Boli raz dvaja mnísi, ktorí žili vo svojich pustovniach neďaleko rušnej cesty. Obaja mnísi radi privítali každého, kto k ním zavítal. Pozvali ho do svojho príbytku, ponúkli to najlepšie jedno a v prípade, že si chcel návštevník odpočinúť, i svoje lôžko. Jedného dňa jeden z mníchov ochorel tak vážne, že musel ostať v posteli. Keď ho druhý mních prišiel navštíviť, našiel ho……...
Pred mnohými rokmi, keď bolo osídľovanie Ameriky ešte v začiatkoch, bol mladý kňaz poslaný odslúžiť bohoslužby do vzdialenej farnosti, ktorá nemala vlastného kňaza. Išiel pešo cez tridsať kilometrov. Bol unavený a hladný keď začal obrady. Keď skončil, nikto mu neponúkol ani jedlo, ani ho nikto nepozval do svojho domu, aby si trochu odpočinul. Cítil sa veľmi nepríjemne, akoby ho……...
Edgar Guest, známy americký básnik na prelome storočia, rozprával o svojom susedovi Jimovi Potterovi, ktorý mal obchod blízko domu, kde básnik býval. Guest spomínal, že denne stretával tohto obchodníka, ktorý ho vždy srdečne a s úsmevom pozdravil. Ich vzťah však nepokročil za hranice tejto spoločenskej zdvorilosti. Potom prišla tragická noc v živote Edgara Guesta. Zomrelo jeho prvorodené dieťa. Cítil sa……...
Novinár robil pre miestne noviny rozhovor s najstaršou obyvateľkou mesta. Spýtal sa jej: „Vyzeráte tak pokojne a vyrovnane. Akú radu by ste dali našim čitateľom?“ „Nuž,“ odpovedala starenka, „poviem to, čo som ľuďom vždy hovorila. Hovorila som im, že je veľmi dôležité dať všetky svoje sily do služby druhým, inak človek rýchlo upadne. Toto mňa vždy udržiavalo pri……...
Unamuno, španielsky filozof, rozprával o starom rímskom akvadukte v Segovii. Tento vodovod bol postavený v roku 109. Osemnásť storočí privádzal chladnú vody z hôr do horúceho a smädného mesta. Takmer šesťdesiat generácií ľudí využívalo službu tohto starobylého vodovodu. Potom prišla ďalšia generácia, súčasná, ktorá povedala: „Tento vodovod je tak veľký a tak veľkolepý, že je ho potrebné uchovať pre naše deti ako muzeálny kus….…...
Výsledok našich dobrých skutkov niekedy vidíme až po veľmi dlhom čase. Dyson Hague bol počas vojny vojenským kaplánom. Pri jednej návšteve ranených vojakov ho jeden z nich poprosil: „Otče, ja umieram. Chcel by som však, aby ste v mojom mene napísali mojej učiteľke náboženstva. Napíšte jej, že zomieram ako kresťan vďaka nej.“ Kaplán Hague splnil jeho prianie. O pár……...
Jean Frederick Oberlin, nemecký minister v 18. storočí, raz v zime kdesi putoval. Išiel pešo. Zrazu ho zastihla silná snehová búrka. Nedalo sa vidieť na meter od seba. Zakrátko zblúdil z cesty. Po chvíli blúdenia úplne vyčerpaný sadol na zem. Uvedomil si, že mu hrozí smrť zamrznutím. V tom momente sa z ničoho nič objavil voz. Vyskočil z neho muž, Oberlina naložil……...
Starý slepec sa vybral domov. Chodieval vždy tou istou cestou, svojou palicou nahmatal tie rozličné predmety, podľa ktorých sa orientoval. Ale teraz sa stalo, že nejaký stĺp alebo lešenie nenašiel – azda bolo odstránené – a tak stratil cestu, blúdil sem i tam. Došiel na nejaký most a neisto skúšal, kade by vlastne mal ísť. Tu zrazu počuje za sebou……...
