Málo odpustíš – málo bude i tebe odpustené, mnoho odpustíš – mnoho i tebe bude odpustené… Odpustíš z celého srdca? Tak i Boh tebe odpustí. Ak odpustíš nepriateľovi, možno ho i zmeníš na priateľa. Tak isto bude postupovať Boh s tebou. Čím viac niekto zhrešil proti nám, tým viac sa máme ponáhľať k zmiereniu sa s ním, pretože……...
Počas francúzskej revolúcie roku 1848 bol ranený generál Damesme. Rehoľnej sestre, ktorá sa o neho starala, povedal: „Sestrička, tu je päť frankov. Obetujte ich na dve sv. liturgie. Jednu za toho, ktorý ma zabil a druhú za mňa.“ To boli jeho posledné slová. * Hrdina knihy Potlesk nebes Daniel sníval o tom, ako si zariadi vlastnú telocvičňu. Keď……...
Francesco Ricciardiego bol bojujúci ateista, ktorý celé roky viedol kampaň proti Cirkvi a najmä proti známemu stigmatizovanému pátrovi Piovi. Býva neďaleko od kláštora v San Giovanni, kde žil páter Pio. Doktor Ricciardiego volal konvent hniezdom odporného šarlatánstva. Páter Pio z tohto dôvodu trpel, ale mlčal. Po mnohých rokoch takýchto agresívnych útokov doktor Ricciardiego ochorel. Priatelia lekári jednohlasne stanovili diagnózu: rakovina….…...
Známy príklad odpustenia máme v knihe Križiaci. Jurand zo Spychova rozrezal putá svojmu vrahovi. Križiaci mu zabili ženu, vykradli a vypálili dom. Jedine dcéra Danuša podfukom ho zláka do Ščitna. Hodiny stojí pri bráne. V zámku počuje akési dievčatá. Vnikne dnu ako lev. Je premožený. Vylúpia mu oči, vyrežú jazyk, odtnú pravú ruku a v takomto stave ho pustia na cestu……...
Alan Paton bol juhoafrický spisovateľ, ktorý vo svojej tvorbe čerpal zo skúseností a apartheidom. Jeho najslávnejšou knihou je Cry, the Beloved Country (Plač, milovaná krajina). Nemenej slávny je aj jeho iná kniha, ktorej hlavný hrdina je pilierom miestnej komunity, hlava veľkej rodiny a zbožný člen miestnej cirkvi. Jeden z jeho synov mal dobré miesto ako poručík u polície; bol ženatý a mal……...
Rok 1968 bol vo Švajčiarsku špeciálnym daňovým rokom. Bola totiž vyhlásená všeobecná daňová amnestia. Hoci platila pre všetkých daňovníkov, neprospela tým, ktorí v predchádzajúcich rokoch poctivo priznávali svoje príjmové a majetkové pomery. Ďalej zostala neúčinná pre tých, ktorí v predchádzajúcich rokoch podvádzali, a chceli to robiť aj naďalej. Úžitok z toho mali napokon iba tí, ktorí zamenili nepoctivosť za poctivosť….…...
Jeden dobrý, ale vo viere nie veľmi silný veriaci sa chodil spovedať k svojmu farárovi. Jeho spovede však pripomínali zaseknutú platňu – stále tie isté prehrešky, a predovšetkým jeden a ten istý ťažký hriech. „Tak dosť!“ zahrmel na neho raz farár. „Z Pána Boha si žarty nebudeš robiť. Pamätaj si, že ti z tohto hriechu dávam rozhrešenie naposledy!“……...
Mehmet Ali Agca sa narodil v Turecku v odľahlej horskej dedinke Yesiltepe. Bol najstarší z troch detí. Otec mu zomrel, keď mal desať rokov – a on sa počas celého pohrebu usmieval. Z hĺbky duše svojho otca nenávidel. Drsné scény otcovej brutality sa hlboko vpísali do Aliho pamäte. Krátko po otcovej smrti si zostavil „listinu nenávisti“. Bol to……...
