Keď človek stratí vnímanie hodnoty nejakej veci, tak sa jej poľahky vzdá. Nedávnom som čítal, že pri upratovaní starého domu, ktorý vnuk zdedil po starej mame, vyhodil do smetia starý zaprášený obraz, ktorý sa povaľoval na povale domu. Priateľ, ktorý mu pomáhal, si obraz lepšie pozrel a podpis maliara sa mu zdal povedomý. Stačilo len krátke hľadanie na……...
Pozerajúc na moju vlastnú veľkú ranu, vidiac sa bez života, som naplnený hrozným smútkom! Neviem, čo musím urobiť. Budem nasledovať šľapaje starého Adama, ktorý keď videl svoju nahotu, ponáhľal sa skryť pred Bohom? Budem sa ako on ospravedlňovať obviňovaním hriechu, ktorý je vo mne? Je zbytočné sa pokúšať skryť sa pred vševediacim Bohom! Je zbytočné sa ospravedlňovať……...
AI Oslava narodenín sa skutočne vydarila. Zišli sa priatelia… skvelá atmosféra… Netrvalo dlho a vytvorili sa dve skupinky: ženy preberali záležitosti všedných dní a muži, s pivom v ruke, debatovali o dôležitostiach veľkého sveta – od futbalu k politike. A nebola to príjemná debata. A akoby aj mohla, keď udalosti posledných rokov, mesiacov a dní hovorili viac o vzrastajúcej kriminalite, podvodoch a škandáloch, vydieraniach a násilnostiach, nehovoriac už o citeľnom……...
Pred dávnymi rokmi žili v Španielsku dvaja starší bratia – dvojčatá, Lujz a Sebastián. Rodičia im už dávno zomreli a obaja bratia bývali spolu v domčeku po rodičoch. Boli si ako dvojičky tak podobní, že ich nikto v meste od seba nerozoznal. Ako sa roky míňali, ich charaktery sa vyvíjali rozdielne. Sebastián mal dobré zamestnanie, bol príjemný, spoľahlivý a pracovitý. Žil skromne a každý……...
Spisovateľka Zdena Frýbová napísala knihu „Připravte operační sál“. Nachádzame tu príbeh desaťročného chlapca, ktorý zabil svoju malú sestričku. Na hlavu jej navliekol sáčok a tak ju udusil. Zúfalí rodičia chceli zabrániť ďalšiemu nešťastiu, totiž označeniu chlapca nálepkou vrah. Preto telíčko dieťaťa odstránia a pred synom taja, že o ňom vedia. Polícia síce chlapca upodozrieva, nemá však dôkazy a tak chlapec nie……...
Wilhelm Busch rozpráva: Spomínam si, ako ma raz v New Yorku pozvali do černoského klubu. V tomto klube stála vo vstupnej hale na podstavci mramorová socha. Bolo vidieť, že nepredstavuje černocha. Čudoval som sa, že tam černosi postavili pomník belochovi. Tak som sa jedného spýtal: „Priateľu. kto je to?“ A teraz nasledovala scéna, na ktorú nikdy nezabudnem. Opýtaný zastal……...
Bolo to v Lurde. Z kúpeľa v zázračnej vode ošetrovatelia prevážali stovky chorých. V ich blízkosti sa nachádzal aj istý muž v najlepšom veku, neverec, ktorý robil nemiestne poznámky o náboženskom fanatizme. Naraz – ani nevedel, prečo – upútalo jeho pozornosť bledé, smrťou poznačené dievča. Priblížil sa k nemu, aby z jeho vlastných úst zachytil sklamanie, že sa……...
Pekné podobenstvo uvádza indický konvertita Sadhu Sundar Sing. Dvaja mladíci hrali o peniaze v krajine, kde to bolo zakázané pod vysokou finančnou pokutou. Pri hre boli pristihnutí a odvedení do väzenia, dokiaľ nezaplatia pokutu. Jeden z chlapcov bol synom bohatého muža, druhý mal iba chudobnú matku. Boháč dostal svojho syna z väzenia ihneď, pretože mohol okamžite zaplatiť požadovaný……...
Bol chlapec, ktorý vyrástol pri mori. Veľmi miloval lode a bol z nich fascinovaný. Zohnal si malý kúsok dreva a začal si pre seba vyrezávať model lode. Táto loď mala byť perfektná, pretože mala predstavovať všetku nádheru, ktorú kedy na lodiach videl. Keď skončil, namaľoval ju svojou obľúbenou farbou a dokonca na ňu napísal svoje meno. Potom pripevnil drobné plachty a práca……...