Veľký dominikánsky kazateľ a misionár Lacordaire kázaval po celom Francúzsku z premnohých kazateľníc, krásnych gotických dómov Normandie, v kláštorných kostoloch, aj v malých vidieckych kostolíkoch. Po záslužnom a plodnom živote prišla hodina, keď sa aj on musel rozlúčiť so životom. Okolo lôžka zomierajúceho boli mnohí rehoľní bratia aj svetskí kňazi a všemožne ho potešovali, vidiac jeho skleslosť. Predstavený kláštora zbadal, že Lacordaire netrpí……...
Spisovateľ Jozef Heyduk v spomienkach na mladosť spomína aj túto udalosť. Na hodine náboženstva sa učili o skutkoch milosrdenstva. Keď ich potom kňaz vyzval, aby si spomenuli na nejaký takýto skutok, ktorý videli u otca alebo matky, bez váhania povedal, že sa mu vidí milosrdné, keď otec hrá so strýčkom celé noci mariáš. Kňazovi sa to v prvej……...
Jedného dňa som chodila po uliciach Londýna, keď so zbadala na ulici sedieť človeka. Vyzeral veľmi osamelo a opustene. Požiadal ma, aby som sa k nemu sklonila. Zastavila som sa teda, chytila som ho za ruku a potriasla ňou. Spýtala som sa ho, ako sa mu darí. „Moja ruka bývala vždy veľmi teplá.“ Vzhliadol ku mne a povedal:……...
Kňaz sa rozhodol hodiť sa z vysokého brala do mora. Cestou sa ešte zastavil u spriateleného kňaza, aby sa s ním rozlúčil. Porozprával mu príbeh svojho smutného života: Ako nemiloval Boha a neslúžil ľudom, ako hrešil proti všetkým prikázaniam a ľuďom bol na pohoršenie. Jeho vina je priveľká, nemôže už počítať s Božím milosrdenstvom. Priateľ mu na to……...
Jeden mních sedel na brehu potoka, aby v pokoji rozjímal. Keď otvoril oči, zbadal škorpióna, ako padol do vody a zúfalo bojoval, aby sa udržal na hladine a prežil. Mních sa nad ním zľutoval, ponoril ruku do vody, chytil ho a položil na breh. Škorpión sa prudko zvrtol a bolestne ho pichol. Mních sa pustil znovu do rozjímania……...
V Rusku žil istý úradník, ktorý bol horlivým kresťanom. Priatelil sa s jedným kňazom svätého života. Stalo sa, že kňaz musel prechádzať cez dedinu, v ktorej žil spomínaný úradník. Akási myšlienka ho nútila, aby sa zastavil a navštívil svojho priateľa. Túto myšlienku však zahnal, pretože sa musel ponáhľať za svojimi povinnosťami s tým, že niekedy ho určite navštívi….…...
Keď sa nám vidí vecou neľahkou alebo nemožnou obrátiť sa k Bohu pre množstvo našich hriechov, pripomeňme si a uvážme, ako Pán, keď ešte chodil po zemi, svojou dobrotivosťou vracal slepým zrak, liečil všelijaké choroby, hluchým dával sluch, kriesil mŕtvych, ktorí už takmer hnili a pod. Preto tým viac navráti dušu, ktorá sa k nemu obracia, hľadá jeho milosrdenstvo a prosí ho……...
Ak chceš poznať preveľkú dobrotu a Božie milosrdenstvo, naučíš sa tomu zo Svätého písma. Pozri na Izraelitov. Hoci proti Bohu dlho hrešili a urážali ho, on to milosrdne znášal. A keď sa k nemu obracali, rád ich prijímal, a keď sa znovu od neho odvracali, on ich neopúšťal, ale cestou prorokov ich volal, aby sa k nemu navrátili. Podobne je milosrdný, dobrotivý a milostivý……...
