„Prehorko plače v noci,“ počas nášho pozemského života a „líca má zaslzené, niet, kto by ju potešil zo všetkých jej milencov; priatelia, tí ju opustili, prešli k jej nepriateľom“ (Nár 1, 2). Aby sme mohli vylievať slzy pred Bohom, človek musí opustiť svet a iných ľudí, musí zomrieť za svet a za všetkých ľudí, musí sa stať osamotený v srdci...