Zaujímavé aj svedectvo talianskeho lekára Cosima Caló, ktorý pracoval dlhé roky v Afrike. Bol obdarený hlbokou ľudskosťou a neobyčajnou duchovnou hĺbkou. Napísal: „Mojím svetom bola choroba a mojou záľubou bol chorý človek. S ním som často viedol dlhé rozhovory. A niekedy aj bez slov, lebo aká je vlastne reč chorého? Veľa rokov profesionálnej praxe som potreboval na……...
O istom ctiteľovi svätého Tomáša z Canterbury sa hovorí, že šiel k hrobu svätca a prosil ho, aby mu od Pána Boha vyprosil zdravie. Jeho prosba bola vyslyšaná. Keď sa domov vrátil zdravý, prišla mu myšlienka: „Čo ak tvoja choroba mala ti slúžiť na spásu? Prečo si prosil o zdravie?“ Táto myšlienka tak mocne na neho zaúčinkovala, že sa vrátil späť a prosil,……...
Pred niekoľkými rokmi sa na podnet federálnej vlády USA zišla komisia zložená z lekárov – špičkových odborníkov, aby vytvorili osem všeobecných pravidiel pre zdravý život človeka. Tieto pravidlá mali byť súčasťou letáka, ktorý mal byť použitý v osvetovej kampani. Avšak ani po dvanástich dňoch rokovania lekári nedokázali sformulovať tieto pravidlá. Jeden z nich bol špecialista na onkologické ochorenia, druhý bol……...
Bartolomé Esteban Murillo (1617 – 1682) namaľoval obraz, ktorý zobrazuje sv. Jána z Boha, ako nesie na pleciach akéhosi chorého človeka. Pred ním ide s lampášom Ježiš. V našom ponímaní vidíme iné poradie dôležitosti. Svätec by mal niesť Ježiša (najlepšie v zlatej monštrancii), a ten chorý úbožiak by mohol tak – v dostatočnej vzdialenosti – niesť pred ním sviečku.[1] * Choroba……...
Don Bosco povedal talianskym deťom tento príklad. Stalo sa to v južnej Afrike. Istý, nie veľmi bohatý kupec si naplánoval zarobiť pár grošov. Vandroval od dediny do dediny a predával rôzne drobnosti. Okrem toho mal vo svojom batohu niekoľko čiapok. Raz ho večer prekvapil ďaleko od dediny. Vybral si na odpočinok miesto pri strome a uložil sa pod konármi, zakrývajúc si……...
„Nepriznanie si hriechu je neprekonateľnou prekážkou odpusteniu.” (sv. Augustín) * Prastarý životopis sv. Dominika spomína tento príbeh: Istá žena, ktorá viedla zlý život, bola jeden večer sama doma. Naraz ktosi zaklopal na dvere. Žena otvorila a pred ňou stojí muž, ktorý vyzeral veľmi utrápene. Pozvala ho dnu. Muž pozvanie prijal. Ponúkla ho jedlom. Ale na všetkom,……...
Hriech je slovo, o ktorom sa dnes mlčí. Mentalita našej doby nielen že sa nechce pozerať na hriech, ale dokonca odmieta o ňom rozprávať. Toto slovo je mimo jej slovník, ako by to bolo slovo nepohodlné, nevhodné a dokážeme si predstaviť prečo. Pojem hriechu zahrňuje dve skutočnosti, ktorými sa moderný človek nechce zapodievať: absolútnu, všadeprítomnú, tajomnú, ale nepopierateľnú Skutočnosť, ktorou je……...
Raz kráčal anjel v ľudskom tele s pustovníkom. Cestou narazili na mŕtvolu, ktorá bola v úplnom rozklade a hrozne zapáchala. Pustovník si držal nos, aby necítil zápach. Anjel si zo zápachu nič nerobil. Keď prešli kus cesty, stretli mladíka oblečeného do bohatého rúcha. Anjel si chytil nos a správal sa tak, ako pustovník pri zapáchajúcej mŕtvole. Pustovník sa tomu čudoval. Anjel mu teda……...
