49. Neznečisťujte si myseľ lipnutím na myšlienkach naplnených hnevom a zmyselnou túžbou. Inak stratíte schopnosť čistej modlitby a stanete sa obeťou démona apatie. Intelekt, myseľ alebo presnejšie nous vo východnej spiritualite, je duchovným okom duše, našou najvyššou schopnosťou vnímať a spoznávať Boha. Keď je však tento nástroj znečistený, stráca svoju schopnosť zameriavať sa na božské a……...
48. Človek, ktorý sa bojí Pána, má pokoru ako stálu spoločníčku a prostredníctvom myšlienok, ktoré pokora inšpiruje, dosahuje stav božskej lásky a vďačnosti. Spomína si totiž na svoj niekdajší svetský spôsob života, na rôzne hriechy, ktorých sa dopustil, a na pokušenia, ktoré ho postihovali od mladosti: a spomína si aj na to, ako ho Pán z toho……...
47. Kto ešte nedosiahol božské poznanie poháňané láskou, je hrdý na svoj duchovný pokrok. Ale ten, komu bolo takéto poznanie dané, s hlbokým presvedčením opakuje slová, ktoré vyslovil patriarcha Abrahám, keď sa mu dané zjavenie Boha: „Som prach a popol“ (Gn 18, 27). Čím viac sa človek približuje k Božiemu poznaniu, tým hlbšie si uvedomuje vlastnú……...
46. Komu bolo dané božské poznanie a skrze lásku dosiahol jeho osvietenie, nikdy ho démon sebaúcty neminie. Ale ten, komu takéto poznanie ešte nebolo dané, tomuto démonovi ľahko podľahne. Ak však vo všetkom, čo robí, uprie svoj pohľad na Boha a všetko robí pre Neho, s Božou pomocou čoskoro unikne. Démon „sebaúcty“ je jedným z najzákernejších……...
45. Tráp svoje telo hladom a bdením a neúnavne sa venuj spievaniu žalmov a modlitbe; potom na teba zostúpi posväcujúci dar sebaovládania a prinesie ti lásku. Požiadavka svätého Maxima Vyznávača sa javí ako protiklad voči všetkým trendom modernej spoločnosti, ktoré vytvárajú čo najpohodlnejšie podmienky pre život. Svätí otcovia však varujú, že nasledovanie takých túžob má dopad……...
44. Prestaňte poškvrňovať svoje telo hanebnými skutkami a znečisťovať svoju dušu zlými myšlienkami; potom na vás zostúpi Boží pokoj a prinesie vám lásku. Poučenie vedie k preskúmaniu života a následne k vedomej zmene životného štýlu, z ktorého sú vylúčené „hanebné skutky“ a „zlé myšlienky“. Bez tohto kroku nemožno očakávať prijatie daru Božieho pokoja a lásky. Medzi hriechy tela patria všetky……...
43. Ak človek po niečom túži, vynaloží všetko úsilie, aby to dosiahol. Ale zo všetkých vecí, ktoré sú dobré a žiaduce, sú božské neporovnateľne najlepšie a najžiadanejšie. Akí usilovní by sme teda mali byť, aby sme dosiahli to, čo je svojou samotnou podstatou dobré a žiaduce. Ľudia vynakladajú obrovské úsilie, aby získali majetok, kariérny úspech, vzdelanie,……...
42. Kto miluje Boha, žije anjelský život na zemi, postí sa a bdie, modlí sa a spieva žalmy a vždy myslí dobre na každého človeka. Svätí otcovia často používajú pojem „anjelský život“. Myslia pod tým človeka, ktorý sa svojím životom približuje k čistote, slobode a láske, ktorá charakterizuje anjelské bytosti. Tento „anjelský život“ nie je únikom……...
41. Kto miluje Boha, netrpí ani nie je nikým súžený kvôli pominuteľným veciam. Jestvuje len jeden druh súženia, ktoré trpí a spôsobuje iným: to spasiteľné súženie, ktoré trpel požehnaný Pavol a ktoré spôsobil Korinťanom (porov. 2 Kor 7, 8-11). V tomto poučení nám svätý Maxim Vyznávač ponúka ďalšie kritérium na posúdenie našej lásky k Bohu. Hovorí, že ten,……...
