Profesor Murphy rozpráva svoju skúsenosť: Pred viac ako 40 rokmi som mal nepríjemné kožné ochorenie. Lekárskemu umeniu sa nepodarilo zamedziť šírenie tejto choroby. Môj stav bol zo dňa na deň vážnejší. Istý kňaz mi povedal: „Skôr než boli hodinky vytvorené, musel si o nich hodinár utvoriť presnú predstavu. Tento hodinár, ktorý hodinky naplánoval a zhotovil, vie ich aj……...
V spoločnosti veriacich ľudí sa ocitol voľnomyšlienkár a začal sa posmievať z náboženstva, najmä z modlitby. jednej žene, ktorá ho počúvala, sa zdalo, že nie veľmi rozumie tomu, o čom hovorí. Obrátila sa naň: „Prosím vás, viete, kto zostavil Otče náš?“ Muža táto otázka prekvapila, lebo na ňu nevedel odpovedať. Jeho sused sa rozhodol urobiť si z neho……...
Šesť 13 až 15-ročných chlapcov z katolíckej školy v Bath v Anglicku sa rozhodlo preskúmať starú opustenú šachtu. Ako sa dalo predpokladať, netrvalo dlho a stratili sa v dlhých podzemných chodbách bane. Po pár hodinách blúdenia skonštatovali, že situácia je beznádejná, mali málo jedla a aj sviece im už dohorievali. Napokon sa ocitli v akejsi pomerne rozsiahlej jaskyni….…...
Istá pani podstúpila so svojimi šiestimi deťmi ťažký životný boj. Jej muž prepil všetky peniaze. Boh a jeho prikázania mu nič nehovorili. Čo sa jeho žena namodlila! Všetky jej modlitby boli zdanlivo daromné. Jedného dňa si myslela, že už to ďalej nepôjde. Vzala svoje deti a chcela navždy opustiť domov. Niekde vo svete azda nájdu strechu nad hlavou….…...
Ondrej mal len jedno veľké prianie: bicykel. Žltý bicykel s množstvom doplnkov, ktorý videl vo výklade jedného obchodného domu. Nedokázal na neho nemyslieť. Videl ho v snoch, v hrnčeku s kakaom, v postave Karla Veľkého na stránke dejepisu. Ale Ondrejova mamička musela dať peniaze ešte za veľa vecí a výdaje každým dňom narastali. Nemohla Ondrejovi kúpiť bicykel, ktorý……...
Veľký bádateľ afrického vnútrozemia Dávid Livingston, jeden z najväčších osobností, aké poznal svet, smelý, učený a múdry, odišiel do večnosti takýmto spôsobom: Putoval v africkom vnútrozemí len so svojimi domorodými nosičmi. Jedného rána nosiči zbalili batožinu a zložili stany. Len Livingstonov stan ešte stojí. Nerušia ho, pretože vedia: Ráno sa modlieva. Hovorí so svojím nebeským „Tuan“ – svojím……...
Jeden 16-ročný chlapec mi rozprával o otrasnom zážitku, ktorý prežil, keď narukoval na vojnu. Jeho útvar zažil bombardovanie. Keď ako prvý vyšiel z úkrytu, našiel človeka, ktorého dotrhali črepiny granátu. Chcel mu pomôcť. Ten mu však povedal: „Musím zomrieť. Už mi nemusíš pomáhať. Potrebujem len niekoho, kto by sa so mnou pomodlil. Syn môj, pomodli sa so mnou!“……...
Alžbeta Durínska sa veľmi obetavo starala o istú tehotnú ženu a po celé týždne až do narodenia dieťatka jej poskytovala ubytovanie. Jedného dňa však táto žena opustila svoje dieťa a so svojím mužom potajomky ušla. Rodičov opusteného dieťaťa dali hľadať, ale poslovia sa bezúspešne vrátili domov. Vtedy sa vybrali k Alžbete so žiadosťou, aby prosila Boha, nech im……...
