Každý, kto sa úprimne snaží o život podľa evanjelia, ostro vníma svoje pochybenia voči druhým. Azda je tomu preto, lebo príkaz lásky k blížnemu je súčasťou najhlavnejšieho prikázania, a preto sa takmer neustále pripomína. Zlyhania v láske k blížnemu tiež nemilosrdne odkrývajú vášne, ktoré ešte stále vládnu v našom srdci. Azda preto sa ľudia najčastejšie obracajú na svojich duchovných otcov práve s problémami vo……...
Obetovať všetko pre naplnenie prikázaní evanjelia. Bez takejto obety nebudeš nikdy schopný ich nasledovať. Pán povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16, 24). Keď Pán je s tebou, môžeš dúfať vo víťazstvo – Pán nemôže byť porazený. Pros Pána, aby ti daroval toto……...
Spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry v románe Vojnový pilot hovorí: „Obeť neznamená ani oklieštenie, ani pokánie. Je to v podstate čin. Dakedy sa moja civilizácia opierala o Boha, zachraňovala práve pojem obety, ktorá vnášala do srdca človeka Boha. Humanizmus zanedbal základnú úlohu obety. Usiloval sa zanietiť človeka slovami a nie činmi.“[1] * Raz ráno na Severnom póle polárny medveď zacítil nezvyčajnú……...
O. Jaroslav Štelbaský CSsR je jedným z gréckokatolíckych redemptoristov, ktorí pôsobia vo Vukovare. Zo svojho pôsobiska píše: „Nedávno som sa dozvedel zaujímavú udalosť, ktorá sa stala tu vo Vukovare. Po vojne, ktorá tu bola nedávno, jedna matka z našej farnosti hľadala svojich synov. Dozvedela sa, že obaja sú mŕtvy. Jedného z nich identifikovala, keď odkryli masový hrob. Druhého nemohla……...
Mal iba trinásť rokov. Počas rozhovoru poznamenala: „Musím sa vzdialiť. Idem si pichnúť injekciu.“ Je chorá? Niečo vážne? Má cukrovku. Keď sa vrátila, rozhovorila sa o svojom otcovi: „Veľmi mám rada svojho otca. Ako dievčatko som mu sedávala na kolenách. Mala som ho rada i napriek tomu, že prichádzal domov opitý. Často som sa za neho modlila. Raz som……...
Bola vojna. Hrôza a strach viseli nad svetom všade tam, kam vstúpili nacisti. Tak to bolo aj vo Francúzsku. Väznice sa plnili. Smrť a násilie mali zelenú. Kamenné múry väzníc sú hrozbou, sú kliatbou, sú výstrahou života. Za nimi žijú svoje posledné chvíle ľudia smrti. Ženy a i muži. Tu uvažujú, čo je život a čo smrť. Čo bude potom? Nedali zbytočne……...
Pred niekoľkými desaťročiami sa skupina študentov strednej školy vybrala na výlet so svojím učiteľom náboženstva. Prechádzali okolo zamrznutého jazera. Napriek dôraznému zákazu učiteľa niekoľko chlapcov vyšlo na ľad. Niekoľko minút sa po ňom naháňali. Vtom sa prelomila ešte pomerne tenká ľadová vrstva a začali sa topiť. Na ich prenikavý krik pribehol učiteľ. Jeden z chlapcov, ktorý nevedel plávať,……...
Anglický spisovateľ a mysliteľ Oscar Wilde vo svojej filozofickej rozprávke Šťastný princ hovorí: V meste stála socha zlatého princa. K nohám sochy si sadla lastovička unavená dlhým letom do teplých krajín a zaspala. Zrazu ju zobudila kvapka vody. Prebrala sa. Veď neprší, čo je to? Pozrela hore a videla, že zlatý princ plače. „Prečo plačeš?“ pýtala sa. „Ach,……...
Bol raz jeden človek, ktorý zatúžil mať na chrbte vytetovaného leva. Išiel teda k odborníkovi a vyslovil svoje prianie. Ale len čo pocítil pár prvých vpichov, začal nariekať: „Ach, vy ma vraždíte! Ktorú časť leva práve tetujete?“ „Práve robím chvost,“ odpovedal umelec. „Tak teda vynecháme chvost,“ povedal ten muž. Umelec začal znova, ale ten muž začal opäť stenať,……...