Bratia neraz počuli, ako sa Arzén (sv. Arzén Veľký +449) modlil: Neopúšťaj ma, Pane, aj keď som nič dobrého neurobil, ale daj mi, z Tvojej milosti, aspoň od dneška urobiť dobrý začiatok.“ * O dobrých skutkoch rozhoduje láska, s akou ich konáme Pohnútka je dušou skutku. Jeho veľkosť nezávisí od jeho rozsahu alebo trvania, hoci aj tie sú……...
Slávny lekár Dr. Karol Mayo, zakladateľ svetoznámej kliniky v Rochesteri, v štáte Minnesota, jedného dňa hostil asi 30 lekárov z celého sveta. Po celodenných poradách a prednáškach sa lekári pobrali na odpočinok. Posledný bol domáci pán, Dr. Mayo. Keď prechádzal popri dverách svojich hostí, zbadal, že si povykladali topánky pred dvere, aby im boli očistené. Nakoľko služobná už……...
Na istú železničnú stanicu pribehol istý cestujúci, keď už jeho vlak mal odísť. Podarilo sa mu narýchlo kúpiť cestovný lístok a ako bežal ku vlaku, svojim kufrom narazil na kufrík malého dievčatka. Kufrík sa otvoril a všetko sa jej rozletelo po zemi. Cestujúci sa zohol a trpezlivo zbieral vec za vecou a kládol ich do kufríka. Keď už……...
Jeden múdry kresťan, ktorý, kde len mohol, konal dobré skutky kresťanskej lásky. A po každom dobrom skutku si v duchu alebo pošepky alebo nahlas opakoval takýto vzdych: „Zase jedno jablko hodené za plot. Zase jedno jablko hodené za plot.“ Raz sa ho jeho priateľ opýtal: „Povedz mi, čo si to opakuješ za každým dobrým skutkom?“ On odpovedal: „Týmto……...
Slávny francúzsky spisovateľ Gilbert Cesbron píše o seba, že ako mladík sa nezaujímal o vieru, občas nazrel do kostola, ale hovorieval, že Bohu je pre neho iba starý pánko, ktorého on vôbec nepotrebuje. Ale zomrela mu matka, ktorú mal veľmi rád. Pri pohrebnej svätej omši nad rakvou drahej matky počúval pozorne Božie slovo. Počúval, že Ježiš nezostal navždy……...
Rodičia veľkého apoštola chudobných Fridricha Ozanama boli lekári. Dlhé roky navštevovali chorých. Zdarma prichádzali najmä do chudobných izbičiek veľkého Paríža. Keď im už síl ubúdalo, rozhodli sa, že budú navštevovať len tých, čo bývajú na prízemí, lebo vystupovanie po schodoch im škodilo na srdce. Raz otec Ozanam ošetroval chorého na prízemí a spomenuli mu, že na štvrtom poschodí……...
Nemecký kazateľ páter Perin rozpráva, že skupina katolíckych skautov sa ráno rozišla do okolia robiť dobré skutky. Večer sa skauti zhromaždili pri ohni a každý rozprával, čo dobré sa mu podarilo v ten deň urobiť. Keď prišiel rad na najmladšieho, ten sa akosi smutne priznával, že nemal príležitosť na nijaký dobrý skutok. Vtom sa z tmy priblížil k……...
Raz, keď Arzén (sv. Arzén Veľký, + 449) sedel v svojej izbietke, mal takéto zjavenie: počul hlas, ktorý mu hovoril: „Vyjdi z domčeka a ukážem ti skutky ľudí!“ Arzén vyšiel. Bol ako vo vytržení a zbadal Božieho anjela, ktorý ho vzal za ruku a zaviedol ho na jedno miesto, kde mu ukázal jedného človeka, ktorý rúbal drevo, uviazal veľkú nošu……...
Sv. Sáva Posvätený (+531) stretol v púšti štyroch mužov, ktorí zblúdili a umierali hladom. Uviedol ich do svojej chyžky a položil pred nich korenie a sušené ovocie, ktorými sa v púšti sám živil. Keď trošku nabrali sily, ukázal im cestu a muži odišli. Po niekoľkých dňoch muži znovu prišli do púšte a priniesli chleby, syr a ovocie. Dali to Sávovi a ďakovali mu za pomoc,……...
