John Claypool vyrozprával príbeh o dvoch bratoch, identických dvojčatách. Nikdy sa neoženili, pretože si nevedeli predstaviť, že by sa mali od seba odlúčiť. Keď im zomrel otec, prevzali jeho obchod. Vďaka ich súdržnosti a spolupráci sa obchod stále viac zmáhal. Jedného dňa sa to však zmenilo. Roztržitý zákazník si zabudol vziať dolár, ktorý mu vydal jeden z bratov. Položili ho……...
Malý chlapec pribehol domov s plačom. Dedko k nemu prišiel a vzal ho do náručia. Chlapec však plakal ďalej. Dedko sa hladkal a snažil sa ho utíšiť. „Niekto ťa zbil?“ Chlapec zakrútil hlavou. „Tak ti niečo ukradli?“ „Nie,“ vzlykol chlapec. „Tak čo sa ti stalo?“ Chlapec povedal: „Hrali sme sa na schovávačku a ja som sa výborne schoval….…...
Spisovateľ Cronin končí svoj román Zelené roky slovami: „Ty možno nehľadáš Boha, ale Boh hľadá teba a nakoniec ťa nájde.“ V tomto románe vidíme jeho duchovný portrét: neveriaci mladík, sebavedomý mladý lekár. Čím ďalej tým viac sa stretáva s tajomstvom života. Pôsobí v malej baníckej obci, kde žijú hlboko veriaci ľudia. Dôjde ku katastrofe na šachte: 14 baníkov……...
Cez vojnu za leningradskej blokády bol veľký hlad. Prídelové lístky sa dávali dvojtýždenne, za stratu náhrada nebola možná. Prídel stačil iba na zachovanie života, nie na nasýtenie. Istého dňa prišla do nemocnice vyplakaná zdravotná sestra. Niekto jej ukradol potravinový lístok. Operovaní vojaci v jednej izbe na obed zjedli iba polovicu obeda. Druhú odložili. Niekto to oznámil chirurgovi….…...
Hanblivosť je prirodzený cit, ktorý nám nedovoľuje obnažovať telo, najmä niektoré jeho časti… Už Herodet hovorí, že ukazovať nahé telo, dokonca aj u mužov, aj u barbarov sa už považovalo za hanbu. Podľa Klementa z Alexandrie sa atléti hanbili ukazovať nahé telo, preto pri zápasoch nosili zástery. Na tento zvyk sa odvoláva aj Cicero a zdôrazňuje, že……...
P. Tom Forrest, CSsR, rozpráva: Ten, kto z milovanej farnosti odchádza alebo sa tam po roku odlúčenia vracia, vie, aká je vzácna. Stále pamätám na stenu, o ktorú som sa opieral ako dieťa, keď som čakal na spoveď a na nedeľné popoludnia s otcom, keď sme zapálili sviečku a pomodlili sa. Na vôňu kvetov a kadidla a na……...
Zbožná žena svojimi úkonmi vzbudzuje pozornosť veriacich. Prvá si kľaká, dlho kľačí, pri modlení pôsobí priam sväto… Vtedy ju v duši osloví svedomie: „Povedz, milá duša, kvôli komu v skutočnosti konáš takéto viditeľné úkony?“[1] * Chodil svetom zbožný farizej, ktorý si myslel, že len on má dar poučovať. Inak bol dobrým človekom, všetkým sa snažil stále pomáhať a……...
Páter Leppich formoval aktívnych kresťanov a ich prostredníctvom pretváral prostredie. Rozšíril svoje pôsobenie tak, aby sa ľudia venovali chorým, väzňom i malomocným. Známa je jeho kampaň optické misie. V roku 1961 umiestnil 132 000 exemplárov moderných ilustrovaných vývesiek na vývesných tabuliach. Tie isté vývesky sa premietali pred programom v 300 kinách a to pod titulom Sedemsekundová kázeň. V kempingoch vyvesil 5700 vstupných plagátov……...
