Corie Ten Boom rozprávala nezvyčajnú skúsenosť, ktorú prežila v nacistickom koncentráku Rawensbrück. „So sestrou sme vstúpili do strašnej budovy. Ženy, ktoré sedeli za stolom, brali všetko, čo sme mali. Každá sa musela celkom vyzliecť a potom išla do ďalšej miestnosti, kde boli na rade vlasy. Pýtala som si od jednej ženy, ktorá strážila novo prichádzajúce, dovolenie ísť na……...
Počas druhej svetovej vojny zostrelili nad Pacifikom lietadlo kapitána Rickenbakera. Pilota nemohli nájsť niekoľko týždňov. Noviny ho vyhlásili už za nezvestného. Tisíce kresťanov v celých Spojených štátoch sa začali za neho modliť. Starosta New Yorku La Guardia žiadal všetkých spoluobčanov, aby sa za neho modlili. Jedného dňa kapitána objavili. Tlač to oznámila palcovými titulkami. Rickenbaker sám rozprával, čo sa……...
John Paton, misionár na Nových Hebridách, rozprával tiež jednu mimoriadnu príhodu o anjeloch, ktorí mu zachránili život. Jednej noci obkľúčil jeho dom kmeň nepriateľských domorodcov rozhodnutých zabiť Patonovcov a zapáliť dom. Misionár a jeho žena sa modlili celú noc a prosili Boha, aby ich vyslobodil. Revúci dav tam ostal celú noc, ale pri východe slnka útočníci zmizli. Misionári……...
Nemecký básnik Rilke chodieval s istou priateľkou okolo domu, kde pravidelne stála žobráčka. Ľudia jej niekedy niečo dali, ale ona neprejavovala nad tým nejakú veľkú radosť. Raz jej Rilke daroval ružu. Ona vstala, utekala za ním a bozkala mu ruku. Potom ju nebolo dlho vidieť žobrať. Priateľka sa pýtala Rilkeho: „Z čoho žije?“ „Z ruže,“ odpovedal Rilke. * Malá……...
Je tomu už veľmi dávno, keď v Anglicku chodila jedna žena v roztrhaných šatách po dedine od domu do domu a prosila o almužnu. Šťastie jej veľmi neprialo. Jedni jej vynadali, iní na ňu pustili psa. Sem tam sa našiel niekto, kto jej hodil plesnivé zbytky chleba a zhnité zemiaky. Dovnútra ju pozvali iba dvaja starí manželia, ktorí……...
Istý muž – alkoholik – sa jedného zimného dňa pobral do krčmy. Ako sa tak brodí vo vysokom snehu, počuje za sebou kroky. Obzrie sa a vidí svojho malého synčeka. „Vráť sa, veď zapadneš do snehu!“ kričí na neho. Chlapec však odvetil: „Otecko, ja všade stúpam do tvojich stôp.“ Tieto slová otca bodli do srdca. Predstavil si, že……...
V takzvanom hrubom kostole v Trnave, v ktorom sa uctieva milostivý obraz Panny Márie, konala sa celonočná adorácia počas mariánskeho deviatníka v novembri minulého roku. Na túto pobožnosť prišiel mladý muž, ktorý vyrástol v nevereckej rodine. Nikto ho neviedol k Bohu, nik mu nerozprával o Pánu Ježišovi, ba od detstva mu do hlavy vtĺkali odpor proti náboženstvu. A……...
Už nie je ďaleko deň, kedy ľudstvo si bude musieť vybrať medzi samovraždou a uctievaním Boha. (Pierre Teilhard de Chardin) * Jedna významná európska skupina uskutočnila expedíciu do Himalájí. Pritom sa stala nasledujúca udalosť, ktorá u Európanov zanechala hlboký dojem. Práve zdolali veľký úsek cesty, keď si nosiči – bez akéhokoľvek dôvodu – posadali na zem a odpočívali. Sedeli……...
