Na konci šesťdesiatej šiestej homílie sa svätý Izák Sýrsky dotýka stavu, ktorý sa v asketickej literatúre nazýva bezvášnivosťou. Je to dar vychádzajúci z čistoty srdca a mysle, ktorá bola dosiahnutá pevnými návykmi vyplývajúcimi z asketických cvičení a spoluprácou s Božou milosťou. Nesmie sa tomu rozumieť tak, že na človeka už nemôžu zaútočiť pokušenia. Človek je v zápase až do svojho posledného výdychu. Znakom bezvášnivosti...