Istý kňaz hovoril v nedeľnej kázni o kresťanskej zodpovednosti byť svetlom pre tento svet. Keď sa neskôr rozprával s jedným zo svojich farníkov, ten nadviazal na jeho kázeň a povedal: „To čo ste hovorili, to je už pre mňa známe. Ja som to zreteľne pochopil pri jednej príležitosti.“ A začal rozprávať, že pod domom má priestrannú, ale tmavú pivnicu, ktorá má iba……...
Práca v evanjelizácií predpokladá, že stále viac milujete tých, ktorých evanjelizujete. (Pavol VI.) * Chceme ešte raz potvrdiť, že úloha evanjelizácie všetkých ľudí je jadrom poslania Cirkvi. (Pavol VI.) * Evanjelizácia nie je nikdy možná bez pôsobenia Ducha Svätého… Metódy môžu byť dobré, ale ani tie najprepracovanejšie z nich nemôžu nahradiť jemné pôsobenie Ducha Svätého. (Pavol VI.) *……...
Ako nemôže byť nikto kresťanom bez lásky, tak nemôže byť nikto veriacim bez apoštolského ducha. (Lacordaire) * Než niekto začne ohlasovať evanjelium, musí sa najprv naučiť milovať, obetovať, odpúšťať. Tak tomuto poslaniu rozumeli naši apoštoli, sv. Cyril a Metod. Koľko ústrkov, koľko obvinení, koľko utrpenia – a predsa dokázali hlásať radostnú novinu našim predkom. Posolstvu lásky, ktorá sa……...
Učiteľ nedeľnej školy Edward Kimball si nebol istý, či jeho život má nejaký väčší spoločenský význam. V roku 1858 sa mu však podarilo doviesť ku Kristovi istého predavača topánok. Predavač, Dwight L. Moody, sa stal kazateľom a v roku 1879 prebudil kazateľské nadšenie v srdci F. B. Mayera, pastora z malého kostolíka v Novom Anglicku, ktorý viedol neskôr……...
Mladý chlapec pracoval v kláštornej záhrade. Predstavený išiel okolo neho a opýtal sa ho: „Bol si poslednú nedeľu v kostole?“ „Áno, bol.“ „O čom hovoril kňaz v kázni?“ „Prosím, otče, ja mám veľmi slabú pamäť. Nič si už nepamätám. Niekedy si myslím, že vôbec nie je dôležité, aby som počúval kázeň.“ Predstavený mu kázal zobrať špinavý kôš, v……...
Z apoštolských návštev všetkých kontinentov som prišiel k záveru, že práve teraz prebieha vo svete evanjelizácia v takom rozsahu, ako nikdy predtým. Cirkev, ktorá si je vedomá tejto skutočnosti, sa angažuje v dvojitej úlohe: evanjelizovať svet a svojich vlastných členov.[1] * Nová evanjelizácia potrebuje nových svedkov… ľudí, ktorí prežili zmenu vďaka kontaktu s Ježišom Kristom a ktorí sú……...
Ak niekto potrebuje človeka, ktorý mu má povedať potrebné slovo, tak Boh privedie tohto muža hoci aj z iného konca sveta.[1] * Kde nie je živé spoločenstvo, tam nie je nijaká vierohodnosť a nie je tam ani nijaká evanjelizácia.[2] * Ľutujem kňazov, ktorí pod vplyvom falošných hesiel a súčasných nápadov neboja sa nazvať strateným časom chvíle zasvätené rozjímaniu……...
Ak máme Boha stále pred očami a ak sme duchovnými osobnosťami, pôsobíme na ostatných bez mnohých slov. A tak to by malo s nami byť. (Rupert Mayer) * „Prvý bod zasadania,“ začína vedúci sekcie futbalového klubu Dynamo s dôležitým výrazom, „sú diváci spoza ohrady.“ Členovia výboru, pretože sú cholerici, mávajú ceruzkami, akoby mali v rukách dýky: Tomuto zlu……...
