Známy francúzsky spisovateľ A. Camus napísal divadelnú hru pod názvom Stav obliehania. V nej opisuje stredoveké mesto, v ktorom sa objavila nákazlivá choroba, a tak tam bola nariadená karanténa. Tí, ktorí chceli mesto opustiť, museli tak urobiť do dvoch hodín, pretože potom už nemohol nikto z mesta odísť, ani doň vojsť. Mesto opúšťajú úradníci a advokáti – a nikomu to nie je ľúto. Odchádzajú……...
Briege McKenna rozpráva: Jeden kňaz, ktorého poznám, odišiel do Latinskej Ameriky s túžbou pomáhať chudobným. Bol plný nadšenia a horlivosti. Mal materiálne prostriedky na zmiernenie chudoby a hladu. Keď tam prišiel, začal budovať kliniky a školy. Po desiatich rokoch zistil, že mnohí z jeho farnosti navštevujú misijnú stanicu vybudovanú nejakými protestantmi. Jedného dňa sa posťažoval starému mužovi, ktorý mu verne pomáhal okolo kostola….…...
Jeden vojnový zajatec rozprával, že v jeho tábore účinkoval katolícky kňaz, ako sanitár v táborovom lazarete. Kňazovo priezvisko poznal málokto. Všetci ho volali iba „Spasiteľ“. Nikto nevedel kedy a ako vzniklo toto meno. Všetci kamaráti však potvrdili, že v tom čase núdze bol mužom, ktorý okrem svojej povinnej sanitárnej služby vykonal všetko, čo bolo v jeho silách. „Choď k Spasiteľovi!“ poradili, keď išlo o vytknutú……...
Na jar 1976 bol na základe zvláštneho pápežského povolenia vysvätený za kňaza Cesare Bisogni, 19-ročný študent teológie v Turíne, ktorý bol smrteľne chorý na rakovinu kostí. Keď mu v októbri 1974 povedali diagnózu, že choroba je nevyliečiteľná a má pred sebou veľmi krátky život, mladý študent teológie veľmi prosil, aby sa pred smrťou mohol stať kňazom. Jeho prosbu predložil pápežovo Pavlovi……...
Kňaz Alexander Fedorovič hovorí o kňazstve: „Povinní sme byť tým putom, ktoré spája ľudí s Bohom a medzi sebou. Keby sme boli úplne slobodní, nezameraní na seba, nebol by problém kontaktu s ľuďmi. Boh účinkuje cez nepatrné nástroje. Kristus príde na svet v takej miere, v akej miere budeme my zaštepení do Krista.“[1] * Kňaz Henrik Digon bol kňazom, ktorý za 45 rokov svojej……...
Všimnime si výpoveď neveriaceho nemeckého mysliteľa Fridricha Nietscheho o úlohe kňazov v ľudskej spoločnosti: „Kňazi sú tu – hoci sú mojimi vrahmi, prechádzajte okolo nich potichu a netasme na nich svoju zbraň… Ľud si uctí človeka iného druhu a má plné právo človeka oslovovať a vzdávať mu úctu. Sú to príjemné rozvážne a jednoduché kňazské povahy a to, čo je im tak vlastné, to ľud……...
H. Maurice na otázku: „Čím je pre mňa kňaz?“ odpovedá: „Spojujúcim článkom medzi Stvoriteľovou všemohúcnosťou a biedou stvorenia v jednom a tom istom človekovi. Tým, ktorý viaže a rozväzuje. Tým, ktorý keď ma rozhrešil, kladie mi do úst Eucharistiu. Čím je pre mňa kňaz? Kristom! Čo od neho očakávam? Krista! Dáva mi Krista zo svojej moci, ukazuje mi ho v bolestných tajomstvách. Kňaz……...
Kňaz musí žiariť ako maják pre tých, ktorých duše sú mu zverené. * Pre neznalosť jedného biskupa môže veľa ľudí naraziť na veľké nebezpečenstvo. (sv. Ján Zlatoústy) * Na strednom priečelí katedrály v Chartres, postavenej v 13. storočí, nachádza sa cyklus prekrásnych rezieb, ktoré predstavujú stvorenie sveta. Stvorenie človeka je práve nad hlavným vchodom. Hľa, akú víziu mal……...
