Ak máme Boha stále pred očami a ak sme duchovnými osobnosťami, pôsobíme na ostatných bez mnohých slov. A tak to by malo s nami byť. (Rupert Mayer) * „Prvý bod zasadania,“ začína vedúci sekcie futbalového klubu Dynamo s dôležitým výrazom, „sú diváci spoza ohrady.“ Členovia výboru, pretože sú cholerici, mávajú ceruzkami, akoby mali v rukách dýky: Tomuto zlu……...
Stratil som všetku radosť a pokoj. Zdá sa, že som povýšený, ale v skutočnosti som všetku radosť a pokoj stratil, vnútorne som klesol. Predtým som sa mohol venovať službe Božej, ale teraz na mňa dorážajú zovšadiaľ vlny svetských záležitostí, takže nemám kedy sa zaoberať sebou. Predtým som sedával ako Mária a počúval slová Pánove, teraz sa mám……...
Pozrite, mladá profesorka, ktorá mala príležitosť slovami šíriť vieru v Boha v indickej Kalkate, rozhodla sa dať prednosť šíreniu viery dobrými skutkami. Zanechala školskú katedru a odobrala sa do ulíc veľkomesta zbierať malomocných, zomierajúcich a opustených, aby týmto úbožiakom poskytla opateru a Božiu lásku. Zriekla sa svojho osobného pohodlia svojho voľného času. Sebazapieraním sa vypracovala na vzácnu, skromnú,……...
Abba Ammon, ktorý žil v asketizme v Rhaithou, spýtal sa Abbu Sisoesa: „Keď čítam svätú knihu, moje myšlienky ma nabádajú vytvoriť reč, ktorú by som mal, keď sa ma niekto opýta. Čo mám robiť?“ Abba Sisoes odpovedal: „Nie je pre teba potrebné zaoberať sa takými vecami. Radšej sa usiluje, aby skrze čistotu svojej mysle si mohol……...
Traja chlapci sa vracali domov z výletu. Cesta viedla cez husté, tmavé lesy, ktoré rástli na svahoch hôr. Návrat mal trvať celý deň a celú noc. Jeden z chlapcov zobral vreckovú lampu. Zíde sa mi – hovoril, keď nadíde noc. Obaja priatelia sa mu vysmiali. Sme mladí – hovorili, máme zdravé oči a silné nohy. Poradíme si aj……...
Ako môžu niektorí kresťania hovoriť, že telo nie je schopné mať večný život, keď je živené telom a krvou Pána Ježiša… ako obilné zrnko, ktoré padlo do zeme, keď sa rozložilo, zase vyrazí, tak i naše telá, keď boli živené Eucharistiou, a potom sa uložia do zeme, až príde ich čas, zasa vstanú, pretože Božie slovo im dá……...
Vo Francúzsku pristupoval k 1. svätému prijímaniu Paulin Poisset. Farár obdivoval jeho horlivosť a zbožnosť, no pritom smutne uvažoval: „Neuplynie ani pár rokov a už ma ani nepozdraví. Začne piť a kliať ako väčšina farníkov. Už ho v kostole neuvidím.“ Jeho obavy sa však nesplnili. Paulin zhromaždil skupinu detí, ktoré pristupovali spolu s ním k prvému svätému prijímaniu….…...
Kedysi pražská mestská rada vydala nariadenie, aby sa vo všetkých pražských chrámoch spísali všetky umelecké pamiatky, ktoré sa v chráme nachádzajú. Zoznam mal byť umiestnený na vonkajšie chrámové dvere. Jeden pražský farár, ktorý často pozoroval návštevníkov, ktorí v chráme hľadali len staré obrazy, vzácne maľby, a všetko, čo je starobylé, umelecké, ale okolo oltára chodili bez povšimnutia a……...