Edita Steinová, židovská konvertitka a mučeníčka nacistického režimu, píše: „Ja verím, že čím viac je človek vťahovaný do Boha, tým viac musí v tomto zmysle i „vychádzať zo seba“, to znamená ísť do sveta, aby do neho vnášal božsky život.“ * Nikde nie je viac ľudskosti ako tam, kde je uctievaný Boh. (ruské príslovie) * Nič nesmie byť……...
Nesmiete sa báť často pripomínať svojim spolubratom, že pokojná chvíľa opravdivej adorácie má väčšiu cenu a väčšiu silu duchovnej plodnosti, ako najintenzívnejšia činnosť, čo aj apoštolská. Je to najsúrnejšia „kontestácia“, akú majú rehoľníci postaviť voči spoločnosti, v ktorej efektívnosť sa stala idolom. Nie je zriedkavé, že na oltár tejto modly sa kladie ešte aj ľudská dôstojnosť.[1] * Ten,……...
Istý bohatý pán mal veľkého dlžníka. Dlžník náhle zomrel. Pán nenašiel po ňom nič, iba jedného dvojročného chlapca. Pán si ho vzal k sebe do kaštieľa. Chlapec tam rástol spolu s jeho synom. Keď mal chlapec dvanásť rokov, boháč si ho zavolal a odovzdal mu dva listy, jeden s čiernou obrubou, druhý so zlatou. Kázal chlapcovi, aby si……...
Istý otec mal vo zvyku, že keď sa vrátil domov z práce, pred večerou sa hral so svojimi deťmi. Jeho drobizg ho obkolesil a on urobil krok ku každému z nich a povedal: „Jožko, milujem ťa.. Anička, milujem ťa…“ Zo začiatku mu deti dali len takú odpoveď, že sa usmiali: „Cha cha…“ Neskôr sa však Jožko osmelil, pokročil……...
Uváž človeče, odkiaľ to máš, že jestvuješ, že dýchaš, že rozmýšľaš a chápeš, že Boha spoznávaš a že máš nádej na nebeské kráľovstvo a že máš v Ježišovi brata a že si milovaným Božím dieťaťom a dedičom: Odkiaľ to všetko máš a od koho? Nehanbíš sa, keď toľko tak veľkých darov prijímaš od Boha, nehanbíš sa odopierať Bohu……...
Ten chlapec dôveroval otcovi, pretože ho dobre poznal. A poznal ho nie nejakým rozborom jeho vlastností, ale zo skúsenosti. Zo skúsenosti vedel, že ho otec miluje, preto mu dôveroval. Dôvera v Boha je vždy založená na poznaní Boha, ale poznanie Boha rastie dôverou.[1] * Kardinál Meisner takto hovorí o Bohu. Predstavte si, ako voľakedy naši starí otcovia vozievali……...
Istý americký štátnik rozpráva, že by sa istotne stal nevercom, keby ho nebolo niečo držalo. Bola to hlavne spomienka na časy, keď matka chytila jeho detské rúčky a učila ich spínať k modlitbe: „Otče náš…“ * Slávny kazateľ Spurgeon rozpráva o svojom synovi, že keď sa v noci strhol zo spánku, vždy zavolal: „Otecko, podaj mi ruku!“ Keď……...
Bohatý sedliak mal jediného syna, ktorý bol hluchonemý. Poslal ho do ústavu. Po niekoľkých rokoch sa syn vrátil domov. Keď uvidel otca zrozumiteľne zvolal: „Otče môj!“ Otec bol týmto dosial nepočutým oslovením dojatý k slzám. Povedal že na to do smrti nezabudne a ústavu poslal bohatý dar. * Otec so synom, asi 4-ročný chlapec, išli po ulici vo……...
Nemala som nikdy problém pochopiť, že Boh je Otec. Stačilo sa mi pozrieť na môjho otecka a chvíľu ho pozorovať a bolo mi všetko jasné. (sv. Terézia z Lisieux) * Osoba, ktorá ešte nie je pokrstená, nemôže nazývať Boha Otcom. (Ján Zlatoústy) * Keď niekto útočí ako vôl, ľahá si ako osol, neodpúšťa ako ťava, obžiera sa ako……...
