Počas procesu s nacistami z Osvienčimu, ktorý sa konal vo Frankfurte nad Mohanom, sedel na lavici obžalovaných aj sanitár Kleer, ktorý usmrcoval väzňov injekciami do srdca. Medzi predsedom súdu a obžalovaným sa rozprúdil nasledovný rozhovor: „Obžalovaný, koľko injekcií ste dali priemerne za deň?“ „Ťažko povedať. Tristo, štyristo… Pamätám sa, že raz ich bolo iba dvesto.“ „A to bolo……...
Žila raz dobrá žena, ktorá si považovala za česť na Vianoce obdarovať chudobné deti. Už dávno pred sviatkami začala piecť koláče, ktoré potom rozdávala v kostole pred jasličkami. Keď bola s prácou hotová, prekrásna vôňa naplnila dom, ba prenikla až na ulicu. Koláče ležali pekne poukladané na veľkom stole. Pohľad na ne naplnil ženu hrdosťou a radosťou. V……...
Mladá rehoľníčka z Viedne rozpráva, že ju poslali na misijnú stanicu do Afriky, a keď sa blížili prvé Vianoce, ktoré tam mala prežiť, bála sa, že jej bude mnoho chýbať z krásnych Vianoc, čo slávievala doma. Bude jej chýbať predvianočné nakupovanie, zeleň vianočnej jedličky, rodinka zhromaždená pri štedrej večeri, rozbaľovanie darčekov a sneh. Preto bola pred Vianocami smutná….…...
Keď sa Alfonz Albuquerque, dobyvateľ Indie, dostal raz so svojou flotilou do veľkej morskej búrky, zobral na ruky dieťa, ktoré bolo na lodi, pozdvihol ho k nebu a takto sa modlil: „Pane, sme hriešnici a zasluhujeme si smrť, ale toto dieťa je nevinné. Pre neho odpusť vinníkom!“ Búrka ustala a flotila bola zachránená. To je to veľké pre……...
Nemecký novinár Rolf Italiaander sa nachádzal na Štedrý deň na ostrove Zanzibar. Večer ho európski turisti pozvali na vianočné party. Jedol sa tradičný plnený moriak, pilo šampanské, a nakoniec sa všetko spustilo do tanca. Išlo mu to na nervy. Takto si nepredstavoval Štedrý večer. Pod akousi zámienkou opustil sálu a hotel. Po dlhšej bezcieľnej chôdzi prišiel k ožiarenému……...
Duchovný spisovateľ Ernst Kirchgässner rozpráva, že vo westfalskej dedine sa na Vianoce cez poludnie stratila z betlehema v kostole drahocenná soška malého Ježiška. Ľudia, ktorí prišli na poludňajšiu pobožnosť s hrôzou videli, že jasličky sú prázdne. Nevedeli sa sústrediť na modlitbu, iba premýšľali, že ako sa to mohlo stať. Asi uprostred pobožnosti prišiel zadychčaný a v tvári zahriaty……...
„Bol deň Božieho narodenia,“ rozpráva chlapec z Filipín. „Keď som sa vracal domov, zbadal som dve malé deti, ktoré sa hrabali v odpadkoch ležiacich vedľa cesty v nádeji, že tam niečo nájdu na jedenie. Keď som na ne hľadel, ostal som smutný. To Pán Ježiš trpí v nich hladom – pomyslel som si – a to v deň, keď slávime jeho narodeniny. Rýchlo som……...
Istý Štedrý večer sa istý chlapík čudoval, prečo si Boh vybral prísť medzi nás ako bezbranné dieťa. Ako tak o tom premýšľal, začul vonku akýsi zvuk a vykukol von. Zbadal, že vzadu do záhrady priletelo niekoľko husí. Sneh sa zvíril a ony pristáli do snehu. Letiac zo Severného pólu k Mexickému zálivu, sa jedna zranila. A ako je u husí zvykom, keď letia……...