Istý muž takto rozpráva o svojom stretnutí s Ježišom: Mal som slušné postavenie vo vedení jedného podniku, auto, dom, chatu, všetko primerané môjmu spoločenskému postaveniu. Materiálne som mal všetko ja i moja rodina. Manželka bola však nespokojná. Dovolenka v Taliansku sa jej nepáčila, dvaja synovia zneužívali moju zaneprázdnenosť. A dcéra? Tá mi robila najviac starostí. Jedného hmlistého októbrového dňa sa……...
Sestra Briege McKenna rozpráva: Raz som sa zúčastnila na omši v jednej hornatej latinskoamerickej krajine. Na omšu prišlo mnoho chudobných ľudí. Slúžila sa pod holým nebom. Kňaz používal starý stôl ako oltár. Jedna staršia žena priniesla so sebou chlapca, ktorý mal na tele strašné popáleniny. Pamätám sa na svoju reakciu. Myslela som si: „Môj Bože, s týmto sa……...
Sestra Briege McKenna rozpráva: Raz večer mi zavolal mladý kňaz. Práve sa dozvedel, že má rakovinu hlasiviek a že mu ich budú musieť do troch týždňov vyoperovať. Bol zúfalý. Za kňaza bol vysvätený pred šiestimi rokmi. Ako som sa s ním modlila, pocítila som, že Pán chce, aby som ho upozornila na Eucharistiu. Povedala som mu: „Otče, môžem……...
Berlínsky kňaz Peter Bucholz bol vo farnosti, do ktorej patrilo aj väzenie. V tomto väzení bolo za vojny veľa ľudí popravených, medzi nimi i veľa kňazov. Nacisti dovolili, aby sprevádzal odsúdencov na popravu. Raz v noci pripravoval 186 ľudí na smrť. Boli medzi nimi i ženy. Po dvanástich rokoch rozpráva o dvoch z nich: Myslím, že nesmiem tieto……...
Kňaz H. Grzadziel (neskôr biskup v Opole) opisuje správanie sa skupiny chlapcov takto: Počas môjho účinkovania vo wiejskej farnosti išiel som raz do kostola na hodinu náboženstva. Z kostolnej brány vybehla upratovačka a volala: „Už to nemôžem vydržať! Tie deti sú neznesiteľné, úplne nevychované!“ A začala rozprávať, ako deti vyčíňali v Božom dome. Išlo, prirodzene, o chlapcov. Jedni……...
Traja synovia lekára Dr. Breitenbacha sa delili o dedičstvo. V pozostalosti našli drahocenný, ručne zhotovený nábytok z dubového dreva, ťažké koberce a drahocenné, obrazy a strieborné a zlaté predmety. A bola tam aj vitrína s pozlátenými nohami, v ktorej boli zvlášť uložené pamiatkové predmety. Pozorne vyberali kus za kusom. Keď otvorili najspodnejšiu zásuvku, našli tam v hodvábnom papieri……...
Stretli sme ich v pohorí Atlas v sedle priesmyku, vo výške 2070 m a pozvali sme ich na piknik s chlebom a vínom. Žena sedela na striebornom oslovi s dieťaťom na chrbte a muž šiel pred nimi na mulici. Jedlo sme mali skromné. Víno odmietli. Ale žena nikdy v živote nejedla taký sladký chlieb ako náš. Vzala ho……...
Známy dominikán Jacques Loew na exercíciách so Svätým Otcom rozprával o sebe, že ako mladík neveril v Boha, pretože bol vychovávaný v komunistickej rodine. Ako neveriaci muž strávil niekoľko dní dovolenky v budove kláštora Valsainte vo Švajčiarsku. A bol práve Zelený štvrtok. On nevedel, čo je Zelený štvrtok. Ale keď rehoľníci mali bohoslužbu, vstúpil do ich kaplnky a……...
Bol raz starý múdry kráľ. Po všetky roky svojho života múdro a s láskou vládol svojmu ľudu. Teraz cítil, že prišiel jeho čas a ustarostene myslel na to, čo s jeho ľudom a krajinou po jeho smrti bude. Vtedy si zavolal svojho jediného syna a povedal mu: „Syn môj, moje dni sú spočítané! Choď preto do sveta a……...
