Obľúbený sultánov sluha vbehol náhle do pánovej izby, vrhol sa mu k nohám a prosil o najrýchlejšieho koňa, akého pán má. Celý vystrašený jachtal, že v záhrade je smrť, že naň ukázala, že musí čím rýchlejšie ujsť do Basry. Sultán bez rozmýšľania dal koňa a mládenec ihneď odcválal. Vladár medzitým išiel na prechádzku do záhrady a tam stretol……...
Gill Inceová, keď mala 23 rokov, ťažko ochorela. Následkom tejto choroby stratila zrak. Odvtedy žila v úplnej tme. Keď mala 30 rokov vydala sa za dobrého muža. narodila sa im dcérka. No Gill ju nevidela očami, tešila sa z nej iba v srdci. Raz predpoludním sa jej prihodilo nešťastie. Ako išla vo svojej izbe potkla sa, padla. Narazila……...
Paul Ernst napísal knihu s nadpisom Smrť Džingischána. Opisuje starého chána, ktorý v posledných týždňoch pred smrťou sa dával často preniesť do komory svojich pokladov. Veľa hodín tam strávil tým, že bral do rúk rozličné drahokamy, perly a zlaté mince a prezeral si ich. Raz vzal do ruky veľkú zlatú mincu, na ktorej bol umelecký reliéf akéhosi kráľa……...
Kňaz Wolfgang Hank uvádza skutočný prípad mladého muža, ktorý zomrel na rakovinu. Osemnásť mesiacov trpel, hodinu za hodinou, sekundu za sekundou iba trpel. Spočiatku bol zúfalý a často kričal: „Prečo tak trpím? Prečo musím zhynúť? Prečo práve ja, mladý a silný?“ A v tomto kriku nemohla nájsť miesto v jeho srdci viera v Boha. Iba zúfalstvo v ňom……...
Mladý muž, štyridsiatnik, otec štyroch detí, leží na smrteľnej posteli. Vie, že sa mu rozpadáva pečeň a že mu niet pomoci. Vraví pokojne: Čím viac sa blížim k smrti, tým viacej sa vzdiaľujem od svetských starostí. Už som zanechal starosť o nadstavbu domu, o doštudovanie detí, o pracovisko, na ktorom som toľké roky pracoval, o peniaze aj o……...
Slávny umelec Ernst Ginsberg, keď ležal na smrteľnej posteli, povedal: „Nemám strach pred smrťou, ale iba pred zomieraním. Strach pred zomieraním, to je strach pred bolesťami pri zomieraní, strach pred ponížením, pred zneuctením, pred závislosťou od iných a pred opustenosťou pri zomieraní. Ale to je čosi iné ako strach pred smrťou.“[1] * Spisovateľ Michael Grünwald píše, že bol……...
Keď nezabudnuteľný pápež Jan XXIII. ležal nevyliečiteľne chorý, pokúšali sa to lekári pred ním zamlčať. Z nežného súcitu sa premáhali a navrávali mu, že ide o žalúdočný katar. On im však pokojne hovoril: „Môj kufor je už zbalený.“ 3. júna 1963 však prišiel k nemu pápežský sekretár monsignor Capo-villa. Kľakol si k jeho posteli, pobozkal ruku chorého a……...
Smrti tela sa bojí každý človek, avšak smrti duše len málokto. O smrti tela, ktorá raz príde, všetci sa starajú a dbajú, aby neprišla. Človek ktorý raz musí zomrieť, snaží sa, aby nezomrel a človek ktorý má večne žiť, nesnaží sa, aby nezhrešil. A keď sa i namáha, aby nezomrel, namáha sa zbytočne, lebo dosiahne len odročenie smrti,……...