Vo svojom románe Podivný život Ivana Osokina rozpráva P.D. Ouspenský o mladom mužovi, ktorý bol v takej depresii, že pomýšľal na samovraždu. Zdalo sa, že sa na každej križovatke vydal zlým smerom a teraz prežíval život ako dokonalú beznádej. Prišiel k istému múdremu starčekovi – kúzelníkovi, a veľmi ho prosil, aby s ním urobil nejaké kúzlo. Mladík si……...
V Exprese č. 43/1987 bol článok s nadpisom Keby Michaelle vedela, v ktorom sa píše o tom, ako lekári už neraz pomohli na svet žijúcemu dieťaťu náhle zomrevšej matky. Lenže žene Derricka Poola z USA súčasne zistili tehotenstvo i nádor na mozgu. Je známe, že nádory počas tehotenstva rýchlejšie rastú. Mladá žena, matka, sa rozhodla pre záchranu dieťaťa, a tak lekári urobili nemožné. Dva……...
Bolo leto 1854. Nad strechami domov v Turíne sa vznášal sivý opar. Ulice boli ako vymreté. Ta a tam prehrmel po dlažbe osamelý koč. Turín sa podobal mestu mŕtvych. Obchádzal ho bledý prízrak cholery, zákernej epidémie, proti ktorej ľudia nemali nijaký liek. Každý druhý na ňu zomrel. Mŕtvi vyzerali tak strašne, že aj rodinní príslušníci od nich utekali….…...
Na rozdiel od Edith Steinovej a Maximiliána Kolbeho je obeta života istej Francúzsky celkom neznáma. Reč je o matke Alžbete od Najsvätejšej Sviatosti, narodenej r.1890, ruského pôvodu, menom Kuzmina Karavajevová, francúzskym menom Elisa Rivetová. Ako dvadsaťtriročná vstúpila v Lyone do kláštora. Viac ráz za sebou ju zvolili za predstavenú. Po okupácií svojej krajiny Nemcami v r. 1940 prijala……...
Leslie Flynn rozprával príbeh zo začiatku minulého storočia o chlapcovi, ktorý stratil rodičov a žil so svojou starou mamou v jednom z amerických pohraničných miest. Jedného dňa ich dom zachvátil požiar. Stará mama sa pokúšala vyjsť na poschodie, kde spal jej vnuk, aby ho zachránila. No už nevládala rýchlo vybehnúť po schodoch. Udusila sa v hustom dyme. Medzitým sa vonku zbehol dav……...
Kyros, zakladateľ Perskej ríše, raz zajal kráľa dobitého územia i s jeho rodinou. Keď ich predviedli pred neho, spýtal sa zajatého kráľa: „Čo mi dáš, ak ti dám slobodu?“ „Polovičku svojho bohatstva,“ odpovedal väzeň. „A ak dám slobodu aj tvojim deťom?“ „Tak potom ti dám všetko, čo mám.“ „A ak dám slobodu aj tvojej žene?“ „Tak potom ti……...
Bola vojna. Hrôza a strach viseli nad svetom všade tam, kam vstúpili nacisti. Tak to bolo aj vo Francúzsku. Väznice sa plnili. Smrť a násilie mali zelenú. Kamenné múry väzníc sú hrozbou, sú kliatbou, sú výstrahou života. Za nimi žijú svoje posledné chvíle ľudia smrti. Ženy a i muži. Tu uvažujú, čo je život a čo smrť. Čo bude potom? Nedali zbytočne……...
Na ohybe rieky stála baňa na dolovanie riečneho piesku. Bolo to výhodné položenie, pretože na tomto ohybe sa neustále usadzoval piesok, ktorý rieka niesla niekoľko kilometrov. Stroje na dolovanie piesku pracovali celý deň. Piesok sa veľkými pásovými prepravníkmi prepravoval opodiaľ a tam z výšky padal na zem. Vyrastali tak celé hory piesku. Pre deti z blízkeho okolia to bolo veľké……...