Jeden dobrý, ale vo viere nie veľmi silný veriaci sa chodil spovedať k svojmu farárovi. Jeho spovede však pripomínali zaseknutú platňu – stále tie isté prehrešky, a predovšetkým jeden a ten istý ťažký hriech. „Tak dosť!“ zahrmel na neho raz farár. „Z Pána Boha si žarty nebudeš robiť. Pamätaj si, že ti z tohto hriechu dávam rozhrešenie naposledy!“...