P. Anton Hlinka rozpráva: Pred niekoľkými rokmi som prijal pozvanie na prednáškové turné po francúzsky hovoriacich afrických krajinách. Istý večer sme prišli na misijnú stanicu v severnom Togu. Privítal nás misionár z Alsaska. Počas večere vošiel dnu ozrutný černoch a misionár mu dal rozkazy. Napriek slabému svetlu bolo vidno, že je nesvoj, neistý a strašený. Na otázku, prečo sa tak správa, misionár……...
„Kto je dobrý kresťan?“ Tak znela otázka, ktorú jeden reportér položil väčšiemu počtu náhodne vybraných ľudí. Boli to okoloidúci, žiadni prominenti: študenti, obyvatelia domova dôchodcov, návštevníci bohoslužieb a iní a iní. Výsledky ankety boli rovnako rôznorodé, ako okruh vybraných ľudí. Uveďme pár typických odpovedí: „Dobrý kresťan je každý, kto chodí pravidelne do kostola – kto dodržuje Božie prikázania – kto……...
Keď postojíte pred výkladom kníhkupectva, vidíte tam knihy najrozličnejšieho obsahu. Kníh vychrlia tlačiarenské lisy v dnešnej dobe také množstvo, že nijako neprekvapuje, keď sa objavila na nemeckom knižnom trhu jedna s nápisom Abschied vom Christentum čiže Rozlúčka s kresťanstvom, ktorá sa usiluje na 260 stranách presvedčiť čitateľa, že hodina kresťanstva už uplynula, kresťanstvo už prekročilo svoj zenit, nastáva doba nevery.[1] *……...
Tí, čo osobne neuvažovali o živote, požičiavajú si zľava i sprava zdrapy náuk, zhruba ich pozliepajú a oblečú si tento šašovský kostým zo starých odpadkov všetkých farieb. Každú chvíľu menia svoj kostým, aby ho prispôsobili súčasnému trendu a rytmu vlastnej fantázie. Takýto budú hneď katolíkmi, hneď zasa protestantmi, dnes komunistami, zajtra kapitalistami: Katolíkmi, lebo rodinné tradície a ohľady to od nich v určitých momentoch……...
V tzv. liste k Diognetovi z II. storočia čítame: „Kresťanov nemožno odlíšiť od ostatných ľudí ani z hľadiska reči a národností. Nikde niet takých miest, v ktorých by žili ako vo svojich a nemajú ani osobitného jazyka, ktorým by hovorili, nemajú osobitný spôsob života. Rovnako žijú v gréckych i barbarských mestách. Sú v tele, ale nežijú podľa tela. Žijú na zemi, ale sú občanmi neba. Dodržiavajú platné zákony,……...
Spisovateľ Ossendowski píše o európskom cestovateľovi, ktorý bol v Ázií jedným domorodým kmeňom veľmi pohostinne prijatý. Večer si sadli k ohňu a cestovateľ rozprával o Európe, jej kultúre, národoch, ktoré tam žijú. Domorodci sa ho pýtali na rôzne veci. Padla aj takáto otázka: „Aké je v Európe náboženstvo?“ Európan odpovedal: „Sme kresťania, uctievame Krista.“ „Rozprávaj nám o ňom.“ Cestovateľ povedal pár viet a tým hneď aj……...
Každé meno je vyjadrením určitej činnosti. Prečo teda hovoríš, že si kresťan, keď v tvojich skutkoch nie je nič kresťanského? Kresťan, to je označenie spravodlivosti, dobroty, poctivosti, trpezlivosti, čistoty, múdrosti, láskavosti, nevinnosti a zbožnosti: a prečo ty si to meno osvojuješ a brániš, keď z toľkých vlastností ty nemáš skoro žiadnu? Kresťan je ten, kto napodobňuje a nasleduje vo všetkom Krista, kto je……...
Jeden mladý kráľ mal dve vášne: diamanty a kone. Raz mu podomový obchodník ponúkol cenný diadém. Kráľ ho chcel kúpiť, no pomyslel si: „Dolu v dedine býva Žid, ktorý sa drahokamom rozumie, poradím sa s ním!“ Žid vyhlásil: „Kráľu nekupuj! V meste nájdeš lepšie diadémy za výhodnejšiu cenu.“ Obchodník odišiel naprázdno a bystrého Žida kráľ odmenil niekoľkými drobnými mincami. Po čase iný obchodník……...
