Páter jezuita Norbert Baumert vo svojej knihe Gaben des Geistes Jesu uvádza zaujímavú výpoveď mladej manželky. Táto manželka sa priznáva, že niekoľko rokov sa jej nedarilo prežívať s manželom vnútorné hlboké spoločenstvo. A to preto, že ťažko znášali hmotný nedostatok a ona ešte k tomu bola postihnutá chronickou chorobou. Situácia sa zhoršila natoľko, že raz chcela od manžela utiecť. Nemala už síl……...
Páter Koch píše o dvoch manželoch, ktorí v istom čase žili v neustálom spore. Keď sa manžel žaloval kňazovi na nešťastné manželstvo, kňaz sa ho opýtal: „A modlievate sa spolu s manželkou aspoň niekedy?“ Manžel smutne pokrútil hlavou, že nie, a pridal: „Ktovie, či by ona na to pristala.“ Večer, keď prišiel manžel domov, z čista jasna mu žena povedala: „Už nemienim ďalej s tebou……...
Bola zlatá svadba. Pri slávnostnom obede sedeli starí jubilujúci manželia uprostred svojich synov a dcér a vnukov a vnučiek a príbuzných. Boli medzi nimi akademicky vzdelaní ľudia i jednoduchí pracujúci. Uprostred srdečnej rodinnej vravy jeden z vnukov, lekár, dal jubilantom položartovne takúto otázku: „Máte sa aj teraz tak radi, ako keď ste sa sobášili?“ Starý otec odpovedal: „Neverili by ste, ale teraz je medzi……...
Pred niekoľkými rokmi slávili statoční starčekovia, František a Mária, svoju diamantovú svadbu. Prešlo šesťdesiat rokov ako sa zosobášili. Kňaz chcel, ako bývalo zvykom, toto manželstvo požehnať v kostole. Starček však ochorel a tak to kňaz urobil doma. V rodine sa poschádzali všetci príbuzní až po pravnukov. Starký leží, pekne oblečený v posteli a starenka sedí pri jeho nohách. Kňaz začal obrad otázkou: „František, miluješ……...
Poznal som mladý pár. Jedného dňa on sedel oproti mne a hovoril: „Chcel som kapitulovať pred Bohom. Dosiaľ som Boha popieral a otvorene som proti nemu hovoril. Už nemôžem.“ Potom vysvitlo, že jeho mladé manželstvo stroskotalo. Vysvetľoval: „Chcel som svetu ukázať šťastné manželstvo aj bez Ježiša.“ Potom sa to zrútilo. Pri mŕtvole svojho prvého dieťaťa sa pobili. Teraz priznával: „Boh……...
Istá žena a matka, zo svojej skúsenosti dala takúto radu: Bola som veľmi mladá, keď som sa spoznala s mojim terajším mužom. Mal ma veľmi rád. Aby som pravdu povedala, aj ja sa musím priznať, že som ho tiež veľmi milovala. Dlho sme čakali na súhlas k sobášu. On ako vojak musel predtým zložiť akési vojenské skúšky. Bolo to niekoľko dní……...
Mladí snúbenci išli električkou ku krstnej matke. Voz bol preplnený a snúbenica prosila svojho snúbenca-dôstojníka, aby uvoľnil miesto starej pani, ktorá od slabosti nemohla stáť. Dôstojník záporne pokrútil hlavou, nežne stisol snúbenke ruku a povedal: „Keby bola mladšia, azda by som to urobil.“ Dievča zbledlo a nepovedalo nič. Neskôr sa ospravedlnila, že je jej zle, a že ku krstnej matke pôjde sama….…...
Americky sociológ Terman objavil po výskume vlastnosti, na ktorých najčastejšie spočívajú základy šťastných manželstiev. Podľa jeho analýzy šťastní môžu byt iba títo manželskí partneri: – ktorí patria k tomu istému náboženstvu a prakticky podľa neho žijú, – ktorí sú z rodín rovnakého pôvodu, či už národného alebo sociálneho, – ktorí majú to isté vzdelanie, a to obaja: muž i žena, – u ktorých……...