Jedna pani napísala svedectvo o tom, ako sa mnoho rokov s mnohými ľuďmi modlila za svojho otca, ktorý bol otrokom alkoholu. Až vo veku 30 rokov jej došlo, že mu vlastne neodpustila, zvlášť za roky detstva, ktoré boli vďaka jeho závislosti veľmi krušné. Napísala: „V tej chvíli som si uvedomila, že som otcovi nikdy neodpustila, že pije. Modlila……...
Jeden jezuita zo Španielska rozpráva: Bolo nás doma päť detí. Za občianskej vojny v Španielsku niekto udal môjho otca a komunisti ho zabili. Raz sme si so súrodencami hovorili: „Keby sme len vedeli, kto nášho ocka udal, ako by sme sa mu len pomstili!“ Počula to mamička a ihneď zasiahla: „Deti, i keby sme vedeli, kto bol ten……...
Simon Wiesenthal opisuje v knihe Slnečnica zdrvujúce stretnutie. V čase, keď sa nachádzal ako židovský väzeň v koncentračnom tábore, priviedla ho istá zdravotná sestra k posteli umierajúceho esesáka. „Čo asi tento človek chce odo mňa, Žida? Odpustenie!“ V Dnepropetrovsku sa tento esesák musel zúčastniť na poprave Židov. Vohnali ich do jedného domu, začali hádzať dovnútra granáty a strieľať……...
Wilhelm Busch rozpráva: Poznám istého pána menom Dapozzo. Je francúzskym evanjelistom. Ešte z koncentračného tábora má celkom rozbité rameno. A on mi vyrozprával tento príbeh, na ktorý som nikdy nezabudol. Povedal mi: V koncentračnom tábore ma raz na poludnie dal zavolať veliteľ tábora. Zaviedli ma do izby, kde bol prikrytý stôl. Ale na ňom bol len jeden príbor….…...
Mám istého priateľa, ktorý je mi blízky. Ten má veľmi príjemný byt. Ale má aj nepríjemného majiteľa domu, ktorý je veľmi zaťažený na peniaze. A tu pred krátkym časom mu ten majiteľ domu napísal nehanebný list: „To musíte urobiť! A to máte spraviť! A to musíte zaplatiť!“ A tento môj priateľ mi potom rozprával: Mal som vyletieť z……...
V 7. storočí bol jedným z biskupov v Alexandrii v Egypte Ján, ktorý sa neskôr stal svätý. Ľudovo ho nazývali almužníkom, pretože čokoľvek dostal od bohatých veriacich, to hneď rozdával chudobným. Raz mal veľký problém. Jeden zo zámožných kresťanov sa horlivo zúčastňoval svätej omše, ale nechcel odpustiť urážku svojmu známemu. Biskup Ján prišiel na ohromnú myšlienku: pozval tohto……...
V Bavorsku sa rozpráva tento príbeh: Haselbauer bol ťažko chorý, aj farár už bol u neho. Najprv sa vyspovedal. Pritom mu musel farár položiť niekoľko otázok, lebo Haselbauer vedel o mnohých hriechoch svojich susedov, ale na vlastné sa nepamätal. „No, Haselbauer, modlili ste sa každý deň od vašej poslednej spovede?“ opýtal sa farár. „Modlil,“ znela odpoveď. „A čo……...
Občianska vojna nemilosrdne zúrila v španielskej krajine. Znesvätené kostoly, horiace dediny, zohavené mŕtvoly označovali cestu, po ktorej prešlo červené vojsko. A aj národniari bojovali s nevídanou urputnosťou. Keď oddiel národniarov raz po tvrdom boji čistil dedinu od nepriateľov, pri múre našli ťažko raneného príslušníka červených, ktorému úlomok granátu roztrhol hruď. Ranený sklenenými očami hľadel na prichádzajúcu patrolu. Potom……...