Bolo to v čase, keď sa František Assiský začínal vzdávať svojich predošlých životných návykov, a preto neraz utŕžil posmech od svojich príbuzných i priateľov. Bernardovi de Quintavalle, jednému z najurodzenejších a najbohatších občanov Assisi, sa páčila trpezlivosť, s akou František znášal také obťažovanie a zaumienil si, že vyskúša jeho charakter. Pozval ho na večeru, po ktorej sa pobrali……...
Nábožná matka si nevedela poradiť so svojou Hankou, ktorá sotva 15ročná chodila na pravidelné stretnutia s chlapcom. Pritom bola nábožná a chodila každý deň na sv. prijímanie. Matka svojej dcére prejavovala všetku pozornosť a lásku. Ale jej dohováranie nemalo u Hanky nijaký účinok. Hanka jej vždy povedala: „Neboj sa o mňa, naše stretnutia sú čisté a ja ti……...
Duchovný spisovateľ Albert Peyriguér prináša takúto ľahkú analógiu. Predstavte si záhradníka, ktorý pestuje kvety zvané gerbery. Sú to nádherné kvety. Ale nič nevedia o svojej kráse. Nevidia sa. Sú slepé. Keby tak nejakým spôsobom dostali oči, videli by svoju krásu a krásu svojich sestier a spoznali by aj záhradníka a úžasne by mu ďakovali za to, že ich……...
V talianskom meste Assisi vyšla kniha Racconti di un pellegrino russo, ktorá vyšla aj v preklade slovenských jezuitov s názvom Spomienky pútnika. Ten pútnik pochádzal z ruskej dediny z oblasti zvanej Oréľ. Keď mal tri roky, ostal sirotou. Keď mal sedem rokov, stratil pri páde zo stromu ľavú ruku. Keď sa oženil, oheň v dedine zachvátil aj jeho……...
Duchovný spisovateľ Anton Koch píše o jednej rodine, v ktorej vládol strašný neporiadok. Z ich domu sa často ozývalo hrešenie, nadávanie, preklínanie a trieskanie, pretože muž náramne pil a keď prišiel domov opitý, zúril a trýznil manželku, akoby v ňom bol sám zlý duch. Raz večer, keď sa takto vyzúril, unavený si sadol na stoličku a hlava mu……...
Duchovný spisovateľ Anton Koch píše, že nábožné dievčatko z dobrej katolíckej rodiny muselo v nemocnici podstúpiť ťažkú a nebezpečnú operáciu. Keď malú pacientku položili na operačný stôl, prv ako by ju priviazali, šéflekár sa k nej prihovoril takto: „Prv ako urobíme, aby si bola zdravá, musíš tu zaspať.“ Týmito slovami ju pripravoval na narkózu. A malá pacientka na……...
Modlitba je čas, ktorý patrí Bohu. Človek mu ho nesmie odoprieť. Cítila som, že je lepšie hovoriť s Bohom ako o Bohu, lebo do duchovných rozhovorov sa mieša veľa samohlásky! Celá moja sila spočíva v modlitbe a obeti. Sú to moje neporaziteľné zbrane, ktoré mi dal Ježiš. Dokážu rozhýbať duše skôr ako slová. To je moja častá skúsenosť….…...
Profesor Klemens Tilmann rozpráva, že v indickej alebo japonskej mnohočlennej rodine je celkom samozrejmé, že domáca pani uprostred veľkej roboty poprosí ostatných členov rodiny, aby jej dovolili na chvíľu vzdialiť sa do osobitnej izby, aby mohla asi desať minút meditovať. Zatiaľ ju v práci zastúpia ostatní, lebo vedia, že ona má praľudské právo na chvíľu ticha, na chvíľu……...
Známy spisovateľ a kazateľ David Wilkerson vo svojej knihe Dýka a kríž spomína na dôležitý deň svojho života, na 9. február 1958. Píše, že v noci toho dňa sedel pri televízore a díval sa na nočný program. Dávali zvyčajnú tanečnú revue, v ktorej dievčence v priesvitných kostýmoch pochodovali na javisku. Pripadalo mu to veľmi hlúpe. Vstal, vypol televízor,……...
