Slzy sú prijateľné pre padnutú ľudskú prirodzenosť. Pred pádom sme nepoznali slzy, poznali sme iba najčistejšiu radosť v blaženosti raja. Túto blaženosť sme stratili a boli sme ponechaní so slzami ako najlepším vyjadrením straty blaženosti, ako svedkom nášho pádu, ako svedkom Božieho hnevu na náš stav, ako nádejou k návratu k tejto blaženosti. Táto nádej je pravdivá, pretože potreba tejto blaženosti...