Malomocenstvo bolo v čase svätého Izáka Sýrskeho hroznou a smrteľnou chorobou. Tí, ktorí boli ňou postihnutí, netrpeli len telesnými bolesťami, ale aj všetkými dôsledkami, ktoré priniesla nútená izolácia od druhých ľudí. Dalo by sa povedať, že boli živými mŕtvolami, ktorých sa všetci stránili. Svätý Izák Sýrsky však používa túto chorobu, aby pripomenul ešte horší stav, ktorý môže postihnúť...