Abbu Miosa sa spýtal istý vojak: „Otče, príjme Boh pokánie hriešnika?“ Starec, po mnohých poučných slov a poučení, sa ho zrazu spýtal: Povedz mi, milovaný, keď roztrhneš svoju uniformu, zahodíš ju?“ „Nie,“ odpovedal vojak, „zašijem ju a nosím ju ďalej.“ Potom mu Abba Mios so zamyslením povedal: „Ak ty si taký zhovievavý k svojmu……...
„Ktoré prípady sú najťažšie?“ opýtal som sa väzenského duchovného. Ihneď som dostal túto jednoznačnú odpoveď: „Najťažšie prípady sú tí väzni, ktorým pri slove matka nepríde na myseľ nič dobrého!“[1] * Nebo leží pri nohách matiek. (perzské príslovie) * Keď umiera matka, rozpadáva sa príbuzenstvo. (indické príslovie) * Ruka, ktorá pohýna kolísku, hýbe svetom. (Rainer Maria……...
V tvári každej matky môžeme nájsť odblesk Máriinej sladkosti, intuície a šľachetnosti. Ak si budete vážiť svoju matku, budete si uctievať aj tú, ktorá je Kristovou matkou a súčasne Matkou každého z nás. (Ján Pavol II.) * Profesor kardiológie priviedol raz študentov do laboratória na univerzite. Pozorovali niektoré orgány a všimli si nesmierne veľké srdce. Profesor sa spýtal poslucháčov, či……...
V roku 1950 skupina zlodejov prepadla za bieleho dňa známu banku v Ríme. Zabili riaditeľa banky, ktorý nechcel vydať zlodejom peniaze z pokladnice. Zlodejom sa podarilo dostať sa po lúpeží do Bologne. Tu ich však odhalila polícia a dala sa ich chytať. Medzi políciou a banditmi sa strhla bitka, pri ktorej sa strieľalo. V streľbe padol vodca lúpežníkov a boli poranení viacerí banditi a jeden……...
Alojz Pekárek rozpráva takéto poučenie: Bol Štedrý večer. Doma zomieral dospelý syn. Otec sa nemohol pozerať na smrteľný zápas a preto vyšiel do zasneženej záhrady. Prišla k nemu zahalená postava. „Dnes musím jedného z vašej rodiny odviesť. Som smrť.“ „Počkaj, ja pôjdem namiesto syna,“ povedal otec. Odišiel na dvor. V stajni zaerdžal kôň. Spomenul si na pole, ktoré mal rád….…...
Manželia sa veľmi tešili na svoje dieťa. Radosť z jeho narodenia však trvala krátko. Synček prišiel na svet s paralýzou nôh. Lekár povedal matke: „Nič z neho nebude, nikdy nebude chodiť.” Bola to pre ňu hrozná správa. Ona však nerezignovala. Začala bojovať o zmysel jeho života. Zanechala pôvodné zamestnanie a absolvovala rehabilitačný kurz. Dostala sa do kruhov trpiacich ľudí,……...
Celé kresťanské Anglicko je dojaté obetou hrdinskej matky. Je to Marina Donothey (38). Pred tromi rokmi sa vydala za svojho manžela Allena (40). V roku 1992 k svojej radosti zistili, že je tehotná. Ale už o tri mesiace jej zistili rakovinu prsníka. Marina bola operovaná, ale potom sa nepodrobila chemoterapii, pretože sa obávala ťažkého poškodenia dieťaťa. Lekári i……...
Ženský lekár v Tübingene rozpráva zaujímavý príbeh. Raz ku mne prišla istá mladá žena. Bola vydatá za profesora a manželovi pomáhala pri práci. Povedala mi, že je po prvý raz tehotná. To dieťa však nechce. Či jej urobím potrat. „Naozaj si to dieťa nemôžete dovoliť?“ opýtal som sa. „Nevydávala som sa predsa preto, aby som mala deti, ale……...