Pred niekoľkými rokmi istý fotoreportér získal ocenenie za snímok smrti, ktorý urobil. Mladú ženu našli mŕtvu v športovom aute. Zomrela na predávkovanie drogami. Pomocou veľkých, špeciálnych objektívov fotograf vyhotovil snímku, ktorá ukazovala nielen telo, bolestne roztiahnuté cez predné sedadlo auta, ale tiež ukazovateľ parkovania, na ktorom bolo „čas vyčerpaný“. Bola to strašidelná a krutá pripomienka neodvratnosti smrti….…...
Vo Francúzsku bola raz popredným štátnikom, kultúrnym pracovníkom rozposlaná anketa s otázkou: „Čo by ste robili, keby ste vedeli, že za hodinu zomriete?“ Spisovateľ Edmund Rostand na túto otázku odpovedal: „Nakoľko tá hodina príde určite, žime tak, aké by sme si priali žiť, keby sme vedeli, že za hodinu zomrieme. Celý život je čakanie. Čo nás osobne každého……...
Karol Gounot patrí k najslávnejším hudobným skladateľom, ktorí sú pýchou Francúzska. Cez celý svoj život si zachoval vieru. Nikdy sa so svojou katolíckou vierou netajil a nikdy sa ju nehanbil vyznať aj verejne. Keď ho napokon navštívila smrteľná choroba, hovoril: „Nikdy som sa nesťažoval, že mi Boh to a ono v živote vzal, vždy som mu za to……...
Jeden bohatý muž poprosil pápeža Pia IX. o sv. spoveď. Vyspovedal sa, ale problém nastal vtedy, keď prišla reč na skutok kajúcnosti po sv. spovedi. Nemohol sa postiť, lebo mal slabé zdravie. Z toho istého dôvodu odpadla aj možnosť urobiť si púť. Nedokázal sa ani dlhšie modliť. Pápeža napadla originálna myšlienka. Dal mu zlatý prstienok, na ktorom boli vygravírované……...
Na konci II. svetovej vojny, veľký holandský parník, ktorý plával z Indonézie – bývalej holandskej kolónie, stroskotal. Za tmavej noci a búrky narazil neďaleko francúzskeho pobrežia na mínu. Viezol 1000 ľudí, ktorí prichádzali z kolónie do svojej vlasti. Parník sa začal topiť. Keď medzi cestujúcimi dosiahla panika vrcholu, vtedy do neprehľadnej tmy prenikol lúč svetla. Bol to reflektor anglickej lode,……...
Na to, aby Cirkev mohla plniť pastoračné poslanie v oblasti modlitby, evanjelizácie, katechézy, výchovy detí a mládeže a pri starostlivosti o chorých a starých, potrebuje ženy, ktoré príjmu Božie volanie s vierou a úplne sa mu zasvätia v službe iným. (Ján Pavol II., mládeži v Apulii, Taliansko, 29.10.1989) * Mladých mužov a ženy, ktorí sú apoštolmi rovesníkov, treba……...
Zo života sv. Alžbety čítame, že kedysi našla na ulici chlapca, ktorý trpel malomocenstvom. Každý sa ho stránil. Ona sa však nad ním zľutovala, vzala ho do svojho domu, vyčistila mu rany a položila ho do postele svojho muža. Sotva však prišiel muž domov, už mu jeho pyšná matka žalovala. „Poď, syn môj! Pozri sa, koho to……...
O. Damián de Veuster, ako misionár odišiel na ostrov Molokai k malomocným, medzi ktorými bol lekárom, murárom, starostlivým otcom, tešiteľom i hrobárom, až aj sám nakazený malomocenstvom umrel v roku 1889. V roku 1913 odišiel do rovníkovej Afriky Dr. Albert Schweitzer, teológ, filozof, lekár, prírodovedec i hudobník, aby pri rieke Ogowe spolu so svojou manželkou Helenou……...
Jedna legenda starej zbožnej Rusi hovorí o tom, ako cár pozval všetkých na oslavu svojich narodenín. Všetci sa vydali na cestu. Len v jednej chalupe sedeli dvaja a nariekali: „Ako rád by som poprial zdravia cárovi, ako rád by som pojedol dobrých vecí, ale nohy mi už neslúžia.“ Tak nariekal chromý. „Ako rád by som sa i ja poveselil v takej spoločnosti,……...