V knihe Grahama Greena Moc a sláva sa píše o pátrovi, ktorého ľudia volali opilka, lebo bol alkoholik. Nebol to vzorný kňaz. Striedali sa u neho všetky neresti, ktoré si viete predstaviť. Jediné, čo mu ostalo, bolo jeho kňazské svedomie, jeho kňazský charakter, ktorý dostal pri vysviacke. Akoby spisovateľ chcel dokázať nezničiteľnosť kňazského charakteru. So strachom vykonával svoju kňazskú úlohu počas……...
Teraz, keď kňazov už nevešajú, nezabíjajú a nemučia, jeden z tých málo prostriedkov, čo nám zostáva na posvätenie, je znášať iných kňazov. Bolesť už nie taká prudká, ale dlhšia. (Bruce Marshall) * Farníci hovoria: Keď farár dlho káže – myslí mu to už asi pomaly; keď káže krátko – tak to zrejme odflinkáva; keď hovorí hlasnejšie – tak kričí……...
Všimnite si, ako veriaci cítia so svojimi pastiermi. Neutiekajú sa k protestom a rebéliám, ale k modlitbe, ktorá je neporaziteľnou zbraňou. Nehovoria: sme bezmocní ľudia, darmo sa budeme zaňho modliť. Nikdy takto neargumentujú, ale vždy sa s láskou modlia. (sv. Ján Zlatoústy v homílií o Skutkoch apoštolov) * Vatikánsky rozhlas priniesol stručnú správu. Vo Viedni sa zišla komisia európskej konferencie biskupov na……...
Privykaj si neklamať nikdy vedome: ani preto, aby si sa ospravedlnil, ani s iným úmyslom, a preto pamätaj: Boh je Bohom pravdy. Ak náhodou omylom opomenieš pravdu, ak je to možné, ihneď to naprav tým, že podáš isté vysvetlenie alebo sa ospravedlníš; postupuj takto preto, lebo pravdivé vysvetlenie obsahuje viac odpúšťajúcej milosti a sily než klamstvo. (sv. František Saleský) *……...
Nezostávaj stáť na mieste, kráčaj vpred s bratmi, ponáhľaj sa k cieľu v stopách Krista. Jeho stopy sú cestou lásky. Buď medzi ľuďmi znamením bratskej lásky a radosti . Miluj odvrhnutých a všetkých, ktorí trpia nespravodlivosťou a neboj sa ich obťažovania. Venuj hlbokú lásku svojim rodičom. Miluj svojich blížnych, či už veria, alebo nie. Nikdy sa nezmieruj so zhoršením rozkolu medzi kresťanmi. Pracuj so……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Prvým dieťaťom pokory je jednoduchosť. A keď je v osobe prítomná jednoduchosť, potom je prítomná aj láska, obeta, dobrota a zbožnosť. Jednoduchý človek má čistotu duše a bezpodmienečnú dôveru v Boha. Jednoduchosť bola vlastná Adamovi pred pádom, videl všetko čisto, pretože bol oblečený do Božej milosti. Nakoľko jednoduchý a úprimný človek je pokorný, prijíma milosť od……...
Keď belgický kardinál Suenens z poverenia Svätého otca cestoval po Latinskej Amerike, žasol nad biedou, ktorá bola pod ľudskú dôstojnosť. Tento cirkevný hodnostár neváhal povedať, že všetci zo sociálneho stanoviska sa nachádzame v stave ťažkého hriechu. Tento ťažký hriech sa ešte zväčšuje, keď si uvedomujeme, že štáty dávajú na zbrojenie oveľa viac, než pomoc menej rozvinutým krajinám….…...
„Čo videl Ježiš na chudobe, že ju tak miloval a dal jej prednosť pred bohatstvom? Buď sa mýli Ježiš Kristus, alebo sa mýli svet.” (sv. Bernard) * „Ruky chudobných vynášajú almužnu do neba.” (sv. Don Bosco) * „Bol som vychovaný k uspokojivej a požehnanej chudobe, ktorá je nenáročná, chráni rozkvet najvznešenejších cností a pripravuje na životné ideály.” (Ján XXIII.)……...
Milovať chudobných znamená prosiť ich o odpustenie. O odpustenie, že im nevieme vychádzať v ústrety a s radosťou. Že napriek všetkému udržujeme vzdialenosť medzi nimi a sebou. O odpustenie, že naše rozhorčenie nad nespravodlivosťou je len teoretické a pasívne. O odpustenie planého rečnenia o nich, že tvrdíme, že každý má právo na svoj názor, a takto sa snažíme ospravedlniť svoj pokojný život. Že si stále s matematickou istotou nahovárame, že……...
