3. Ak si proroka neuctia vo svojej vlasti[1], ako riekol Pán, tak si musíme dať pozor, aby únik zo sveta nebol pre nás dôvodom k márnej sláve. Lebo únik zo sveta je odlúčením sa od všetkého s úmyslom, aby sa myseľ stala neodlučiteľnou od Boha. Exil miluje a koná neustály plač. Exilom je únik pred každou naviazanosťou……...
Svätý Ján Klimak po definovaní významu exilu, ponúka jeho najhlavnejšie znaky. Ako prvý uvádza skromné spôsoby. Jednoduchosť života otvára dušu pre prijatie poznania zhora. Spasiteľ naznačuje niečo z charakteru tohto poznania, keď hovorí: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3). Svätý Izák Sýrsky vo svojej štvrtej homílii ponúka……...
1. Vyhnanstvo znamená, že vo vlastnej domovine navždy opustíme všetko, čo nám bráni dosiahnuť cieľ zbožnosti. Vyhnanstvo znamená skromné spôsoby, múdrosť, ktorá zostáva neznáma, obozretnosť, ktorú väčšina ako takú nepozná, skrytý život, neviditeľný úmysel, skryté rozjímanie, túžbu po ponížení, túžbu po ťažkostiach, neustále odhodlanie milovať Boha, hojnosť lásky, zrieknutie sa márnej slávy, hĺbku ticha. Definícia exilu ……...
Človek, ktorý sa usiluje dosiahnuť svätosť, hlbokú jednotu s Kristom, bude stále viac a viac pociťovať akúsi osamelosť či skôr izolovanosť. Nie je to kvôli tomu, že by tento stav aktívne vyhľadával, a ani nie z dôvodu, že by sa ľudia začali k nemu správať nejakým horším či nepriateľským spôsobom. Dôvodom je, že čím hlbšie sa ponárame do života s Kristom, tým viac……...