Bolo to na južnom pobreží jednej latinsko-americkej krajiny. V rybárskej osade býval Marco so svojou manželkou Lindou a tromi deťmi – Josém, Amaliom a Luciou. Bol rybár. Ale už niekoľko mesiacov je nezamestnaný. Firma, pre ktorú lovil ryby, sa odsťahovala z dediny. Povedali mu: „V tejto oblasti sa rybolov už nevypláca.“ Prišiel deň, keď Marco musel opustiť svoju……...
Biskup Augustín raz stál pri oltári vo svojom biskupskom chráme, slúžil svätú omšu a nahlas hovoril: „Večer pred svojím umučením vzal chlieb do svojich svätých a ctihodných rúk, obrátil oči k nebu, k Bohu, Otcovi svojmu všemohúcemu, vzdával vďaky, lámal ho, požehnal a dával svojim učeníkom hovoriac: Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo…“ Keď……...
Sv. Terézia z Lisieux o Eucharistii: Každý deň popoludní sme si s oteckom vyšli na malú prechádzku. Vždy sme sa zastavili v inom kostole a pozdravili sme Najsvätejšiu sviatosť. Mysli na to, že Ježiš vo svätostánku je tu pre teba, len pre teba. Keď som v blízkosti svätostánku, viem povedať nášmu pánovi iba jedno: „Pane, ty vieš, že……...
Na Heydukovej ulici v Bratislave, onkológii, rakovinovom oddelení, ležala 8-ročná Zuzka. Vedela, čo jej je. Diagnóza znela: zhubný nádor „sarkóm“ na nohe. Pripravovala sa na prvé sväté prijímanie. Patrila medzi najlepšie žiačky. Keď sa je dalo, skoro denne chodila, keď bola doma na svätú omšu. Zo začiatku, keď sa dozvedela o svojej chorobe, veľa plakávala. Častejšie, hoci mama……...
Najsvätejšia obeta nesie pečať toho, čo je najhlbšie v živote každého ľudského bytia: v živote otca, matky, dieťaťa, starého človeka, mládenca, dievčiny, profesora, študenta, učeného i prostého človeka, mníšky i kňaza – každého bez výnimky. Takýmto spôsobom život človeka prostredníctvom Eucharistie vstupuje do tajomstva živého Boha. (Ján Pavol II.) * Materiálny pokrm sa predovšetkým premieňa v toho, kto ho požíva, a ako……...
Matka Tereza počas II. celosvetových duchovných cvičení pre kňazov, ktoré boli v Ríme v roku 1990, spomenula tento príbeh. V New Yorku má charitný domov pre postihnutých na AIDS. Keď tam bola na návšteve, práve volal jeden mladý muž: „Matka Tereza, mám AIDS. Rodičia ma nechcú poznať, každý sa ku mne obracia chrbtom. Nemám nikoho, nemám kam ísť, kde……...
Nebola to chudoba, vďaka ktorej sa Lazár dostal do neba, ale jeho pokora; a taktiež nebolo to bohatstvo, čo zabránilo boháčovi získať večný odpočinok, lež jeho egoizmus a nevernosť. (sv. Gregor Veľký) * Istý detektív pracoval veľmi dlho na mimoriadne zložitom prípade. Stále však pracoval len sám a nikomu sa nezdôveril s tým, ako ďaleko pokročil. Po dlhšej dobe……...
„Nie slová, ale skutky!“ Takto zvykneme uzemniť tárajov, keď je jasné, že ich slová sú príliš ďaleko od skutočnej reality. Tak či onak, slová už neberieme až tak vážne. Sme upriamení na skutky a podľa nich vážime správnosť či nesprávnosť konania. Preto nás možno udivuje vážnosť, ktorú Kristus dáva ľudskému slovu. Zvlášť, ak je táto vážnosť……...