Tí, čo sa honosia, že sú kresťania, nielenže majú v Spasiteľovi vidieť najvyšší a najdokonalejší príklad čností, ale musia sa riadiť jeho náukou a životom tak, že sa budú vyhýbať hriechu a cvičiť sa v čnostiach, aby pri Pánovom príchode boli mu podobní v sláve a videli ho, aký je. (Pius XII., encykl. Mystici corporis) * Chesterton povedal, že sa nikdy nestaneme kresťanmi. ……...
Bolo to v prvý večer, čo noví vojaci nastúpili do armády. Po celodennom náročnom cvičení, pochodovaní v daždi a blate sedeli v kasárňach a rozprávali sa, čo zakúsili počas dňa. Jeden vojak – kresťan bol ticho. Ako vedel, bol jediným kresťanom v kasárňach. Rozmýšľal – má, nemá…? Zrazu všetko stíchlo a všetky oči boli uprené na jedno miesto – tam, kde tento……...
Kardinál Newman vo svojej poslednej kázni, ktorú povedal ako anglikán pred konverziou, si položil túto otázku: „Kto je pravým kresťanom?“ Sám si na ňu dal aj odpoveď? „Pravým kresťanom je ten, kto stále túži po Kristovi a jeho príchode. Nie ten, kto túži po zisku, poctách, rozkošiach a moci, ale kto očakáva Spasiteľa, nášho Pána Ježiša Krista.“[1] * ……...
V roku 1870 postupovali pruské vojská rýchlo do vnútra Francúzka. Medzi ľuďmi, ale aj v armáde, sa šíril čoraz väčší poplach. V takejto situácii navštívil francúzsky veliteľ Gougenot des Mousseaux v kláštore v Nevers rehoľnú sestru Bernadettu Soubirous. Keď sa začali rozprávať o problematike vojny veliteľ sa opýtal Bernadetty: „Vy sa nebojíte blížiacich sa Nemcov?“ „Nie,“ odpovedala. Generál sa pýta ďalej: „A bojíte sa……...
Pápež Pavol VI. vo svojom nádhernom vyznaní viery hovorí: „Čo sa týka Božieho kráľovstva, nemôže sa jeho rast zamieňať s pokrokom ľudskej kultúry a techniky, ale pozostáva v stále hlbšom poznaní nepreniknuteľných bohatstiev Krista, v stále silnejšej nádeji na večné dobrá a v stále vrúcnejších odpovediach na Božiu lásku.“[1] * Božie kráľovstvo je už medzi nami (Lk 17, 21). Božie kráľovstvo je v nás. Je……...
Willi Hoffsümmer rozpráva: Istý roľník našiel mladého orla zamotaného v tŕňovom kríku. Vyslobodil ho, odniesol si ho domov a vložil ho do dvorca medzi kurence. Po krátkom čase sa orol správal ako kurence. Živil sa s kurencami. Raz k tomu roľníkovi prišiel jeho príbuzný, profesor prírodopisu, bádateľ v ríši vtákov, a veľmi sa čudoval, keď videl medzi kurencami orla. Roľník mu povedal: „To už……...
Trapistický mních a známy duchovný spisovateľ Thomas Merton o sebe píše, že pre nedostatok rodinnej výchovy sa od mladosti oddával ateistickému hedonizmu, čiže po slovensky rozkošníckemu životu bez Boha. Bol absolútne sebeckým mladíkom, hmotárskym egoistom, nič neveril, iba sa zabával a vyhľadával rozkoše. Raz v noci, keď nemohol zaspať, zažal si vo svojej spálni lampu. Zrazu sa mu zazdalo, že jeho otec,……...
Vnučka sa pýtala babičky: „Prečo sa modlíš aj pri tomto hrobe? Už si sa modlila pri hrobe dedka i svojich rodičov.“ Babička sa usmiala a povedala milo vnučke: „Tu je pochovaný kňaz, ktorý ma pokrstil, ktorý ma učil o Pánu Bohu a ktorý mi dal prvý do srdca Pána Ježiša. Ja som mu za to veľmi vďačná. Keď sa za neho……...
Otec rehoľného života na Východe sv. Anton prechovával takú úctu ku kňazom, že si pokľakol pred každým, s ktorým sa stretol a nevstal, kým nedostal od neho požehnanie.[1] * Arcibiskup z Bragy, Bartolomej, bol na vizitačnej ceste, keď ho zastihla búrka. Vietor fúkal, hromy rachotili a spustil sa prudký lejak. Arcibiskup sa musel utiahnuť do blízkej jaskyne a tam čakal na……...
