Záverečné odstavce päťdesiatej prvej homílie sú oslavou veľkého Božieho milosrdenstva. Svätý Izák Sýrsky sa pokúša sprostredkovať niečo z úžasu, ktorým je naplnená jeho duša. Zároveň však cítime, že sám narazil na limity ľudských slov, aj keď spomedzi mystikov dokázal najlepšie priblížiť niečo zo svojej skúsenosti. Je však vedomý, že poznanie Boha sa nemôže dávať na tú istú úroveň...