Druhá svetová vojna sa blížila ku koncu. Najmä v noci sa stupňovali nálety a bombardovanie. Niekde v Nemecku si Angličania vybrali za cieľ veľkú priehradu. Po plnom zásahu sa priehrada prevalila a more vody zalialo celé údolie. V jednej chalúpke sa prebudila zo spánku matka a s hrôzou zistila, že sa vody valia do izby. Vedľa spali jej……...
Akýsi umelec zorganizoval roku 1940 výstavu svojich prác. Bolo toho pomerne dosť. A jednako pozornosť návštevníkov najviac upútala socha, ktorá predstavovala ženu Amazonku, ktorá na zem hodila svoje dieťa a potom začala po ňom šliapať nohami. Mnohí toto dielo chválili ako jedno z najlepších. Predsa sa však našla jedna matka, ktorá smelo pristúpila k umelcovi a ukazujúc na……...
V Taliansku sa počas vojny v roku 1943 mladej dievčine zapáčil vojak cudzej armády. Vedela, že odíde spolu s frontom, ale nedokázala sa vzdať svojej nesprávnej lásky k nemu. Vojak skutočne odišiel. Dievčina porodila dieťa. Malo plavé vlasy a modré oči, aké majú ľudia v Anglicku, Kanade či Poľsku. Neznámy otec bol vojakom z niektorého z týchto krajov….…...
Duchovný spisovateľ Michel Quoist píše, že bol navštíviť svoju chorú žiačku a priviedol k nej lekára. Lekár musel hneď na mieste vykonať menší chirurgický zákrok. Bolo treba operovať chumáč vredov na chrbte dievčatka. Posadili ju na stoličku pri okne a matka ju držala, plece pri pleci a líce pri líci. Vždy, keď dcérku zabolelo pichnutie nožom, matka……...
Istý farár píše, ako sa mladík Ivan po skončení práva vrátil domov ťažko chorý na tuberkulózu. Prepustili ho z nemocnice, lebo už mu nebolo pomoci. Doma mal už len sestru, ktorá sa sama starala po smrti matky o seba a svojho jediného brata. Sestra videla, že brat má dni spočítané, a preto povedala, že zavolá pána farára na……...
V Ríme zomrela 29. júna 1943 malá Nadežda. Mala iba deväť rokov. Skosila ju tuberkulóza. Počas choroby takto utešovala svojich domácich: „Keď zomriem, budem anjelom a budem sa modliť za vás.“ V tom čase sa však nemodlievala iba sama, lebo vedela priviesť k modlitbe aj všetkých domácich. „Je mi ľahšie, keď sa so mnou aj vy modlíte.“ Na……...
Raz večer istý kňaz čakal na vlak s mnohými inými cestujúcimi na stanici v Osijeku. Zatiaľ čo iní cestujúci sa tisli do svojich už pristavených vozňov, kňaz zbadá dieťa, ako sa motá medzi cestujúcimi a natŕča rúčku, aby mu niečo dali. Malý príde aj ku kňazovi. Ten vytiahne zopár dinárov a podá mu ich. Len vtedy si všimne,……...
Istá matka čakala štvrté dieťa, keď sa jej zrazu na pľúcach objavil chorobný proces. Vyhľadala lekárov dvoch nemocníc a jednej kliniky. Všetci jej radili, aby si plod dala zobrať a zvlášť na tom nástojil jej muž a svokra. Keď celá uplakaná zakričala na lekárov: „Nechajte to, čo je pod mojim srdcom, to nie je choré… ale vyliečte mi pľúca!“ – dotklo……...
Koncom minulej vojny zahynul manžel ešte mladej ženy, profesorky. Zanechal po sebe štyri maloleté deti. Všetci známi ju ľutovali: „Aspoň, keby neboli tie deti, dajako by si si pomohla.“ „A prečo?“ odpovedala mladá žena. „Práve ony sú mi teraz najdrahšou a jedinou útechou. Deti mi zostali namiesto neho ako záloha, ktorá ma viaže s mojím nebohým mužom. Takto som cez……...