Ako voda a oheň nemôžu byť zmiešané, tak sebaospravedlňovanie vylučuje pokoru. Pýcha a z nej vychádzajúce sebaospravedlňovanie pramení z úpornej snahy človeka o nadobudnutie stratenej dôstojnosti. Pád do hriechu, v ktorom človek stratil obraz a podobnosť s Bohom, vyzliekol ho aj z pôvodnej krásy a dôstojnosti. Z hĺbky duše však túži po pôvodnom stave, preto ľahko podlieha ponuke pýchy, ktorá mu skrze sebaospravedlnenie dáva zdanie vlastnej dôstojnosti....