40. Lásku aktívne prejavujeme zhovievavosťou a trpezlivosťou voči blížnemu, úprimnou túžbou po jeho dobre a správnym používaním hmotných vecí. Aj toto poučenie nám hovorí o túžbe svätého Maxima Vyznávača priviesť svojich poslucháčov k správnemu chápaniu lásky. Je zrejmé, že aj v jeho časoch, tak ako je to aj v súčasnosti, bola láska často redukovaná na citovú záležitosť, na príjemné emócie……...
39. Nehovorte, že ste chrámom Pána, píše Jeremiáš (porov. Jer 7,4); ani by ste nemali hovoriť, že iba viera v nášho Pána Ježiša Krista vás môže spasiť, pretože to je nemožné, pokiaľ nezískate lásku k Nemu aj prostredníctvom svojich skutkov. Čo sa týka viery samotnej, „aj démoni veria a trasú sa“ (Jak 2, 19). Človek môže……...
38. Ak je láska zhovievavá a láskavá (porov. 1 Kor 13, 4), človek, ktorý je svárlivý a zlomyseľný, sa zjavne odcudzuje láske. A kto je odcudzený láske, je odcudzený Bohu, lebo Boh je láska. Počas duchovnej cesty sú okamihy, kedy si položíme otázku: „Kde sa nachádzam na tejto mojej ceste?“ Mnohokrát táto otázka odznie do prázdna,……...
37. Človek, ktorý usilovne získava ovocie lásky, neprestane milovať, ani keby utrpel tisíc nešťastí. Nech ťa o tom presvedčí Štefan, Kristov učeník, a jemu podobní (porov. Skutky 7, 60). Sám náš Pán sa modlil za svojich vrahov a prosil Otca, aby im odpustil, pretože nevedeli, čo robia (porov. Lk 23, 34). Svätý Maxim Vyznávač nám dáva……...
36. Bezvášnivosť je pokojný stav duše, v ktorom duša nie je ľahko pohnutá k zlu. Keď sme počas našich pravidelných farských stretnutí uvažovali nad darom bezvášnivosti, bolo zrejmé, že mnohí majú ťažkosť s pochopením, o čo vlastne ide. Z otázok sa dalo usúdiť, že pod bezvášnivosťou niektorí chápali absenciu citov, ľahostajnosť, chlad srdca, odstup od utrpenia. Iní zasa boli……...
35. Zavinená vášeň je impulz duše, ktorý je v rozpore s prirodzenosťou. Keď svätí otcovia hovoria o prirodzenosti, tak majú na mysli pravý opak toho, čo je zaužívané v našom používaní tohto pojmu. Za prirodzené považujeme všetky bežné konania v živote, aj keď sú poškvrnené pôsobením hriešnych vášní. Čnostný život, aj keď ho obdivujeme a chválime, vnímame ako niečo, čo……...
34. Čistá duša je duša oslobodená od vášní a neustále potešená božskou láskou. Svätý Maxim Vyznávač zdôrazňuje neoddeliteľné prepojenie slobody od vášní s prežívaním Božej lásky. Vášne, ako ich chápu svätí otcovia, nie sú len hriešne činy, ale aj zlé návyky a žiadosti, ktoré zotročujú ľudskú vôľu a myseľ. Prvý krok k oslobodeniu duše od vášní……...
33. Čistá myseľ je myseľ oddelená od nevedomosti a osvetlená božským svetlom. Svätý Maxim Vyznávač dáva veľmi peknú a výstižnú definíciu čistej mysle. Keď nad ňou pouvažujeme, spoznáme, že nám ponúka návod na pravý a autentický duchovný život. V prvej časti hovorí, že základom pre pravé poznanie je oddelenie sa od nevedomosti. Nemyslí tým nedostatok intelektuálneho poznania. Hovorí……...
