Spýtali sa raz Benjamína Franklina (1706-1790), odkiaľ čerpá toľkú vytrvalosť v úsilí o dosiahnutie určeného cieľa. Vynálezca bleskozvodu mal ihneď pripravenú odpoveď: „Pozorovali ste už niekedy pri práci sochára? Sto ráz udiera na to isté miesto, a aj tak nevidno ani najjemnejšiu trhlinu. Ale potom, na sto prvý raz kameň puká. No jednako nie ten posledný úder prináša……...
Boli raz tri zelené žabky a všetky tri spolu spadli do nádoby so smotanou. Čo robiť teraz v tejto situácií? Žaba optimistka bola toho názoru, že sa akosi z tej nepríjemnosti vyslobodí, najlepšie bude asi počkať, kým ju niekto zbadá. I začala plávať dovtedy, kým jej smotana nezalepila cesty pre vzduch. Vtedy už išla ku dnu. Druhá –……...
Prepodobný Pavol Jednoduchý žil v Egypte na prelome 3. a 4. storočia. Bol roľníkom. Istého dňa, keď sa nečakane vrátil z poľa domov, prichytil svoju ženu s cudzím mužom. V tom momente ako pochopil, čo sa stalo, obrátil sa s bolesťou v duši a odišiel na púšť, aby sa stal mníchom. Prišiel k sv. Antonovi Veľkému a prosil ho,……...
Selma Lagerlöfová (1858-1940) rozpráva vo svojej známej legende Plameň svetla o jednom rytierovi z čias križiackych výprav. Tento rytier zložil prísahu, že po vydarenej výprave prinesie do Florencie, svojho rodného mesta, sviečku zapálenú od posvätného plameňa, ktorý horí na hrobe Ježiša Krista. Tento sľub ho úplne zmenil – z drsného vojaka sa stal mierny a dobrosrdečny poctivec. Počas……...
Rabíndranáth Thákur (1861–1941) rozpráva o dvoch mníchoch, ktorých stretol na jednej indickej dedinke, keď tam býval. „Prečo nehlásate svoju náuku všetkým ľuďom na celom svete?“ pýtal sa básnik. „Kto má smäd, ten sám príde k vode,“ dostal odpoveď. „Je to naozaj tak?“ nástojčivo sa pýtal Thákur. Mních sa usmial a odpovedal bez tieňa netrpezlivosti: „Oni musia prísť. Všetci,……...
Stará drevená loď brázdila vlny oceánu. Denne bola vystavená útokom slanej vody a vlnobitiu. Drevo a tér pomaly povoľovali, až sa napokon loď prederavila a dovnútra jej začala vnikať voda. Posádka vedrami vylievala vodu a handrami utesňovala diery, ako sa len dalo. Ale voda si nachádzala vždy nové cesty a stále jej pribúdalo. Posádke sa len s námahou darilo udržať ju na……...
Sme zodpovední nielen za to, čo robíme, ale i za to, čo nerobíme. (Moliére) * Sr. Werther von Braun, konštruktér amerických kozmických lodí, povedal: „Náš vek kozmických letov a štiepenia atómov vyžaduje vysokú zodpovednosť každého jednotlivca. Máme všetky dôvody, aby sme sa modlili, aby nám Pán Boh dal silu zvládnuť túto vážnu zodpovednosť.“ Taký je postoj……...
V 21. kapitole slávnej a prekrásnej rozprávky Saint-Exupériho Malý princ je takýto dialóg princa s líškou: „Zbohom,“ povedal. „Zbohom,“ povedala líška. „Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“ „To hlavné je očiam neviditeľné,“ opakoval malý princ, aby si to zapamätal. „Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju……...
Básnik Torqato Tasso bol skromný a dobrý človek. Jeden z jeho neprajníkov mu robil veľa zla. Jeho blízki mu hovorili, aby sa mu pomstil, aby neznášal toľké príkorie. On hovoril: „Nechcem mu vziať život, ani majetok, ani česť. Chcem trpezlivosťou a dobrotou vziať jeho zlobu.“[1] * Zloba nikdy neodoženie zlobu. A keď ti niekto robí zlo, urob mu dobre, aby……...
