Veľkonočné sviatky sú veľkou demonštráciou našej viery vo vzkrieseného Pána. Vnímame však rôznorodé pokusy tohto sveta zmeniť chápanie týchto sviatkov. Je priam nemožné nevšimnúť si razanciu, s akou sa vtláča týmto svätým dňom iný charakter. Proti tomuto tlaku je možné bojovať iba rovnakou razanciou vo vydávaní svedectva našej viery. Svätý Ján nám dnes dáva príklad svätého Jána……...
Keď som priateľovi prial k narodeninám neustále sprevádzanie Svätého Ducha, povedal: „Vieš, to je to, čo by som si aj ja prial. Keď som pozrel na uplynulý rok môjho života, našiel som v ňom mnoho rozhodnutí, ktoré som ani nepovažoval za niečo dôležité, ale predsa veľmi ovplyvnili môj život.“ Toto si aj my uvedomujeme. Bohužiaľ až z odstupom času,……...
Dnes oslavujeme slávne Kristovo vzkriesenie. Mnoho ľudí súčasnej doby má problém s pochopením tejto udalosti. Chceli by vedieť, čo sa skutočne stalo. Ako sa vzkriesenie vlastne odohralo? Bol hrob skutočne prázdny? Sú to zaujímavé otázky, ktoré vychádzajú z mysle človeka, ktorý stojí zoči-voči tak veľkému tajomstvu, ako je vzkriesenie. Ale skutočne dôležitou otázkou nie je ako sa uskutočnilo……...
V roku 1957 sa stratilo v pohorí Sierra Nevada americké vojenské lietadlo, ktoré pilotoval poručík David Steeves. Pátracia akcia trvala celé týždne, ale bez úspechu. Po päťdesiatich dňoch vyhlásili poručíka za mŕtveho. O štyri dni sa však úplne vyčerpaný objavil v malom mestečku blízko hôr. Vyrozprával priam neuveriteľný príbeh o tom ako po katapultovaní z pokazeného lietadla bojoval o prežitie v zasneženej divočine. Pátranie po……...
Na celom svete niet ničoho, čo by sa dalo veľkosťou porovnať s premenou, ktorú spôsobuje v človeku milosť: hŕstka prachu zo zeme je povýšená až k účasti na Božej prirodzenosti a k prijímaniu Božej adopcie v Kristovi. (A. del Portillo) * Ako sa môžem stať užitočnejším a lepším nástrojom? Aké prekážky staviam milosti do cesty? Do akého prostredia a ku ktorým ľuďom by som……...
Príbeh zo Svätej hory Athos hovorí o starcovi Efrémovi, ktorý žil prísnym pustovníckym spôsobom života. Keď raz potreboval napísať list, zašiel k svojmu duchovnému otcovi a poprosil ho o pero. Keď dopísal list, vrátil pero so slovami: „Toto je skutočne pekné pero.“ Jeho duchovný otec mu na to povedal: „Vezmi si ho. Ja si môžem zadovážiť iné.“ Starec Efrém sa poďakoval,……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Ak pracujeme na svojej náprave a sústreďujeme sa viac na naše „vnútorné“ aktivity, než na vonkajšie, dávajúc prednosť božskej pomoci, môžeme sa stať väčšou a pozitívnejšou pomocou pre druhých. Dosiahneme tiež vnútorný pokoj, ktorý pomôže dušiam ľudí, ktorých stretneme, pretože duchovný pokoj odráža čnosť duše a premieňa duše navôkol. Ak sa niekto sústredí na nápravu……...
Biskup Helder Camara ešte ako študent teológie sa stretol s dôstojníkom, ktorý sa mu priznal, že od prvého svätého prijímania si neplní povinnosti kresťana katolíka. Teraz by znova chcel veriť. Nastala výmena listov, v ktorých mladý študent na námietky proti nevere dôstojníka dáva protiargumenty. Tie ho však nepresvedčili. Raz mu dôstojník napísal: „Intelektuálne som premožený, ale neverím.“ Neskúsený študent……...
