Obrátenie jedného človeka je začiatkom obrátenia mnohých. Človek, ktorý spoznal Ježiša Krista a uveril v neho, spúšťa reťazovú reakciu. Jej veľkosť, dosah a dĺžku nie je možné vystopovať. Vo večnosti však budeme schopní vnímať to obrovské a nádherné dielo, ktoré sa začína obrátením jedného človeka. Samaritánka pri rozhovore s Ježišom Kristom, dostala odpoveď na tie otázky jej života, na ktoré sama nenachádzala……...
Vydávanie svedectva prináša veľké požehnanie. Život nám núka veľa príležitostí, aby sme toto požehnanie sprostredkovali druhým. Zvyčajne sú to okamihy rozhovorov, ktoré cez deň vedieme so svojimi blížnymi. Istá žena popíjala kávu so svojou najlepšou priateľkou, ktorá bola od Boha a viery dosť vzdialená. Počas rozhovoru povedala: „Dnes ráno som čítala niečo zaujímavé…“ A porozprávala o tom. Zachovala sa……...
Stredom istého mesta sa tiahol pomerne veľký park. Bolo to obľúbené miesto obyvateľov mesta, pretože stromy vytvárali chládok v letných horúčavách a kvety vysadených kríkoch vydávali peknú vôňu. Po čase si však tento park obľúbili i ľudia, ktorí tam neprichádzali za oddychom. Skupiny mladých ľudí tam začali tropiť výtržnosti, objavili aj narkomani… Ľudia sa začali parku radšej vyhýbať. Začalo to……...
Kto si uvedomuje svoje kresťanstvo postupne ako milosť, ako nezaslúžený dar Boží, začína pociťovať ten istý alebo aspoň podobný vnútorný tlak, ktorý vybuchol u sv. Pavla v liste Korinťanom: „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal.“(1 Kor 9,16) Rodí sa v ňom pocit zodpovednosti. Svätý Hieronym vyjadril toto vnútorné napätie slovami: Mori possum, tacere non possum – Môžem umrieť,……...
Istý muž rozpráva: Ako malý chlapec som mal veľmi rád melóny. V jednu jar som sa rozhodol, že si zasadím toľko melónov, že ich budem mať vyše hlavy. Kúpil som semená, očistil kúsok zeme za domom, urobil malé jamky, do nich som dal semená a prikryl ich s hlinou. Mal som vtedy asi desať rokov a tak moja práca tomu aj……...
Nancy Cornice spomína na jedného starého muža, „vekom ohnutého, pomaly kráčajúceho opierajúc sa o paličku“, ktorého stretávala ako dieťa. Tento muž mal zvláštny zvyk. Keď uvidel dieťa, zastal, siahol do vrecka, vytiahol obrázok Krista, dal tomuto dieťaťu a pokračoval vo svojej ceste bez toho, aby povedal čo i len slovo. Čo tento starček robil sa nezdá ako niečo veľmi veľké. Tento……...