Lászlo Mécs napísal veľa krásnych básní a medzi nimi aj jednu o tom, ako vypadol z hniezdočka – práve vtedy, keď pod stromom oddychoval nevidiaci predavač novín – malý, ešte neoperený vrabček. Chúďa, padlo akurát do jeho otvorenej kabely, v ktorej mal svoju dennú tržbu. Predavač ho vybral a pohladkal vo svojej dlani. A básnik dodáva, že aj človek je niekedy ako také……...
Jedna ázijská študentka sa v rozhovore spýtala: „Čo by som mala z toho, keby som sa stala kresťankou?“ Dostala odpoveď: „V každej situácií vášho života by ste vedeli, že máte Otca, ktorý vás miluje.“ Ona odpovedala: „No to by bolo naozaj veľa.“[1] * Mons. Segur rozpráva tento príbeh: Jednému otcovi sa stratila na trhu dcéra….…...
V rozprávaniach púštnych otcov čítame ako abba Pomen išiel so svojim spolubratom okolo cintorína. Uvideli tam ženu, ktorá trpko plakala. Chvíľu sa na ňu pozerali a potom sa abba Pomen spýtal okoloidúceho: „Čo sa stalo tej žene?“ Okoloidúci povedal: „Zomrel jej manžel, syn a brat.“ Abba Pomen po chvíľke ticha povedal spolubratovi: „Hovorím ti, ak človek neumŕtvi všetky……...
Istý bohatý človek žil pohoršujúcim životom. Keď ho niekto napomínal k dobrému, povedal: „Stačí, keď oľutujem svoje hriechy pred smrťou, na konci života.“ Koniec života bol však bližšie než si myslel. Išiel raz po drevenom moste, ktorý bol zhnitý a zrútil sa. Koňa a jazdca pohltila voda. Keď sa pri topení vynoril, namiesto ľútosti – zaklial.[1] * V kostole v Ars sa modlila……...
Vzdelaný muž, ktorý už roky nebol v chráme a neprijímal sviatosti, z dlhej chvíle raz vstúpil do chrámu. Prezeral si rôzne predmety, ale upútal ho zvlášť jeden obraz. Bol na ňom zobrazený kráľ Dávid, ako kajúcne kľačí na kolenách, a slzy ľútosti vyvierajú z očí. Anjel ich zachycoval do zlatej misky, aby ich doniesol pred Boží trón. Pod obrazom bol nápis: „Dávid len……...
Žil raz jeden rytier, ktorý odvážne bojoval po všetkých kútoch kráľovstva. Až jedného dňa strela z kuše mu prestrelila nohu a takmer ukončila jeho dni. Keď sa liečil zo svojho zranenia, zahliadol raj, ale veľmi ďaleko, takmer v nedohľadne, zatiaľ čo sálajúce peklo a vrátami dokorán bolo tesne vedľa neho. Už dlho totiž nedbal na žiadne sľuby ani pravidlá rytierstva a stal sa……...
Brat sa spýtal Starca: „Ako môžem potlačiť mnohovravnosť a kontrolovať svoj jazyk?“ „S kajúcnosťou,“ odpovedal Starec. „A ako dosiahnem kajúcnosť,“ spýtal sa brat, „keď sa musím stretať s ľuďmi a napĺňať svoje povinnosti? A ešte ako môže jestvovať kajúcnosť v srdci bez sĺz?“ Na tieto otázky Starec odpovedal: „Kajúcnosť nepochádza zo sĺz, ale slzy z kajúcnosti. Ak niekto žije medzi……...
Nehybná ľahostajnosť je pre bratov, ktorí sú na ceste ku Kristovi, neposlušnosťou. (Z pravidiel zo života v Taizé) * Najväčšie zlo, ktoré môžeme spôsobiť svojim blížnym, nie je ich nenávidieť, ale byť k ním ľahostajní. To je absolútna neľudskosť.(G. B. Shaw) * Svätý Bernardín hovorí: „Videl som obrátiť sa vydieračov, prostitútky, ukrutných vojakov… Stali sa z nich statoční ľudia. Ale nevidel……...