Čajová kanvica, s ktorou si osud zle zahral, rozprávala: „Mali ste ma vidieť v plnej kráse, keď som bola ešte celá, s vrchnákom, uchom, a najmä s vykrúteným odtokom! Ten zo mňa robil kráľovnú na stole. Veď čože boli v porovnaní so mnou šálky a tanieriky, cukornička, kanvica so smotanou a lyžičky! A priznávam sa, že som im……...
Otec Anton Hlinka rozpráva: Raz som bol hosťom u starostu istého sicílskeho mestečka. Sediac v sedemčlennom rodinnom kruhu, prišla reč aj na povinnosti angažovaného kresťana. Vtedy mi starosta s jednoduchosťou vyhlásil: „Otec, ako vidíte, nie sme bohatí. Máme to, čo potrebujeme. A predsa sa dosť často pýtam sám seba, či Boh nemá nejaké požiadavky navyše. A vtedy mi……...
Pýtate sa, ako sa zdržať od ohovárania? Keď človek dáva pozor len na seba samého, bude obviňovať len seba samého a svojho blížneho bude považovať za čestného. Avšak, ak bude myslieť o sebe, že je dokonalým, bude považovať blížneho za malého pred sebou. (sv. Pimen Veľký, + 440) * Je človek, ktorý vyzerá akoby mlčal, a jeho srdce iných……...
Spisovateľ Jozef Jelen v románe Stín katedrály sa posmieva z pohrebnej chváloreči, ktorú predniesol ordinár diecézy z kazateľnice nad zomrelým kňazom. Vo svojej chváloreči povedal: „Vy, ktorí ste ho poznali, mi dáte za pravdu. V Pánu zosnulý bol vzorný kňaz, pýcha duchovenstva, výkvet inteligencie, apoštol duchovných, obeť poslušnosti. Ako ordinár viem, koľko v ňom bolo sebakázne, asketického zanietenia……...
Jedného rána si kalif Hárún al Rašíd ako obyčajne zavolal vykladačov snov, aby mu vyložili sen, ktorý sa mu v noci sníval. „Snívalo sa mi, že mi jeden po druhom vypadali všetky zuby. Čo si o tom myslíš?“ „Pane, to nie je dobré znamenie. Ten sen znamená, že všetci tvoji príbuzní zomrú a ty ostaneš sám,“ povedal vykladač….…...
Študenti istej katolíckej univerzity usporiadali písomnú súťaž. Témou súťaže bolo: „Sila hovoreného slova.“ Súťaže sa zúčastnilo vyše tisíc študentov. Študent, ktorý vyhral prvú cenu, šikovne poukázal na účinky slova, ako ho použil napríklad Hitler a ako ho použil arcibiskup Sheen. Poukázal nato, ako Hitler, svojou štvavou demagógiou vtiahol milióny nevinných ľudí do vojny a mnohé nevinné obete do……...
Istý minister pri otváraní kongresu pre morálnu pedagogickú výchovu rozprával nasledujúci príklad: V jednom francúzskom nápravnom ústave dostal cenu mladík, ktorý napísal článok o potrebe verejnej morálky. Pri odovzdávaní ceny riaditeľ ústavu povedal: „Musím podotknúť, že nositeľ ceny za najlepšiu prácu o potrebe verejnej morálky je najväčší gauner v našom ústave.“[1] [1] PhDr. Ján Rybár, Príklady pre kazateľov,……...
Jedna rozprávka hovorí, že diabol sa dlho usiloval rozbiť veľmi dobré manželstvo. Nepodarilo sa mu to. Preto poprosil klebetnicu, aby mu pomohla. Sľúbil jej za to topánky. Klebetnica sa dala do práce. Išla najprv k žene a hovorí: „Bola si včera na zábave? Škoda? Bola by si videla, ako sa tvoj muž bavil so susedou Ančou. Ona sa……...