Prvá rada, ktorú vám chcem dať, aby ste s úžitkom použili Božie slovo, pozostáva v tom, aby ste sa dobre modlili. Druhá rada je, aby ste sa dobre modlili. Tretia, štvrtá, piata, desiata rada je dobre sa modliť. (P. Lejeune) * Aby kazateľ dosiahol tú Božiu pomoc, ktorá vie vykonať všetko, musí si navyknúť Boha o to vrúcne prosiť,……...
Známy francúzsky spisovateľ A. Camus napísal divadelnú hru pod názvom Stav obliehania. V nej opisuje stredoveké mesto, v ktorom sa objavila nákazlivá choroba, a tak tam bola nariadená karanténa. Tí, ktorí chceli mesto opustiť, museli tak urobiť do dvoch hodín, pretože potom už nemohol nikto z mesta odísť, ani doň vojsť. Mesto opúšťajú úradníci a advokáti – a nikomu to nie je ľúto. Odchádzajú……...
Briege McKenna rozpráva: Jeden kňaz, ktorého poznám, odišiel do Latinskej Ameriky s túžbou pomáhať chudobným. Bol plný nadšenia a horlivosti. Mal materiálne prostriedky na zmiernenie chudoby a hladu. Keď tam prišiel, začal budovať kliniky a školy. Po desiatich rokoch zistil, že mnohí z jeho farnosti navštevujú misijnú stanicu vybudovanú nejakými protestantmi. Jedného dňa sa posťažoval starému mužovi, ktorý mu verne pomáhal okolo kostola….…...
Jeden vojnový zajatec rozprával, že v jeho tábore účinkoval katolícky kňaz, ako sanitár v táborovom lazarete. Kňazovo priezvisko poznal málokto. Všetci ho volali iba „Spasiteľ“. Nikto nevedel kedy a ako vzniklo toto meno. Všetci kamaráti však potvrdili, že v tom čase núdze bol mužom, ktorý okrem svojej povinnej sanitárnej služby vykonal všetko, čo bolo v jeho silách. „Choď k Spasiteľovi!“ poradili, keď išlo o vytknutú……...
Na jar 1976 bol na základe zvláštneho pápežského povolenia vysvätený za kňaza Cesare Bisogni, 19-ročný študent teológie v Turíne, ktorý bol smrteľne chorý na rakovinu kostí. Keď mu v októbri 1974 povedali diagnózu, že choroba je nevyliečiteľná a má pred sebou veľmi krátky život, mladý študent teológie veľmi prosil, aby sa pred smrťou mohol stať kňazom. Jeho prosbu predložil pápežovo Pavlovi……...
Kňaz Alexander Fedorovič hovorí o kňazstve: „Povinní sme byť tým putom, ktoré spája ľudí s Bohom a medzi sebou. Keby sme boli úplne slobodní, nezameraní na seba, nebol by problém kontaktu s ľuďmi. Boh účinkuje cez nepatrné nástroje. Kristus príde na svet v takej miere, v akej miere budeme my zaštepení do Krista.“[1] * Kňaz Henrik Digon bol kňazom, ktorý za 45 rokov svojej……...
Všimnime si výpoveď neveriaceho nemeckého mysliteľa Fridricha Nietscheho o úlohe kňazov v ľudskej spoločnosti: „Kňazi sú tu – hoci sú mojimi vrahmi, prechádzajte okolo nich potichu a netasme na nich svoju zbraň… Ľud si uctí človeka iného druhu a má plné právo človeka oslovovať a vzdávať mu úctu. Sú to príjemné rozvážne a jednoduché kňazské povahy a to, čo je im tak vlastné, to ľud……...
H. Maurice na otázku: „Čím je pre mňa kňaz?“ odpovedá: „Spojujúcim článkom medzi Stvoriteľovou všemohúcnosťou a biedou stvorenia v jednom a tom istom človekovi. Tým, ktorý viaže a rozväzuje. Tým, ktorý keď ma rozhrešil, kladie mi do úst Eucharistiu. Čím je pre mňa kňaz? Kristom! Čo od neho očakávam? Krista! Dáva mi Krista zo svojej moci, ukazuje mi ho v bolestných tajomstvách. Kňaz……...