom Pád píše, že mladý muž šiel po moste nad Seinou v Paríži vo večernej chvíli, práve keď sa v rieke topila mladá žena, ktorá zúfalo volala o pomoc. Nik tam nebol, iba on. Mohol zostúpiť z mosta na breh, priskočiť jej na pomoc a zachrániť ju. Lenže……...
V opere Krútňava, ktorú skomponoval nedávno zosnulý slovenský hudobný skladateľ, národný umelec Eugen Suchoň, je jednou z najsilnejších scén tá, kde vrah Ondrej sa v opitosti zatúla v lese na miesto, kde zabil svojho rivala v láske Jána a tam sa odohrá toto. Ondrej spieva: „Ja už nevládzem, ja už nevládzem… Oj, zhrešil som… Viem, čo urobím! Idem……...
Maďarský básnik Ján Arany napísal baladu Pani Agneša. Táto Agneša prala na potoku plachtu. Každý deň chodila na potok prať posteľnú plachtu, a to vždy tú istú plachtu, a nie a nie ju očistiť od krvavých škvŕn. Pani Agneša neprestajne videla na plachte krv svojho manžela, ktorého preklala na posteli, keď spal. Muž bol dávno pochovaný, plachta dávno……...
Známeho talianskeho režiséra, herca a spisovateľa G. Albrtazziho sa novinár spýtal: „Je vo vašom živote dajaký významný čin, ktorý by vám zanechal veľké výčitky svedomia?“ Spisovateľ odpovedal: „Áno. Zažil som taký čin. Výčitky sú však skôr dlhotrvajúce ako veľké. Keď som mal 12 rokov, trávil som letné prázdniny pri mori ako člen skautskej osady. Bol som sprievodcom skupiny,……...
Iste ste sa už stretli s menom Albert Schweitzer. Bol to veľký humanista, lekár, hudobník a teológ, ktorý v Lambaréne (Afrika) založil misiu pre malomocných. Vo svojich pamätiach zo svojich detských rokov napísal túto príhodu: „Bol som sedem-osemročný. Mal som dobrého priateľa Henricha. Spolu sme sa hrávali. On ma naučil, ako si zhotoviť „gumipušku“. Bol krásny jarný deň……...
Vo Frankfurte stretla Edita svoju priateľku. Rozhodli sa pozrieť si mesto. Najväčší dojem na ňu urobila katedrála. Čo jej utkvelo v mysli? Nie krása architektúry, sochárstva, obrazov, ale opustená žena, ktorá pohrúžená do modlitby kľačala v kostole. Pre Editu to bolo prvé zjavenie Boha, prítomného v katolíckych kostoloch. Neskôr o tom povedala: „Pre mňa to bolo niečo úplne nové. Nikdy na……...
Jednou z tradícií počas vianočných sviatkov v našej farnosti je zbierka pre chudobné rodiny. Pred ikonou narodenia Pána sa dávajú praktické dary podľa zoznamu, ktorý dostaneme od jednej charitatívnej organizácie. A je toho poriadna kopa. Toto množstvo vecí doslova otriaslo jedným elektrikárom, ktorý prišiel opraviť pokazený ohrievač. Povedal som mu o mnohých ďalších charitatívnych aktivitách našej farnosti – od rôznych zbierok……...
Pred pár rokmi bola naša farnosti poctená prítomnosťou troch biskupov na sviatok svätého Mikuláša – náš biskup Vladyka John Kudrick, Vladyka Milan Lach a Vladyka Fülöp Kocsis. Počas dňa mali biskupi rušný program v rámci ktorého navštívili viaceré miesta v Parme a v Clevelande. Museli byť riadne unavení keď dorazili podvečer do našej farnosti. Do liturgie ešte ostávalo skoro dve hodiny. Vladyka……...
Ako 18-ročný som bol na základnej vojenskej službe. Po prvýkrát v živote som býval medzi ľuďmi, ktorí nemali nijakú vieru. Spomedzi 30 vojakov na našej izbe som bol jediný, ktorý v nedeľu chodil do kostola. V tejto situácií som začal pochybovať. Lebo moji kamaráti boli v podstate úprimní a sympatickí. A predsa sa nestarali ani o cirkev, ani o……...
V čase druhej svetovej vojny boli veriaci istej dediny zhromaždení v kostole na modlitbách. Odrazu tam vtrhol dôstojník so svojimi vojakmi a rozkázal im, aby za desať minút vyprázdnili Boží dom, lebo mal byť zničený. Dôstojníkova tvár odrazu dostala diabolský výraz, strhol zo steny Kristov obraz, hodil ho na zem a povedal: „Iba tí môžu odísť z kostola,……...