Herečka Jana Hlaváčová v interview pre Mladý svět (1981, 8) povedala: „Neviem si predstaviť, že by som niekoho zabila, ale netrúfala by som si povedať: toto by som nikdy nemohla urobiť!“ Božský Spasiteľ poznal každého človeka a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku (Jn 2, 24-25)… Nikto z nás nie je taký……...
Otec, ako vlastne vznikajú vojny?“ opýtal sa prváčik. „Počúvaj, je to asi takto: vezmime si napríklad, že Anglicko sa o niečo háda s Amerikou…“ „Nerozprávaj hlúposti. Anglicko a Amerika sa nikdy nebudú o nič hádať,“ zamiešala sa do reči matka. „To ja netvrdím. Chcel som povedať len nejaký príklad,“ bránil sa otec. „Takými neskutočnosťami robíš len dieťaťu v……...
Ján Mouroux vo svojej knihe o kresťanskom zážitku napísal veľmi výstižne: „Problém kresťanského zážitku sa stavia proti náboženskej filozofií a každej teológii. Je to podstatný problém pre nábožensky založeného človeka. Tento človek by sa chcel s Bohom spojiť, vidieť, dotýkať sa a cítiť ho. Ako slepý nahmatáva rukami a chce ho nájsť.“[1] * Ján Mouroux priliehavo opisuje súčastnú klímu……...
Známy katolícky pedagóg profesor Klerens Tillmann povedal takéto podobenstvo: Keď chceš vidieť v lese krásneho jeleňa, nesmieš sa preháňať na motorke krížom-krážom po cestičkách a chodníkoch lesa. Takým spôsobom neuvidíš v lese jeleňa. Ale musíš prísť ticho, musíš pokojne čakať, a to na tom mieste, ktoré ti poradí skúsený horár. Na tom mieste musíš takmer bez pohybu s bdejúcou ……...
Raz navštívili starca Paisija akísi mladíci, ktorí nežili v blízkosti Cirkvi, avšak počuli o starcovi a zo zvedavosti sa na neho prišli pozrieť. Starec ich ponúkol obvyklou vodou a lukumi a sadol si, aby ich vypočul. Mladíci mu riekli: – Otče, chceme, aby si vykonal tu, pred našimi očami, jeden zázrak, aby sme aj my uverili v Boha….…...
Wilhelm Busch rozpráva: Pred niekoľkými rokmi raz v Essene vystupoval Bill Haley, vtedy „moderný“ hudobník, alebo lepšie povedané taký „brušný tanečník“. Tisíce mladých sa zhromaždilo v Grügahalle, aby si ho vypočuli s jeho „bandou“. Už pri prvej piesni začali pomaly, ale iste títo mladí ľudia tú halu demolovať. Vznikla tým škoda asi za 60 000 mariek. Po tom……...
Francúzsky filozof Jean Guitton, dôverný priateľ Pavla VI., spomína, že každý deň, keď zapadlo slnko a usínal deň, vychádzal pápež na terasu apoštolského paláca. V mlčaní postál, zahľadel sa na Rím a požehnal ho. Aj v jeho záveti je krátka a krásna stať o požehnávaní: „Zatváram oči nad touto ubolenou, dramatickou a nádhernou zemou a ešte raz zvolávam na ňu Božiu dobrotu… Ešte raz požehnávam……...
Žena je tajomná bytosť. Má srdce, je prítomná v blízkosti života. V blízkosti človeka je prítomná teplom srdca, nehou, obetavosťou. Je ochotná trpieť. Je ochotná obetovať sa. Satan akoby tušil, že žena je srdce, ktoré môže vládnuť nad mužom. Ak ju porazím, potom som porazil aj muža. A skutočne ju porazil. Zviedol ju a Adam ju poslúchol. Takto sa odohralo tajomstvo,……...