Bolo to pred niekoľkými rokmi. Istý kňaz cestoval zo Samoboru do Záhrebu vlakom. Bola sobota. Oproti nemu sedel mladík, robotník, zamestnaný v jednom samoborskom podniku. Slovo dalo slovo a mladík sa nakoniec dostal k svojej hlavnej téme. Kňaz ho nechal, aby sa vyrozprával. Dôstojný pán, neviem sa už dočkať soboty. Viete, vo Záhrebe mám dievča. „Prečo sa tak tešíte,“ spýtal sa……...
Starý skúsený sudca šiel na prechádzku. V parku stretol mladého priateľa. „Zdravím ťa, Pavol,“ povedal starý pán. „Počul som, že sa ideš ženiť. To je výborné. Povedz mi niečo o tvojej budúcej.“ „Nuž je to ohromné dievča,“ odpovedal mladík. „Krásne ako obrázok!“ Sudca vytiahol zápisník z vrecka a napísal doň nulu. „A ďalej?“ „No, je aj……...
Katarína Jagelová bola manželkou fínskeho vojvodu Wasu. Keď ho pre velezradu odsúdili na doživotný žalár, prosila švédskeho kráľa Ericha, aby mohla ísť spolu so svojím manželom do zajatia. Kráľ sa zhrozil a snažil sa ju od toho odhovoriť. „Viete, že váš manžel nikdy viac neuvidí denné svetlo?“ „Viem, Veličenstvo!“ „A viete aj to, že sa s ním už nebude zaobchádzať……...
Istý mladý muž sa chcel oženiť. Nebol si však celkom na čistom, či si má vziať isté dievča. Jeho rodičia mali pochybnosti, kolegovia ho odrádzali: „Čo na nej vidíš? Nie je ani pekná, ani múdra. Najviac ak dobré domáce motovidlo.“ Aby dosiahol jasno v tej veci, mladík urobil čosi priam stredoveké. Urobil si púť. Pešo, dva dni ta, dva……...
Mladá žena sa vracala z práce domov autom. Šoférovala s najväčšou pozornosťou, veď sedela v aute novom novučičkom, len jeden deň starom. Kúpili si ho najmä za úspory manžela, ktorý sa musel všeličoho zriecť, aby si mohol zadovážiť tento model. Na veľmi rušnej križovatke na chvíľu zaváhala a blatníkom narazila do nárazníka druhého auta. Mladá žena sa rozplakala. Ako vysvetlí manželovi, čo……...
Dvaja manželia chceli osláviť strieborné výročie svadby. Rozposlali pozvánky. Pozvali svojich svedkov, s ktorými sa od svadby nevideli, pozvali starých známych, s ktorými sa za dvadsaťpäť rokov nestretli, a pozvali aj kňaza, ktorý ich vtedy sobášil. Všetci prišli presne a všetkých vítal jubilant. Pýtali sa ho: „Kde máš ženu?“ „O chvíľu príde, ešte si upravuje účes.“ A po chvíli,……...
Bolo to pred vypuknutím vojny. Dvaja mladí ľudia sa zosobášili s úmyslom, že dovtedy nebudú mať dieťa, zakiaľ si nepostavia dom. On pracoval, a dobre zarábal. Ona mala čosi z dedičstva. Nuž zhromažďovali groš ku grošu, rátajúc škrupulózne, koľko musia ešte nazbierať, kým dosiahnu cieľ. Zatiaľ však ona prichodila postupne do tehotenstva, ale zakaždým nežiadúceho a tak predčasné dieťa stávalo sa korisťou……...
Skvelou slávnosťou uctilo mesto Todi v roku 1268 svojho veľkého občana a senátora Jacoponeho. Na tejto slávnosti sa zúčastnila i žena Jacoponeho. A sedela na čestnej tribúne. V istom momente zrútila sa tribúna s veľkým rachotom, pochovajúc pod zrúcaninami svojich hostí. Medzi obeťami bola i manželka laureáta a utrpela zranenie, ešte žila, keď ju strápený muž začal ratovať. Chcel jej rozopnúť odev, aby mohla ľahšie dýchať,……...