Ako spomína na jedny svoje Vianoce najznámejší a najväčší dnešný operný spevák Luciano Pavarotti? „Mal som 40 rokov. Bol som bohatý, slávny, na vrchole popularity. Množstvo práce a veľký úspech mi však zruinovali ducha. Dosiahol som všetko, čo sa dá, ale to vo mne vyvolávalo pocit znudenia a nechuti. V rodine som si dokonca prestal rozumieť so ženou……...
Známy americký spisovateľ Ernest Hemingway v jednej zo svojich noviel opisuje život dvoch dobrodruhov, ktorí koncom minulého storočia prišli do Kalifornie aby pri brehu rieky Sacramento dolovali zlato. Bola to veľmi namáhavá a dosť málo výnosná práca. To, čo cez deň zarobili, to večer prepili v neďalekej krčme. Krčma a rieka Sacramento boli životným priestorom týchto dvoch ľudí. A ešte špinavá opustená……...
V polovici minulého storočia francúzsky politik Guizot vydal takéto prehlásenie: „Každá novopostavená škola zatvorí jednu väznicu.“ Na konci minulého storočia istý známy kriminalista toto prehlásenie doplnil takto: „Odvtedy otvorili tisíce nových škôl, ale nezatvorili ani jednu väznicu. Naopak, bolo potrebné postaviť nové a počet väzňov sa stále zvyšuje a stúpa.“ Vzdelanie urobí veľa dobrého, ale predsa nemôže byť……...
Prezident štátu Equador, Garcia Moreno, bol horlivým kresťanom. Zachovala sa nám o ňom táto udalosť. Veľmi dbal o to, aby každý jeho podriadený dobre zložil štátne skúšky. Neraz preto sám predsedal skúšobnej komisii a dával otázky kandidátom. Pri jednej takejto skúške istý kandidát správne odpovedal na všetky otázky Nakoniec sa ho opýtal: „Priateľu, vaša skúška dopadla výborné. Ale……...
V dobe kamenných hradov a hrdinských rytierov odetých do nádherných brnení sa jeden odvážny a veľmi šikovný chlapec rozhodol, že sa stane kováčom. Začal ako učeň u jedného kováča a rýchlo sa naučil kováčskemu umeniu. Naučil sa používať kliešte, kuť železo na kovadline a pracovať s mechom. Bol skutočne veľmi zručný – dokázal vykovať dokonale rovné a ostré……...
Svätý Pavol vo všetkých svojich listoch vzdáva vďaky za všetky dobrodenia sveta. Vzdávajme vďaky aj my za svoje dobrodenia – i za dobrodenia iných ľudí – malé i veľké. (sv. Ján Zlatoústy) * Svätí nám ustavične dosvedčujú, že vzdávanie vďaky vo sviatosti Eucharistie je najdrahším momentom nášho duchovného života. (R. Garrigou-Lagrange) * V španielskom mestečku mal proces Don……...
Svätý František a jeho brat Masseo sa stretli pred mestom pri krásnom prameni, vedľa ktorého ležal široký, okrúhly kameň. Veľmi sa im páčil a chceli si na ňom zajesť. Položili teda chlieb, čo dostali, na kameň. „Ó, brat Masseo,“ povedal svätý František, „vôbec si nezaslúžime taký veľký poklad.“ A viac ráz tie slová zopakoval. Nakoniec mu brat Masseo……...
Učiteľka požiadala svojich prváčikov, aby namaľovali niečo, za čo by chceli Pánu Bohu poďakovať. Myslela, že deti z chudobných štvrtí málo ďakujú za to, čo majú. No vedela aj to, že skoro všetky by najradšej maľovali koláče alebo stoly pripravené na hostinu. Prekvapil ju výkres, ktorý jej odovzdal malý Tino. Bola to jednoduchá detský nakreslená ruka. Čia ruka……...
Keď pokročíme v duchovnom živote natoľko, že máme pod vládou svoje vášne, môže naše srdce z času na čas zachvátiť nepokoj v čase, keď sa nejaká tá vášeň pripomenie silnejším pokušením. Svätý Paisij Svätohorský pre takúto situáciu dáva toto poučenie: „Ak je tvoje srdce týmto znepokojené, povedz: Sláva tebe Bože, že väčšina vášní je už preč. Ak by som……...