Známym mníchom, ktorý žil na púšti v južnom Egypte, blízko mesta Téby bol Sisoes. Dožil sa vyše sto rokov. Pretože bol známy svojou svätosťou, prichádzali k nemu po rady mladí mnísi, ako aj tí, ktorí chceli žiť rehoľným životom. Raz k nemu prišiel mládenec, ktorý zbožne túžil po živote na púšti a povedal: „Otče, potrebujem tvoju radu.“ Sisoes sedel zaujatý svojou……...
Pochop: je len jediné nešťastie – a to je hriech. Ak stroja proti tebe úklady a podobné veci, snaž sa, aby si premohol intrigy takého druhu, lebo nie byť urazeným, ale uraziť niekoho je nešťastím a nebezpečenstvom. (sv. Ján Zlatoústy) * Prednedávnom som bol dojatý tým, s čím sa mi zdôveril jeden brat. Keď zlyhal a upadol do hriechu, modlil sa……...
Kto je dobrý, ten má robiť ešte raz toľko dobre. A kto je zlý, ten má robiť dobrého dvakrát toľko, lebo je chorý. (sv. Pimen Veľký, + 440) * Niekoľko motýľov v noci poletovalo okolo horiacej vatry. Mali vedecké a filozofické sklony a poletujúc okolo plameňov, ktoré ich osvetľovali a zohrievali, pýtali sa jeden druhého: „Čo je to vlastne oheň?“……...
… strata citlivosti pre hriech je teda formou alebo výsledkom popierania Boha… Ak hriech je prerušením synovského vzťahu k Bohu s cieľom, aby sa život človeka vymanil z jeho poslušnosti, vtedy hrešiť neznamená len popierať Boha; hrešiť znamená tiež aj žiť, ako keby Boh nejestvoval, vymazať Boha z každodenného života. (Ján Pavol II.) * Aj po rozhrešení zostáva v kresťanovi akási……...
Jeden muž veľmi šikovne a obratne chytal jedovaté zmije, ktoré potom zasielal do blízkeho mesta k lekárnikovi, ktorý z ich jedu pripravoval lieky. V jedno odpoludnie sa mu obzvlášť darilo – chytil 15 zmiji. Keď sa vrátil domov, bol veľmi unavený. Ani večerať sa mu nechcelo. Podľa zvyku uložil zmije do nádoby, ktorú síce zakryl, ale veko veľmi nedoliehalo. Ľahol si a takmer……...
Istý brat padol do pokušenia a vo svojej zmätenosti začal zanedbávať rehoľnú regulu. A keď ju chcel znovu zachovávať, bránila mu v tom vlastná zmätenosť. Povedal si: „Kedyže nájdem zasa sám seba takého, aký som bol vždy?“ No stratil odvahu a nedokázal začať znovu. Šiel teda k staršiemu spolubratovi a povedal mu, čo sa s ním stalo. Starec si vypočul jeho trápenie a porozprával mu tento……...
Obľúbený nemecký spisovateľ Wilhelm Busch píše vo svojej knihe Kleine Erzählugen, že často navštevoval v domove dôchodcov starého muža, ktorý bol ľahostajný vo viere, takže keď mu čokoľvek čítal zo Svätého písma, vždy to dopadlo, ako keď sa hrach na stenu hádže. Raz, keď ho prišiel navštíviť, ležal starec v posteli. „Ste azda chorý?“ On odpovedal: „Keď má človek sedemdesiat……...
K Pimenovi (sv. Pimen Veľký, + 440) prichádzali nielen noví, začínajúci pustovníci, ale aj takí, ktorí zostarli v púšti a odnášali od neho odpovede, ktoré zušľachťovali ich duše. A niektorí z nich odpovede Pimena zapisovali do kníh, aby ostali ďalším pokoleniam. Raz dali Pimenovi otázku: „Keď vidím hriech môjho brata, mám ho zakryť?“ „Keď zakryjeme hriechy bratov, aj Boh zakryje……...
