Je nesporné, že od každého kresťana sa očakáva statočné a smelé vydávanie svedectva viery. Apoštoli Peter a Ján v tomto smere dávajú príklad. Bez strachu svedčili pred veľradou o vzkriesenom Spasiteľovi napriek tomu, že sa ich pokúsili zastrašiť uväznením. Táto ich odvaha a smelosť nevychádzala z ich prirodzených vlastností. Bola výsledkom úzkeho vnútorného kontaktu s Ježišom Kristom. Mnohokrát, keď chceme druhému povedať o Bohu,……...
V prvej kapitole Skutkov apoštolov vzkriesený Spasiteľ dáva apoštolom prísľub Svätého Ducha. V druhej kapitole, na päťdesiaty deň po Vzkriesení, apoštoli dostávajú moc Svätého Ducha. Bola to moc, ktorá ich hnala neohrozene svedčiť o Ježišovi Kristovi. Tisíce ľudí sa dali v ten deň pokrstiť na základe ich ohlasovania. V tretej kapitole apoštoli Peter a Ján využili túto moc na uzdravenie chromého človeka pri……...
Hovorí sa, že každý má z niečoho strach. Toto tvrdenie sa v súčasnosti opiera aj o výsledky bádania psychológov, ktorí definovali stovka ba možno aj tisícky rôznych druhov strachu – fobie. Je to napríklad scotophobia, strach z tmy; carcinophobia, strach z rakoviny; kinetophobia, strach z pohybu; tachophobia, strach z rýchlosti; zoophobia, strach zo zvierat; musophofia, strach z myší; neophobia, strach z nových vecí; acrophobia, strach z vysokých……...
George a Rosie boli manželmi už mnoho rokov. Bolo to veľmi šťastné manželstvo. Ich vzájomná láska bola obdivuhodná. Všetko robili spolu, všade chodili spolu. Až na jednu výnimku. Každú nedeľu George odviezol Rosie do chrámu. Dnu však s ňou neišiel. Ostal v aute a čítal noviny, kým sa neskončila bohoslužba. Po 45 rokoch manželstva Rosie zomrela. George sa cítil veľmi……...
Ak by sme hľadali najkratší verš z zo Svätého písma, tak by sme ho našli v evanjeliu sv. Jána. Tento verš znie: „A Ježiš zaslzil“ (Jn 11, 35). Stalo sa tak pri hrobe jeho priateľa Lazára. Aj keď slovo „zaslzil“ nie je priamo tým najsilnejším výrazom pre plač, predsa len toto Ježišovo „zaslzenie“ – „zaplakanie“ muselo mať veľkú intenzitu, pretože……...
Evanjeliové rozprávanie o vzkriesení Lazára z mŕtvych začína odkazom Lazárových sestier Ježišovi: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý“ (Jn 11, 3). Lazárovo meno tu nie je priamo spomenuté. Sestry vedeli, že bude stačiť opis – ten, ktorého miluješ – aby Ježiš vedel o koho ide. Toto naznačuje hĺbku priateľstva, ktoré bolo medzi Ježišom a Lazárom. A azda z tohto dôvodu je nám……...
Študent bojových umení sedel pri šálke čaju so svojím učiteľom. Povedal mu: „Osvojil som si všetko, čo ste ma učili. Chcel by som, aby ste ma naučili ešte jednu vec. Porozumieť Božím cestám.“ Učiteľ nepovedal ani slovo. Vzal čajník a začal nalievať čaj do šálky svojho študenta. Šálka bola rýchlo plná, ale učiteľ neprestával liať. Čaj vytekal……...
Čo ak… Čo ak dnes nás Boh nepožehná, pretože včera sme si nenašli čas mu poďakovať? Čo ak sa Boh rozhodne zajtra nás už neviesť, pretože sme ho dnes nenasledovali? Čo ak Boh zajtra nebude s nami, pretože sme ho nespoznali jeho prítomnosť v dnešnom dni? Čo ak sa nám Boh zajtra neprihovorí, pretože dnes……...