Americká história zaznamenala tento prípad. Prezident Andrew Jackson dal milosť Georgovi Wilsonovi, ktorý bol odsúdený na trest smrti obesením. Wilson však túto milosť odmietol. Právnici však začali špekulovať: Môže tento človek z pohľadu práva odmietnuť prezidentovu milosť? A tak sa táto otázka dostala až na Najvyšší súd. Ten rozhodol takto: „Hodnota milosti závisí od jej prijatia. Ak je odmietnutá,……...
Milosť vo mne získala prevahu nad prirodzenosťou. Za verne prijatú milosť ma obdaroval mnohými ďalšími. Všetko je milosť. Mnohí vravia: Nemám síl, aby som priniesol takú obeť. Keby sa len trošku ponamáhali ako ja! Boh nikdy neodmietne túto prvú milosť, ktorá dá odvahu konať. Srdce zosilnie a človek kráča od jedného víťazstva k druhému. Vďačnosť najviac priťahuje Božie……...
Je to sťa malý pramienok sviežej vody, ktorý vyviera z prekypujúceho Božieho milosrdenstva a dáva nám účasť na jeho vlastnom šťastí. Učí nás – a to oveľa lepšie, než dokážu knihy -, že opravdivé šťastie nespočíva v tom, že niečo máme a vlastníme, ani v posudzovaní iných, ani v tom, že máme pravdu alebo že nanucujeme iným spravodlivosť to svojho stanoviska, ale spočíva skôr……...
Veľký dominikánsky kazateľ a misionár Lacordaire kázaval po celom Francúzsku z premnohých kazateľníc, krásnych gotických dómov Normandie, v kláštorných kostoloch, aj v malých vidieckych kostolíkoch. Po záslužnom a plodnom živote prišla hodina, keď sa aj on musel rozlúčiť so životom. Okolo lôžka zomierajúceho boli mnohí rehoľní bratia aj svetskí kňazi a všemožne ho potešovali, vidiac jeho skleslosť. Predstavený kláštora zbadal, že Lacordaire netrpí……...
Spisovateľ Jozef Heyduk v spomienkach na mladosť spomína aj túto udalosť. Na hodine náboženstva sa učili o skutkoch milosrdenstva. Keď ich potom kňaz vyzval, aby si spomenuli na nejaký takýto skutok, ktorý videli u otca alebo matky, bez váhania povedal, že sa mu vidí milosrdné, keď otec hrá so strýčkom celé noci mariáš. Kňazovi sa to v prvej……...
Jedného dňa som chodila po uliciach Londýna, keď so zbadala na ulici sedieť človeka. Vyzeral veľmi osamelo a opustene. Požiadal ma, aby som sa k nemu sklonila. Zastavila som sa teda, chytila som ho za ruku a potriasla ňou. Spýtala som sa ho, ako sa mu darí. „Moja ruka bývala vždy veľmi teplá.“ Vzhliadol ku mne a povedal:……...
Kňaz sa rozhodol hodiť sa z vysokého brala do mora. Cestou sa ešte zastavil u spriateleného kňaza, aby sa s ním rozlúčil. Porozprával mu príbeh svojho smutného života: Ako nemiloval Boha a neslúžil ľudom, ako hrešil proti všetkým prikázaniam a ľuďom bol na pohoršenie. Jeho vina je priveľká, nemôže už počítať s Božím milosrdenstvom. Priateľ mu na to……...
Jeden mních sedel na brehu potoka, aby v pokoji rozjímal. Keď otvoril oči, zbadal škorpióna, ako padol do vody a zúfalo bojoval, aby sa udržal na hladine a prežil. Mních sa nad ním zľutoval, ponoril ruku do vody, chytil ho a položil na breh. Škorpión sa prudko zvrtol a bolestne ho pichol. Mních sa pustil znovu do rozjímania……...
V Rusku žil istý úradník, ktorý bol horlivým kresťanom. Priatelil sa s jedným kňazom svätého života. Stalo sa, že kňaz musel prechádzať cez dedinu, v ktorej žil spomínaný úradník. Akási myšlienka ho nútila, aby sa zastavil a navštívil svojho priateľa. Túto myšlienku však zahnal, pretože sa musel ponáhľať za svojimi povinnosťami s tým, že niekedy ho určite navštívi….…...
