Svätý Izák Sýrsky v pár odstavcoch štyridsiatej šiestej homílii rozpráva o Eucharistii. Pre tých, ktorí našli lásku, prináša úľavu v duchovných zápasoch, vnáša skutočný život a človek začína „dýchať vzduch vzkriesenia“. Je trochu nezvyčajné čítať tieto jeho slová, pretože svätí otcovia len málokedy rozprávajú o sviatostiach. Musíme však pochopiť, že písali zväčša pre mníšske spoločenstvá, v ktorých prijímanie sviatostí bolo tak prirodzenou……...
Naše na prvý pohľad nedôležité vášne alebo nevinná láska k niečomu alebo niekomu môžu stiahnuť myseľ a srdce z neba a hodiť ich na zem, kde „sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské“ (Ž 104, 25). Svätí otcovia prirovnávajú asketika, ktorý uspel v modlitbe, k orlovi a biedne vášne k okám siete; ak sa hoci iba jeden pazúr majestátnej nohy orla zachytí v tomto oku,potom……...
Víno obveseľuje srdce človeka (Ž 104, 15). Ale ty, ktorý si vyznal zármutok a žiaľ, mal by si sa odvrátiť od takéhoto potešenia a radovať sa v duchovných daroch. Ak sa raduješ vo víne, budeš žiť s hanebnými myšlienkami a ovládne ťa nepokoj. Zrejme bude užitočné, keď sa pokúsime správne pochopiť zvrat, ktorý použil svätý Theodoros Veľký. Hovorí o človeku, ktorý……...