Taliansky spisovateľ a apoštol mládeže Carlo Carretto bol veľkým organizátorom katolíckej mládeže v Taliansku a mával na svojich podujatiach desaťtisíce mladých poslucháčov. Uprostred horúčkovitého apoštolátu s mládežou, pri vešperách na sviatok sv. Karola Boromejského v roku 1954 začul tiché volanie: „Poď so mnou na púšť! Jestvuje ešte niečo väčšie než je rečniť mládeži – a to je milovať……...
Vysoký dôstojník talianskej armády Joachim Pecci raz povedal svojmu synovi: „Vieš, môj malý, ja by som bol rád, keby si sa raz aj ty stal vysokým dôstojníkom alebo dokonca generálom.“ A syn na to: „Ó nie, ja by som bol rád kňazom.“ Otec mu na to nepovedal nič. Ale pri večeri vraví manželke: „Vieš, čo mi náš Vincko……...
V športovom svete známy mototurista Borghese sa už pred prvou svetovou vojnou preslávil rekordnou jazdou autom z Paríža do Pekingu. Za dva mesiace vykonal napriek veľkým ťažkostiam cestu dlhú 16000 kilometrov. Bolo mu treba prejsť aj veľkou púšťou Gobi v Ázií. Píše o tom, že táto púšť, bola celkom holá, chmúrna a smutná. Len jeden čierny bod zazrel……...
Vo výkladoch francúzskych kníhkupectiev sa belie kniha s nadpisom La joie de croire. To po slovensky znamená: Radosť z toho, že verím. Autorka, francúzska spisovateľka Magdalena Delbrelová, bola vo svojej mladosti postihnutá totálnou stratou viery, ale hľadala Boha a napokon v hlbokej pokore dosiahla také zjednotenie s Ježišom, že ju priam oslňovala radosť, keď sa modlila, a každú……...
František Saleský bol veľmi dobrý biskup. Žil asi pred 400 rokmi. Jedného dňa šiel na svojom koni do akejsi dediny. Stretol sa so sedliakom. Ten mu povedal: „Musím vám niečo povedať. Viete, že sa viem modliť tak, že nemyslím na nič iného?“ „To je úžasné,“ odpovedal František. „Ešte som nestretol človeka, ktorý by to dokázal. Preto by som……...
Z denníka kapitána ponorky, napísaného počas druhej svetovej vojny: Deň sa začínal pokojne. More bolo tiché, po nepriateľovi ani stopy. Odrazu zazvonil poplachový zvonček. Veliteľ dával rozkaz ponoriť sa. „Nepriateľ na dohľad!“ Krátko nato začnú padať prvé hlbinné bomby. Sedíme v pohotovosti v miestnosti družstva. S vážnymi a bledými tvárami čakáme na prvý zásah. Každý vie, že by……...
Známy nemecký sociálny pracovník, biskup Ketteler, sa ako chlapec, veľmi nerád modlil. Matkine povzbudzovania, ba i karhania, boli ako sa zdalo, úplne márne… Raz dokonca povedal: „Načo sa modliť…? Otec sa tiež nemodlí…“ Matka na to nič nepovedala. Len ho vzala za ruku a zaviedla k dverám otcovej stolárskej dielne. Okienkom na dverách mohol chlapec vidieť otca ako……...
Jeden mladý muž sa už celé mesiace snažil naučiť sa modlitbe a meditácií. Zistil však, že nič z toho, k čomu dospel, neostalo natrvalo. Stále mal len prázdne ruky, všetko mu unikalo ako voda medzi prstami, neostávalo nič hmatateľné. Bol už úplne zúfalý a chcel s modlitbou prestať. Tu sa dopočul o akomsi mudrcovi, ktorý žil na púšti……...