Kurtis, ktorý pracoval v sklade supermarketu, zrazu začul milý hlas. Patril novej predavačke, ktorá prišla po tovar. Bola skutočne veľmi krásna aj keď od neho trochu staršia (on ma 22 a ona 26 rokov). Kurtisa jednoducho očarila. Rozhodol sa, že zistí ako sa volá. A tak na konci smeny postával vedľa štikacích hodín, na ktorých si zamestnanci označovali svoje pracovné……...
Nie je azda človek, ktorý by po chvíľke stíšenia, zahĺbenia sa do svojho vnútra, nepocítil v tej či onej oblasti svojho konania výčitky svedomia a zároveň volanie po náprave tohto stavu. Sú to okamihy, z ktorých sa rodia predsavzatia – teda plán na vylepšenie života v niektorej oblasti. Veľký pôst je časom, kedy kresťania azda najčastejšie absolvujú tento zostup do hlbín……...
Bola vojna. Hrôza a strach viseli nad svetom všade tam, kam vstúpili nacisti. Tak to bolo aj vo Francúzsku. Väznice sa plnili. Smrť a násilie mali zelenú. Kamenné múry väzníc sú hrozbou, sú kliatbou, sú výstrahou života. Za nimi žijú svoje posledné chvíle ľudia smrti. Ženy a i muži. Tu uvažujú, čo je život a čo smrť. Čo bude potom? Nedali zbytočne……...
Hriech, − a diabol, ktorý ho využíva ako zbraň – , potichu sa vkráda do mysle a srdca. Človek musí byť neustále na stráži proti neviditeľnému nepriateľovi. Ako však môže stáť na stráži, keď sa venuje svojim rozptýleným myšlienkam? Rozptýlený človek je ako dom bez dverí alebo zámkov – nemôže ochrániť žiadny zo svojich pokladov; všetky sú ukradnuté……...
Božie dielo – to je samozrejmé –by malo byť skúmané a študované s veľkou úctou a pozornosťou; inak človek nebude schopný o tom uvažovať, ani sa o tom dozvedieť. Veľké Božie dielo, stvorenie človeka a obnova človeka po jeho páde skrze Kristovo vykúpenie, by malo byť detailne študované každým kresťanom. Bez tohto poznania nikdy nebude schopné spoznať a naplniť povolanie kresťana. Poznanie tohto……...
Rozptýlený život, taký nebezpečný vo svojej podstate, je zvlášť škodlivý v konaní Božieho diela, diela spásy, ktoré vyžaduje stálu pozornosť a bdelosť. „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ (Mt 26, 41) povedal Pán svojim učeníkom. „Hovorím všetkým: Bdejte!“ (Mk 13, 37) povedal každému kresťanovi, teda aj nám. Kto vedie rozptýlený život, priamo oponuje prikázaniu……...
Synovia sveta považujú rozptýlenia za nevinné, ale svätí otcovia ich považujú za začiatok všetkého zla. Človek, ktorý je zakorenený v rozptýlenom spôsobe života, má veľmi povrchné poznanie všetkých vecí, dokonca aj tých najdôležitejších. Rozptýlený človek je zvyčajne nestály – emócie jeho srdca nemajú hĺbku a silu, a tak sú slabé a krátkodobé. Ako motýľ poletuje z kvetu na kvet,……...
Kto verí v Krista, aj keď zomrie smrťou hriechu, bude vzkriesený skrze pokánie. Videli sme veľa svätých, ktorí padli z výšok svätosti do priepasti ťažkých hriechov, ale s pomocou viery a pokánia, ktoré inšpirovala, neskôr znovu vystúpili do výšok čistoty a svätosti. Beznádej je žalobca skrytého nedostatku viery a sebectva v srdci – kto verí v seba a dôveruje iba sebe samému, nepovstane z hriechu skrze……...
Viera je matkou trpezlivosti, matkou odvahy, silou modlitby, učiteľom pokory, darcom nádeje, rebríkom k trónu lásky. Viera v Krista, zjavená a vyznaná viditeľne a neviditeľne skrze dodržiavanie Kristových prikázaní, obsahuje nezlomný prísľub spásy a tým, ktorí opúšťajú svet, aby sa úplne oddali tejto evanjeliovej námahe, dáva kresťanskú dokonalosť. V tých, ktorí dostali kresťanskú dokonalosť a posilnili svoju vieru, pohľad na Božie……...