Albert Schweitzer, ktorý svoj život venoval službe čiernym bratom v Afrike, bol raz tak prácou a nedostatkom vyčerpaný, že celý zúfalý zvolal: „Bol som naozaj idiot, že som sem prišiel liečiť týchto černochov!“ Jeho asistent a tlmočník, černoch Jozef, mu vtedy povedal: „Tu na zemi si možno idiot. Ale tam v nebi, nie!“ * Môžeme sa odplácať……...
Sv. Ján z Boha, ktorý žil v 16. storočí, bol zakladateľom kláštora Milosrdných bratov. Keď ho zakladal, nemal ani haliera a chorých a úbohých bolo mnoho. A hľa, našiel sa starec, ktorý mu priniesol 25 dukátov. Ján sa tomu zaradoval, pretože už mal z čoho pomôcť biednym. Na druhý deň však pri bráne prosil o milodar……...
Ivonna Viesletová, 10-ročná žiačka, už dobre chápala nesmiernu bolesť svojej vlasti, Belgicka, počas druhej svetovej vojny. Jej rodičia bývali v Monceau a otec pracoval v blízkom podniku, kam mu nosili skromný obed. V jednu sobotu šla s matkou i malá Ivonna. Kráčali okolo neveľkého koncentračného tábora, kde držali zajatých francúzskych vojakov. Títo boli schudnutí a veľmi lační….…...
V sýrskom Damasku sa zišli pred kostolom žobráci a rozprávali sa o mešťanoch, ktorí sú dobrí a ktorí lakomí. Za najhoršieho uznali istého pekára, ktorý nikdy nedal almužnu. Po tomto rozhovore sa jeden zo žobrákov osmelil a odišiel k pekárovi s úmyslom, že neodíde od neho, dokiaľ nedostane almužnu. Keď vošiel do pekárne, pekár práve počítal……...
V poviedke Láska sa rozpráva o mužovi, ktorý mal krásneho koňa. A práve toho koňa chcel mať najbohatší gazda toho kraja. Chcel si ho od neho kúpiť, ale muž nechcel. Preto sa naň gazda hneval a rozhodol sa, že využije všetky metódy, triky, spôsoby, úskoky, podvody, klamstvá i zlodejstvo na to, aby koňa získal. Vedel, že muž pôjde s koňom po známej ceste….…...
Šesťročný Brandon sa jedného nedeľného rána rozhodol prekvapiť rodičov tým, že na raňajky upečie koláč. Zdalo sa mu to ľahké. Veď už koľkokrát pri tom sledoval mamku. Vytiahol veľký hrniec. Ťažký hrniec umiestnil na kreslo, pretože aj stôl a kuchynská pracovná doska bola pre neho príliš vysoká. Otvoril skrinku a vybral balíček múky. Cesta ku kreslu bola označená hrubou……...
Bol raz jeden kráľ, ktorý dal vo svojom kráľovstve postaviť novú cesta. Bola to skutočne na svoju dobu „moderná“ cesta. Končila sa v hlavnom meste. Keď boli práce ukončené, prv než bola slávnostne daná do užívania všetkým obyvateľom kráľovstva, kráľ vyhlásil zvláštnu súťaž. Sľúbil veľkú odmenu tomu, kto najlepšie prejde touto novou cestou. Nič viac k tomu nedodal. Nikto……...
Mladý vojak sa konečne vrátil z vojny vo Vietname. Zo San Francisca zatelefonoval domov, aby rodičom oznámil túto radostnú novinu. „Mamka a ocko, vraciam sa domov, ale chcem vás poprosiť o láskavosť. Chcel by som prísť aj so svojím priateľom.“ „Zaiste,“ odpovedali rodičia, „veľmi radi ho tu uvítame.“ „Je však niečo, čo by ste mali vedieť,“ pokračoval syn….…...