Z dejín vieme, že poľské mesto Lwov bolo v roku 1908 rozrušené príšernou vraždou. Mladý študent zákerne zavraždil mestského správcu Ondreja Potockého. Ale krátko po čine bol dolapený a odsúdený na trest smrti obesením. Manželka zavraždeného bola veriaca katolíčka a obrátila sa s prosbou o milosť na rakúskeho cisára, ktorému vtedy podliehal Lwov. Písala takto: „Boh vie dobre,……...
Duchovný spisovateľ Janez Jenko píše, že v druhej svetovej vojne bolo nad Londýnom zostrelené lietadlo nemeckého pilota, ktorého vytiahli z trosiek lietadla v bezvedomí a prebral sa až na druhý deň v nemocnici a dozvedel sa, že bude celý život chromý. Tam mu priniesli londýnsky týždenník, v ktorom bola uverejnená veľká fotografia anglického pilota s nadpisom: Jeho 150-te……...
„Oproti nášho domu,“ hovorí trinásťročná Korinna z Uruguaja, „býva žena, ktorá nepekne a nepravdivo hovorí o našej rodine. Keď sa mama o tom dozvedela, veľmi ju to zarmútilo a povedala mi, aby som sa viac s tou paňou nerozprávala. Dlhší čas som to tak robila. Predsa však, jedného dňa, keď som prechádzala s priateľkou okolo domu tej panej,……...
Jozef Brosiu, mladý taliansky chlapec, bol veľmi oddaný svätému Jánovi Boskovi. Raz v nedeľu spozoroval, že svätec nie medzi chlapcami na ihrisku, a tak ho začal hľadať po rôznych kútoch domu. Nakoniec ho našiel v jednej z izieb. Kňaz Bosko bol veľmi smutný. Zdalo sa, že je mu do plaču. „Otče, prosím vás, čože sa vám stalo?“ opýtal……...
Keď jedného dňa slávny maliar Leonardo da Vinci v pracovni maľoval obraz Poslednej večere a keď práve maľoval tvár Krista, jeden z jeho susedov ho vyrušil. Prišiel k nemu a slovo k slovu, začali sa veľmi vadiť. Leonardo sa tak rozčúlil, že svojho suseda klial a vyhnal ho z domu. Potom sa vrátil k obrazu a chcel pokračovať,……...
Taliansky spisovateľ Carlo Carretto píše, že černošské deti v Amerike učia sa dnes naspamäť z katechizmu svojho veľkého učiteľa beznásilia Martina Kinga túto udalosť: Bolo predpoludním a bolo veľmi horúco. Malý černoch, ktorý sa volal Tom, ponáhľal sa zo školy ako každý deň do tlačiarne, aby odtiaľ odniesol veľký balík novín a doručil ich roznášačom prv, než príde……...
Spisovateľ Giovanni Barra rozpráva, že blízky spolupracovník Pia XII. monsignor Rocca sa vo voľnom čase venoval apoštolskej alebo misijnej činnosti medzi väzňami v Ríma. Zvlášť dlhý čas sa staral o jedného mladého zločinca, ktorého chcel získať pre vieru v Boha. Dlho sa s ním trápil, knihy mu požičiaval, rozprával mu o Ježišovi, vysvetľoval mu Ježišovo posolstvo o Bohu,……...
Na ekumenickom stretnutí v južnom Francúzsku istý mladý muž rozprával: „Počas poslednej vojny som ako malý chlapec žil v Belgicku. Môjho otca a matku zastrelili príslušníci SS. Zaumienil som si, že vrahov mojich rodičov budem po celý život nenávidieť. Teraz som prišiel sem, lebo som dúfal, že tu stretnem francúzskych priateľov. Nevedel som, že tu budú aj Nemci, inak……...
Holandská spisovateľka Corrie Ten Boomová vo svojej knihe s názvom Haló, brat – píše o väzňovi Karolovi. Tento väzeň bol odsúdený na šestnásť rokov zato, že počas druhej svetovej vojny ako väzenský dozorca popáchal veľa krívd a ukrutností na väzňoch. Po niekoľkých rokoch väzenia napísal svojim rodičom takýto list: „Milí rodičia, radujte sa so mnou. Prijal som Pána……...