On bol silný. Chlapisko s hromovým hlasom a prudkými spôsobmi. Ona bola útle a nežné žieňa. Zobrali sa. On sa snažil, aby jej nič nechýbalo, ona sa starala o domácnosť a vychovávala deti. Príbeh ako mnoho iných… Keď boli všetky deti zaopatrené, žene zmizol úsmev z tváre, slabla a stávala sa čoraz priesvitnejšou. Nechutilo jej a čoskoro zaľahla do postele. Ustarostený manžel ju zaviezol……...
Učiteľ v 4. triede základnej školy dal svojim žiakom nasledovnú úlohu: Čo by si robil, keby si mal k dispozícií milión? A ešte k tomu povedal deťom: „Kto napíše najlepšiu prácu, dostane odmenu.“ Jedno z detí napísalo: „Keby som mal milión, dal by som peniaze svojim rodičom, aby si mohli postaviť pekný dom.“ A iné: „Dal by som peniaze misionárom pre úbohé černošské deti.“……...
Malé veci máme konať, ako by to boli veľké, lebo v našom živote žije Boh, a veľké veci zase, ako by to boli malé, lebo vieme, že Boh je všemohúci. (Pascal) * Z Verneovho románu Tajomný ostrov sa dozvedáme ako niekoľko stroskotancov vzducholode sa zachránilo na osamelom ostrove. Jeden z nich, učený inžinier, zostrojil všetko, čo potrebovali. Ale nemali chlieb….…...
Dvaja pútnici prechádzali počas putovania malým mestečkom. Starší z pútnikov zodvihol v prachu ležiacu mincu a i keď to bola len drobná minca, potešil sa jej. I mladší pútnik, kráčajúci pár krokov pred druhým, mincu videl, no zdala sa mu len veľmi malej ceny, než aby sa pre ňu zohol. Na konci mesta predávala starenka slivky. Urodilo sa jej ich veľmi……...
Sir Michael Costa dirigoval orchester, ktorý sa pripravoval na vystúpenie spolu s veľkým speváckym zborom. Niekde uprostred skladby, keď bubny burácali a viončela spievali svoju bohatú melódiu, hráč na pikolu si šomral pod nos: „Čo ja tu robím? Veď ma nikto nemôže počuť. Veď ja vôbec nemusím hrať!“ A tak držal hudobný nástroj pri ústach, no nehral. Prešlo azda len……...
Istý žiak navštívil otca biskupa. Vtedy navštevoval 5. ročník gymnázia. Otec biskup mu na rozlúčku daroval knihu O nasledovaní Krista. Od vtedy prešlo veľa vody. Po troch desaťročiach sa z misií vrátil misionár. Navštívil biskupa a povedal mu: „Otec biskup, Vám ďakujem za to, že som sa stal misionárom. Ako mladému študentovi ste mi darovali krásnu knihu O nasledovaní Krista….…...
Známeho talianskeho umelca, tvorcu Sixtínskej kaplnky, navštívil priateľ. Našiel ho pri práci na novej soche. „Zdá sa mi, že v práci pomaly pokračuješ,“ poznamenal priateľ, pozerajúc si sochu. „Naopak,“ odpovedal umelec. „Pozri, tu som trochu vyhladil, tam zasa odstránil istú drsnosť. Pery dostali iný výraz. Svaly sú vydutejšie.“ „Ale to sú iba drobnosti,“ živo reagoval priateľ. Michelangelo mu s úsmevom……...
Jeden kupec sa radostne vracal z trhu. Úspešne predal všetok tovar a mal tašku plnú zlatých a strieborných mincí. Z opatrnosti chcel dôjsť domov do západu slnka a preto sa rýchlo vydal na cestu. Tašku pevne pripútal k sedlu a koňa ostrohami poháňal do cvalu. Pred obedom sa zastavil v jednom mestečku. Muž, ktorý sa mu postaral o koňa, poznamenal, keď mu ho privádzal za uzdu: „Pane,……...
Jedného mladého mnícha poslali na pár mesiacov do kláštora vo Flandrách. Mal tam s ďalšími mníchmi tkať vzácny gobelín. Jedného dňa vstal rozhorčený zo svojej stoličky. „Basta! Už toho mám dosť! Poučenie, čo som tu dostal, nemá zmysel. Narábam so zlatou niťou a hneď na nej musím urobiť uzlík a potom ju bez dôvodu odstrihnúť. To je plytvanie!“ ……...