Utrpenie a zomieranie pre evanjeliové prikázania je tiež skutkom živej viery v Krista, je to forma mučeníctva. Táto forma mučeníctva patrí väčšinou svätým mníchom. Inšpirovaní živou vierou svätí mnísi – podobne ako Abrahám – opustili svoju domovinu a dom svojich rodičov. Podobne ako Mojžiš uprednostnili utrpenie pre Krista pred pozemskými pôžitkami; podobne ako Eliáš zvolili si púšť a jaskyne za……...
Podstatné a dôležité v živote viery je jej vyznanie ústami. Počas svojho života viery veľký židovský zákonodarca Mojžiš iba utrúsil slovo poškvrnené pochybnosťou a bol mu odmietnutý vstup do zasľúbenej zeme (Nm 20, 10 – 12). Učeník istého egyptského pustovníka vo svojej jednoduchosti počas rozhovoru so Židom utrúsil sotva falošné slovo o kresťanstve a krstná milosť ho opustila. História……...
Tak ako je viera dôležitá pre spásu, podobne ťažké sú hriechy proti viere. Každý z týchto hriechov je smrteľný – to znamená, že ústi do smrti duše – a potom prichádza zatratenie, večné utrpenie v priepasti pekla. Nedostatok viery je smrteľným hriechom; je to odmietnutie jediného prostriedku k spáse – viery v Krista. Odmietnutie Krista je smrteľným hriechom; kto odmieta……...
Skutočne žitá viera, hoci ju človek vyznáva iba svojimi perami, prináša spásu. Priniesla spásu lotrovi na kríži; prináša spásu skrze pokánie mnohým hriešnikom v posledných minútach ich života. Je také dôležité a nevyhnutné vyznať vieru srdca a duše ústami, že svätí mučeníci v každej dobe kresťanstva, počínajúc apoštolmi, považovali za lepšie trpieť hrozné a dlhé mučenie, vyliať svoju krv ako……...
Židia boli bezprávni nepriatelia viery, pretože vyžadovali od veriacich iba vonkajšie rituálne skutky Starého zákona. Podobne synovia sveta vyžadujú od tých, ktorí veria v Krista, naplnenie dobrých skutkov podľa zmýšľania a pocitov našej prirodzenosti, pretože nepoznajú Krista mystickým, a teda podstatným spôsobom. Ten, kto verí v Krista, drží vytiahnutý meč proti emóciám srdca a týmto mečom núti srdce k poslušnosti Kristovi. Utína……...
Keď chváli skutky patriarchu Abraháma, svätý Jakub oslavuje skutky jeho viery – prinesenie svojho syna ako obetu podľa Pánovho príkazu, skutok v úplnom protiklade s našou prirodzenosťou, ktorú nazývame dobrou. Sila k takému skutku bola daná skrze vieru a skutok vyjadril silu viery. Takto apoštol Jakub a Pavol interpretovali konanie Abraháma (Jak 2, 21 – 22; Rim 4, 1 – 3). ……...
Ale počas pozemského života sú dobré skutky nevyhnutné. Za dobré sú u kresťana považované iba tie skutky, ktoré slúžia na naplnenie evanjeliových prikázaní, skrze ktoré je živená jeho viera a podporovaný jeho život v Kristovi, pretože jediný skutočný prameň dobra v kresťanstve je sám Kristus. Pokrstený človek nemá právo konať podľa pocitov srdca, ktoré je ovplyvnené telom a krvou, nech……...
Pre každé stvorenie je normálne konať, vo vnútornom ako i vonkajšom živote, podľa svojej prirodzenosti. Ten, kto je oblečený v Krista, nový človek, prirodzene zmýšľa, cíti a koná, ako Kristus zmýšľa, cíti a koná. Byť vedený myšlienkami a pocitmi starého človeka, i keď sa zdajú dobré, je neprirodzené pre nového človeka. Sprievodcom kresťana musí byť Svätý Duch, ako boli pre starého človeka……...