Skúsenosť hovorí, že ľudstvo neprestalo dúfať v splnenie večnej túžby po pravde, dobre a kráse. Túto zameranosť ľudského pokolenia vyjadril aj básnik Ján Smrek: „Raz každý človek na ducha sa zmení, lež to nie preto je, že telo zvädlo, len že sa uchádzame o najvyššie ceny, ktorým: večná túha je a večné svetlo.“ (Fosforeskujúce oči)[1] * Sv. Terézia kedykoľvek počula……...
Staroveký filozof Aristippos sa raz plavil po mori. Stroskotal a stratil všetky svoje veci. Keď sa však dostal na breh, keďže bol veľmi známy pre svoju vedu, tamojší obyvatelia mu pomohli nájsť a obstarať si všetky veci, ktoré stratil. Potom napísal svojim priateľom, aby sa z jeho príkladu naučili hľadať a získavať pre seba iba také dobro, ktoré sa nestráca pri stroskotaní….…...
Americký lekár Mauric Rawlings, odborník na srdcové choroby, je členom viacerých vedeckých spoločností a pracuje v operačnej sieni v Tennesee. V marci 1978 vydal knihu s názvom Pred bránou smrti, v ktorej opisuje, ako sa dostal k viere vo večný život. Píše, že oživoval pacienta, ktorý občasne zvolal: „Som v pekle!“ Pritom pacientova tvár prezrádzala strach, zrenice sa mu rozšírili, potil sa a triasol sa……...
Je rok 1867. V Južnej Afrike, v Transwale, prechádza cez dedinu kupec. Na okraji dediny sa v piesku hrá skupinka detí. Jedno dieťa drží v ruke akýsi predmet, ktorý sa na slnku blyští. Kupec zastaví koňa a pýta sa: „Čo to máš v ruke?“ „Kameň,“ odpovedá dieťa so smiechom. Vtedy kupec vyberie z plášťa pár sklených korálov a……...
Stalo sa to pred viac ako sto rokmi. Pruský kráľ Fridrich Wilhelm IV. prišiel do základnej školy, aby videl, ako sa deti učia. Počas hodiny vzal do ruky zlatú mincu a opýtal sa: „Do akej ríše patrí táto minca?“ „Do kráľovstva minerálov, to znamená do neživej prírody,“ znela odpoveď. Potom ukázal na zelený konár za oknom a spýtal……...
Sv. Hildegarda z Bingen mala raz videnie. Videla chlapca ako stojí ako kováč pri kovadline a kladivom opracováva kus železa. Chlapec rástol, bol stále väčší a silnejší, stal sa mladíkom, mužom. Tiež železo, ktoré opracovával bolo stále väčšie, širšie, ťažšie. Z chlapca sa nakoniec stal starec, ktorý ešte stál nad kovadlinou. Keď zomrel, odchádzal radostne na večnosť. Pretože……...
Kedysi žil istý múdry človek. Mal rád prírodu a výborne jej rozumel. Pozoroval húsenicu ako si pochutnáva na kapustovom liste. Pokúsil sa jej prihovoriť: „Teraz nie si vôbec pekná. Chutí ti len kapusta. Ale raz sa to skončí. Zabalíš sa do kukly ako do truhly. A jedného dňa, keď ťa zohreje jarné slnko, tvoja kuklová truhla praskne. Roztiahneš……...
Kardinál Léon Joseph Suenens hovorí: Nechajte ma, aby som vám v krátkosti porozprával príbeh môjho povolania ku kňazstvu. Od veku siedmich alebo ôsmich rokov ma prenasledovala myšlienka o večnosti. Vtedy jeden kazateľ tak živo opisoval večnosť, že som pochopil, že večnosť znamená „koniec času a priestoru“ a že „stále“ znamená „stále“. Opakoval som si to slovo „stále“ a……...