Farár, ktorý pôsobil vo farnosti na parížskom predmestí, raz požiadal spisovateľku Madeleine Delbrelovú. Svoju dobrú farníčku, aby odniesla balík šatstva jednej veľmi chudobnej rodine. Madeleine vzala balík a vydala sa na udanú adresu. Vyšla na piate poschodie studeného betónového paneláku a odovzdala balík unavenej žene s dieťaťom, ktorá jej prišla otvoriť. Žena poďakovala a Madeleine sa dala na spiatočnú cestu. Ešte nedošla……...
V knihe „Osmy deň stvorenia“ auto opisuje pomery v južnej Amerike a v nich radosť malej obce veriacich, ktorí si začali rozširovať neveľkú kaplnku na väčší chrám… Kňaz k nim dochádzal len raz za čas… Dali sa do práce… Dedinčania s bázňou v očiach pozorovali, ako sa kaplnka zväčšuje. Pomáhali množstvom dobrovoľnej práce – po večeroch, pri svetle acetylénovej lampy. Ženy a deti sa nedali prehovoriť,……...
Vstup do chrámu otvára nové obzory, ktoré nevidíte na ulici, ani na nijakom inom mieste svojho mesta… Približuje človeka v tichu zamyslenia sebe samému, približuje mu tajomstvo Božie a približuje ho ľuďom. Nápis nad vchodom do chrámu Zmierenia v Taizé pripomína najmä toto ľudské zblíženie: „Vy, ktorí sem vstupujete, zmierte sa – otec so synom, manžel so ženou, veriaci s tým, kto……...
Svätá hora Athos je posiata okrem veľkých kláštorov i veľkým množstvom pustovni. Obydlie pustovníka sa vyznačuje neútulnosťou hraničiacou až s neporiadkom – na znamenie, že pustovník pohŕda vecami tohto sveta. Ale kaplnka vedľa kélie (pustovne) je priam v dokonalom stave – čistá, umelecky nádherne vyzdobená – veď tu ide o príbytok Boha. * Vypočujte si, čo napísal veriaci japonský lekár dr. Nagai……...
Exupéry v knihe „Citadela“ píše: „Preto som povolal staviteľov a povedal som im: Na vás záleží, ako bude vyzerať budúce Mesto – akou sa prejaví tvárou… Súhlasím s vami v tom, že ľudia potrebujú dobré obydlie… Také, aby nachádzali v meste pohodlie, aby nemrhali silami v zbytočných a márnych zložitostiach. Ale vždy som robil rozdiel medzi dôležitým a medzi nevyhnutným. Je iste nevyhnutné, aby sa človek……...
Po druhej svetovej vojne mali v blízkosti Krakova postaviť nové mesto: Novú Hutu. Malo to byť mesto bez Boha. Kostol nebol v pláne. Ale veriaci Poliaci to tak nenechali. Na voľnom priestranstve postavili kríž a na tisíce sa ich tam stretávalo, často aj za dvadsať až dvadsatpäť stupňových mrazov. Desať rokov bojovali o povolenie na stavbu kostola. Potom dostali súhlas vystavať si……...
Človek, keď postaví chrám Bohu, najprv sa chodí doň modliť v nevedomej pýche k sebe a obdivuje „svoje“ dielo. Až neskôr, keď mu Boh dá uvedomiť si, aký je bez Neho človek slabučký tvor, začne sa už modliť k skutočnému Majiteľovi a Tvorcovi „chrámu“…[1] * Reverend Henry Howard z Austrálie rád rozpráva príbeh o lodi, ktorá stroskotala v južných moriach na korálovom útese. Posádka sa horko-ťažko……...
Svätý Paisij Svätohorský hovorí: „Keď ľudia nečelia bolesti z choroby duchovným spôsobom, môžu sa stať až zúrivými. Ale keď sa k nej postavia duchovným spôsobom, potom sa stanú pokojnými a zakúšajú božskú útechu, a potom sa utrpenie stane slávnosťou. Človek sa raduje, že bol pripočítaný medzi vyznávačov a mučeníkov. Svätí mučeníci dokonca zabudli na bolesť, pre svoju lásku ku Kristovi, ktorá……...