Ak chceš byť užitočný, slúž. Ale na to, aby si niečo urobil dobre, musíš v prvom rade vedieť, ako to robiť. Neverím v dobrý úmysel človeka, ktorý sa nesnaží dosiahnuť potrebné znalosti, aby zadané úlohy splnil. Nestačí len dobro „chcieť robiť“, treba dobro aj „vedieť robiť“. Ak budeme skutočne chcieť, budeme sa usilovať o používanie najsprávnejších prostriedkov a o doťahovanie vecí čo……...
V jeden večer za búrky vošli starí manželia do vestibulu malého hotela. Chceli tam prenocovať. Ale recepčný im povedal, že všetky izby majú obsadené. Ponúkol sa, že zavolá do iných hotelov, ale kam telefonoval, všade mali obsadené. Po tomto neúspechu povedal manželom: „Je mi vás ľúto. Nemôžem vás nechať v takomto nečase na ulici. Ak vám to nebude prekážať,……...
Čistota úmyslu sa zakladá na Božej prítomnosti: Boh, náš Pán, je prítomný vo všetkých našich úmysloch. Ako by sa naše srdce oslobodilo od všetkých pozemských prekážok, aký čistý by bol náš pohľad a ako by sme mohli konať nadprirodzene, keby Ježiš Kristus skutočne kraľoval v našom vnútri a riadil naše plány a činy! (C. Canals) * Medzi prekvapenia, ktoré nás……...
Chlapec z mesta prvý krát navštívil svojho bratanca, ktorý žil na dedine. Jeho rodina vlastnila malú poľnohospodársku farmu. Pre tohto chlapca bolo všetko nové a zaujímavé. Nikdy napríklad nevidel z blízka pole pšenice pripravenej na žatvu. Všimol si, že niektoré klasy stoja rovno, iné zasa sú ohnuté k zemi. Povedal svojmu bratancovi: „Hádam, že tie, ktoré stoja rovno, sú tie najlepšie,……...
Istý kňaz z USA pricestoval do Anglicka, aby po rokoch navštívil svojho bývalého spolužiaka – kňaza. Zvítanie bolo skutočne radostné a nasledoval prvý večer naplnený rôznymi spomienkami. Hostiteľ nakoniec povedal: „Aby si nemusel do hotela, vybavili sme ti byt na prízemí. Má vlastný vchod na ulicu… Určite sa ti bude páčiť. A aby som nezabudol, rozprával som v chráme o tom, že……...
Abba Dorotej povedal: „Čím viac sa človek približuje k Bohu, tým viac sa cíti hriešnejším.“ Keď to počul jeden z významných občanov Gazy, nemohol mu nijako porozumieť. Vtedy sa ho opýtal abba Dorotej: „Čím sa cítiš vo svojom meste?“ „Som tu prvým veľmožom a pánom.“ „A keď pôjdeš do Cezarei? Za koho sa budeš pokladať tam?“ „Za posledného……...
Istý mladík sa uchádzal u slávneho filozofa o pomoc, aby bol prijatý do školy filozofov. Ten mu povedal: „Najprv choď do kameňolomu, kde pracujú väzni, zločinci a tri roky s nimi lám kameň a donášaj ho na breh rieky na stavbu proti záplavám.“ Mladík poslúchol, robil túto prácu a po troch rokoch prišiel znova prosiť o prijatie. Mudrc……...
O sv. Tomášovi Akvinskom vieme, že bol mimoriadne nadaný. Ale už ako študent mal pred očami príklad poníženého Ježiša Krista a usiloval sa byť aj on skromný. Najčastejšie tak, že skrýval pred spolužiakmi svoje vlohy. Keď sa o niečo hádali a on vedel riešenie, mlčal ako keby nevedel nič. Spolužiaci si to vysvetľovali, že je sprostý. A volali……...