Keď sa nám vidí vecou neľahkou alebo nemožnou obrátiť sa k Bohu pre množstvo našich hriechov, pripomeňme si a uvážme, ako Pán, keď ešte chodil po zemi, svojou dobrotivosťou vracal slepým zrak, liečil všelijaké choroby, hluchým dával sluch, kriesil mŕtvych, ktorí už takmer hnili a pod. Preto tým viac navráti dušu, ktorá sa k nemu obracia, hľadá jeho milosrdenstvo a prosí ho……...
Ak chceš poznať preveľkú dobrotu a Božie milosrdenstvo, naučíš sa tomu zo Svätého písma. Pozri na Izraelitov. Hoci proti Bohu dlho hrešili a urážali ho, on to milosrdne znášal. A keď sa k nemu obracali, rád ich prijímal, a keď sa znovu od neho odvracali, on ich neopúšťal, ale cestou prorokov ich volal, aby sa k nemu navrátili. Podobne je milosrdný, dobrotivý a milostivý……...
Abbu Miosa sa spýtal istý vojak: „Otče, príjme Boh pokánie hriešnika?“ Starec, po mnohých poučných slov a poučení, sa ho zrazu spýtal: Povedz mi, milovaný, keď roztrhneš svoju uniformu, zahodíš ju?“ „Nie,“ odpovedal vojak, „zašijem ju a nosím ju ďalej.“ Potom mu Abba Mios so zamyslením povedal: „Ak ty si taký zhovievavý k svojmu……...
„Ktoré prípady sú najťažšie?“ opýtal som sa väzenského duchovného. Ihneď som dostal túto jednoznačnú odpoveď: „Najťažšie prípady sú tí väzni, ktorým pri slove matka nepríde na myseľ nič dobrého!“[1] * Nebo leží pri nohách matiek. (perzské príslovie) * Keď umiera matka, rozpadáva sa príbuzenstvo. (indické príslovie) * Ruka, ktorá pohýna kolísku, hýbe svetom. (Rainer Maria……...
V tvári každej matky môžeme nájsť odblesk Máriinej sladkosti, intuície a šľachetnosti. Ak si budete vážiť svoju matku, budete si uctievať aj tú, ktorá je Kristovou matkou a súčasne Matkou každého z nás. (Ján Pavol II.) * Profesor kardiológie priviedol raz študentov do laboratória na univerzite. Pozorovali niektoré orgány a všimli si nesmierne veľké srdce. Profesor sa spýtal poslucháčov, či……...
V roku 1950 skupina zlodejov prepadla za bieleho dňa známu banku v Ríme. Zabili riaditeľa banky, ktorý nechcel vydať zlodejom peniaze z pokladnice. Zlodejom sa podarilo dostať sa po lúpeží do Bologne. Tu ich však odhalila polícia a dala sa ich chytať. Medzi políciou a banditmi sa strhla bitka, pri ktorej sa strieľalo. V streľbe padol vodca lúpežníkov a boli poranení viacerí banditi a jeden……...
Alojz Pekárek rozpráva takéto poučenie: Bol Štedrý večer. Doma zomieral dospelý syn. Otec sa nemohol pozerať na smrteľný zápas a preto vyšiel do zasneženej záhrady. Prišla k nemu zahalená postava. „Dnes musím jedného z vašej rodiny odviesť. Som smrť.“ „Počkaj, ja pôjdem namiesto syna,“ povedal otec. Odišiel na dvor. V stajni zaerdžal kôň. Spomenul si na pole, ktoré mal rád….…...
Manželia sa veľmi tešili na svoje dieťa. Radosť z jeho narodenia však trvala krátko. Synček prišiel na svet s paralýzou nôh. Lekár povedal matke: „Nič z neho nebude, nikdy nebude chodiť.” Bola to pre ňu hrozná správa. Ona však nerezignovala. Začala bojovať o zmysel jeho života. Zanechala pôvodné zamestnanie a absolvovala rehabilitačný kurz. Dostala sa do kruhov trpiacich ľudí,……...