Stratil som všetku radosť a pokoj. Zdá sa, že som povýšený, ale v skutočnosti som všetku radosť a pokoj stratil, vnútorne som klesol. Predtým som sa mohol venovať službe Božej, ale teraz na mňa dorážajú zovšadiaľ vlny svetských záležitostí, takže nemám kedy sa zaoberať sebou. Predtým som sedával ako Mária a počúval slová Pánove, teraz sa mám……...
Pozrite, mladá profesorka, ktorá mala príležitosť slovami šíriť vieru v Boha v indickej Kalkate, rozhodla sa dať prednosť šíreniu viery dobrými skutkami. Zanechala školskú katedru a odobrala sa do ulíc veľkomesta zbierať malomocných, zomierajúcich a opustených, aby týmto úbožiakom poskytla opateru a Božiu lásku. Zriekla sa svojho osobného pohodlia svojho voľného času. Sebazapieraním sa vypracovala na vzácnu, skromnú,……...
Abba Ammon, ktorý žil v asketizme v Rhaithou, spýtal sa Abbu Sisoesa: „Keď čítam svätú knihu, moje myšlienky ma nabádajú vytvoriť reč, ktorú by som mal, keď sa ma niekto opýta. Čo mám robiť?“ Abba Sisoes odpovedal: „Nie je pre teba potrebné zaoberať sa takými vecami. Radšej sa usiluje, aby skrze čistotu svojej mysle si mohol……...
Traja chlapci sa vracali domov z výletu. Cesta viedla cez husté, tmavé lesy, ktoré rástli na svahoch hôr. Návrat mal trvať celý deň a celú noc. Jeden z chlapcov zobral vreckovú lampu. Zíde sa mi – hovoril, keď nadíde noc. Obaja priatelia sa mu vysmiali. Sme mladí – hovorili, máme zdravé oči a silné nohy. Poradíme si aj……...
Ako môžu niektorí kresťania hovoriť, že telo nie je schopné mať večný život, keď je živené telom a krvou Pána Ježiša… ako obilné zrnko, ktoré padlo do zeme, keď sa rozložilo, zase vyrazí, tak i naše telá, keď boli živené Eucharistiou, a potom sa uložia do zeme, až príde ich čas, zasa vstanú, pretože Božie slovo im dá……...
Vo Francúzsku pristupoval k 1. svätému prijímaniu Paulin Poisset. Farár obdivoval jeho horlivosť a zbožnosť, no pritom smutne uvažoval: „Neuplynie ani pár rokov a už ma ani nepozdraví. Začne piť a kliať ako väčšina farníkov. Už ho v kostole neuvidím.“ Jeho obavy sa však nesplnili. Paulin zhromaždil skupinu detí, ktoré pristupovali spolu s ním k prvému svätému prijímaniu….…...
Kedysi pražská mestská rada vydala nariadenie, aby sa vo všetkých pražských chrámoch spísali všetky umelecké pamiatky, ktoré sa v chráme nachádzajú. Zoznam mal byť umiestnený na vonkajšie chrámové dvere. Jeden pražský farár, ktorý často pozoroval návštevníkov, ktorí v chráme hľadali len staré obrazy, vzácne maľby, a všetko, čo je starobylé, umelecké, ale okolo oltára chodili bez povšimnutia a……...
Istý muž takto rozpráva o svojom stretnutí s Ježišom: Mal som slušné postavenie vo vedení jedného podniku, auto, dom, chatu, všetko primerané môjmu spoločenskému postaveniu. Materiálne som mal všetko ja i moja rodina. Manželka bola však nespokojná. Dovolenka v Taliansku sa jej nepáčila, dvaja synovia zneužívali moju zaneprázdnenosť. A dcéra? Tá mi robila najviac starostí. Jedného hmlistého októbrového dňa sa……...
Sestra Briege McKenna rozpráva: Raz som sa zúčastnila na omši v jednej hornatej latinskoamerickej krajine. Na omšu prišlo mnoho chudobných ľudí. Slúžila sa pod holým nebom. Kňaz používal starý stôl ako oltár. Jedna staršia žena priniesla so sebou chlapca, ktorý mal na tele strašné popáleniny. Pamätám sa na svoju reakciu. Myslela som si: „Môj Bože, s týmto sa……...