Istý novokňaz bol určený za kaplána do jednej pre neho neznámej farnosti. Samozrejme plný horlivosti, sa rozhodol kázať o veciach, ktoré považoval za dôležité. Hneď vo svojej prvej kázni sa pustil do neresti stávkovania do koní. Kázeň mu nevyšla. Po jej skončení totiž prišiel za nim jeden z farníkov a hovorí: „Otče, možno ste si nevšimli, ale celá táto……...
Každý sa môže rozhnevať – je to ľahké. Ale rozhnevať sa na správnu osobu, v správnej miere, v správny čas, správnym smerom a správnym spôsobom – to nie je v moci každého a to nie je ľahké. (Aristoteles) * Grécky mudrc Euklides, keď sa raz prechádzal so svojimi žiakmi, uvidel bohatého Gréka, ktorý v hneve zúrivo bil svojho otroka. Úder za úderom……...
Zo života egyptských pustovníkov sa rozpráva táto epizóda. Jeden mladík sa pridal k starým pustovníkom. Dokiaľ si nezvykol na samotu púšte, bolo mu zavše otupno. Prišiel za starým pustovníkom a prosil ho: „Otče, je mi otupno, chcel by som sa trochu rozptýliť, zahrať sa na chvíľu.“ Starec odpovedal: „Dávno som zabudol na všetky hry. Azda niečo vymyslíš?“ „Áno,……...
Žil raz istý chlapec s veľmi zlou povahou. Otec mu dal vrecko klincov so slovami, aby vždy, keď sa nahnevá, zatĺkol jeden klinec do plota za domom. Chlapec zatĺkol prvý deň 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil totiž, že je jednoduchšie ovládať zlosť, ako zatĺkať klince. Nakoniec……...
John Claypool vyrozprával príbeh o dvoch bratoch, identických dvojčatách. Nikdy sa neoženili, pretože si nevedeli predstaviť, že by sa mali od seba odlúčiť. Keď im zomrel otec, prevzali jeho obchod. Vďaka ich súdržnosti a spolupráci sa obchod stále viac zmáhal. Jedného dňa sa to však zmenilo. Roztržitý zákazník si zabudol vziať dolár, ktorý mu vydal jeden z bratov. Položili ho……...
Malý chlapec pribehol domov s plačom. Dedko k nemu prišiel a vzal ho do náručia. Chlapec však plakal ďalej. Dedko sa hladkal a snažil sa ho utíšiť. „Niekto ťa zbil?“ Chlapec zakrútil hlavou. „Tak ti niečo ukradli?“ „Nie,“ vzlykol chlapec. „Tak čo sa ti stalo?“ Chlapec povedal: „Hrali sme sa na schovávačku a ja som sa výborne schoval….…...
Spisovateľ Cronin končí svoj román Zelené roky slovami: „Ty možno nehľadáš Boha, ale Boh hľadá teba a nakoniec ťa nájde.“ V tomto románe vidíme jeho duchovný portrét: neveriaci mladík, sebavedomý mladý lekár. Čím ďalej tým viac sa stretáva s tajomstvom života. Pôsobí v malej baníckej obci, kde žijú hlboko veriaci ľudia. Dôjde ku katastrofe na šachte: 14 baníkov……...
Cez vojnu za leningradskej blokády bol veľký hlad. Prídelové lístky sa dávali dvojtýždenne, za stratu náhrada nebola možná. Prídel stačil iba na zachovanie života, nie na nasýtenie. Istého dňa prišla do nemocnice vyplakaná zdravotná sestra. Niekto jej ukradol potravinový lístok. Operovaní vojaci v jednej izbe na obed zjedli iba polovicu obeda. Druhú odložili. Niekto to oznámil chirurgovi….…...
Hanblivosť je prirodzený cit, ktorý nám nedovoľuje obnažovať telo, najmä niektoré jeho časti… Už Herodet hovorí, že ukazovať nahé telo, dokonca aj u mužov, aj u barbarov sa už považovalo za hanbu. Podľa Klementa z Alexandrie sa atléti hanbili ukazovať nahé telo, preto pri zápasoch nosili zástery. Na tento zvyk sa odvoláva aj Cicero a zdôrazňuje, že……...