32. Tak ako slnečné svetlo priťahuje zdravé oko, tak aj poznanie Boha prirodzene priťahuje k sebe čistá myseľ skrze lásku. Fotofóbia je precitlivenosť na svetlo. Spôsobuje slzenie, začervenanie a nepohodlie pri bežnom osvetlení. Sprevádzajú ju bolesti hlavy a niekedy spôsobuje kožné reakcie. Je to nepríjemný stav, ktorý značne limituje aktivity, ktoré sú pre zdravých úplne prirodzené. Nous……...
31. Tak ako myšlienka na oheň nezohrieva telo, tak viera bez lásky nesprítomní svetlo duchovného poznania v duši. Poučenie výborným metaforickým spôsobom pripomína nutnosť autentického duchovného života. Svätý Maxim Vyznávač znovu zdôrazňuje rozdiel medzi „vedieť o Bohu“ a „poznať Boha“. Viera je základom, prvým krokom, intelektuálnym súhlasom s Božou pravdou a zjavením. Môžeme mať hlboké teologické vedomosti,……...
30. Mal by si vedieť, že si mal veľký úžitok z veľkého utrpenia kvôli urážkam a ponižovaniam; pretože týmito prostriedkami nedôstojného zaobchádzania bola vyhnaná tvoja hrdosť. Každý jeden deň je naplnený rôznymi nespravodlivosťami, ktoré zraňujú naše srdce. Cez mnohé sa dokážeme preniesť, niektoré negatívne ovplyvňujú vzťah k blížnemu, ktorý nám ich spôsobil, a iné, zvlášť tie intenzívne, môžu prebudiť vášeň……...
29. Keď si niekým napadnutý a pokorený, varuj sa hnevlivých myšlienok, aby v tebe nevzbudili rozčúlenie a tak ťa zbavili lásky a uviedli do stavu nenávisti. Aj keď sa úprimne pokúšame nasledovať túto radu, predsa so znepokojením badáme, že často prehrávame svoj zápas s hnevom. Jedným z hlavných dôvodov týchto prehier je skutočnosť, že nie sme pripravení na takéto situácie. Svätí otcovia……...
28. Kto si uvedomil v srdci lásku k Bohu, je neúnavný, ako hovorí Jeremiáš (Jer 17, 16), v nasledovaní Pána, svojho Boha a vznešene znáša každú ťažkosť, nadávku a urážku, a nikdy nemyslí zlé o nikom. Svätý Maxim Vyznávač predstavuje ďalšiu podmienku pre úspešný duchovný život, ktorou je rozhodnutie človeka pre Boha. Je to zreteľný moment v toku nášho života, kedy sa s plnou vážnosťou……...
27. Kto sa skutočne vzdal svetských vecí a s láskou slúži svojmu blížnemu, je rýchlo oslobodený od každej vášne a stáva sa účastníkom Božej lásky a poznania. Prednedávnom na sociálnych sieťach koloval vtipný obrázok. Bola na ňom ulica počas záplavy. Voda dosahovala skoro metrovú výšku. Jeden muž stál pri ohrade svojho domu a vedrom prelieval vodu zo svojho pozemku ponad ohradu……...
26. Stav lásky môže by spoznaný dávaním peňazí, ale oveľa viac dávaním duchovného povzbudenia a opatrovaním ľudí v ich telesných potrebách. Viacerí svätí radia, že na konci každého dňa by sme si mali urobiť podrobné zúčtovanie nášho konania tak, ako to robí každý obchodník. Ten spočítava straty a príjmy a raduje sa, keď zakončuje deň so ziskom. Touto radou nás……...
25. Boh, ktorý je svojou prirodzenosťou dobrý a bezvášnivý, miluje všetkých ľudí ako svoje stvorenie. Ale oslavuje čnostného človeka, pretože je vo svojej vôli zjednotený s Bohom. V tom istom čase vo svojej dobrote je milosrdný k hriešnikovi a karhaním v tomto živote privádza ho na cestu čnosti. Podobne dobrý a bezvášnivý človek miluje všetkých ľudí rovnako. Miluje čnostného človeka kvôli jeho charakteru a bezúhonnosti……...