4. V Ríme žila raz mníška, ktorá sa volala Redempta. Jedna z dvoch duchovných dcér, ktoré s ňou bývali sa volala Romula. Tieto tri mníšky žili v jednom dome, nesmierne chudobné na materiálne dobrá, ale bohaté na zbožnosť a čnosť. Romula však predčila ostatné v skutkoch asketizmu a čnostiach. Vynikala v trpezlivosti a dokonalej poslušnosti, dobre strážila svoj jazyk a bola ozajstným zápasníkom v tichu a neprestajnej vytrvalosti v modlitbe….…...
3. Je potrebné tiež podotknúť, že duše často pred opustením tela počujú nebeské hymny. To sa stáva z Božej starostlivosti o človeka, aby tieto duše mohli počuť hymny počas posledných bodnutí smrti a necítili svoje oddelenie od tela. Príbeh, ktorý chcem rozpovedať, som spomenul v mojich homíliách na sväté evanjelium. Jeden nešťastník žil blízko brány Chrámu svätého Klementa. Volal sa……...
2. Dozvedeli sme sa, že tá istá vec sa stala biskupovi Probusovi v meste Rieti[1]. Keď biskup Probus dosiahol posledné dni svojho života, podľahol smrteľnej chorobe. Jeho otec Maximus zavolal lekárov z celého okolia, aby pomohli chorému biskupovi, ako len môžu. Prišlo mnoho lekárov, ale keď skontrolovali jeho pulz a vyšetrili ho, povedali zhromaždeným, že hrozí bezprostredná smrť. Prišiel čas……...
Hypotéza 7: Mnohokrát sú duše čnostných ľudí v čase smrti naplnené radosťou určitým Božským zatienením, a tak odchádzajú z tela. Otec Pavol vybral do siedmej hypotézy sériu príbehov, ktoré potvrdzujú jej tvrdenie. Aj keď sa v detailoch líšia, v podstate sú rovnaké. Hovoria o zvláštnej úteche, ktorú Boh niekedy dáva ľuďom svätého života, aby uľahčil odchod ich duše z tela. Tieto príbehy nepotrebujú zvláštne……...
Ak Boh, Slovo Boha Otca, stalo sa človekom a Synom človeka, aby sa ľudia mohli tiež stať synmi Boha, musíme veriť, že cieľ tohto vtelenia sa uskutoční tam hore, nad všetkými nebesami, kde Kristus teraz vládne ako hlava celého tela a predstavuje sa ako predchodca nás všetkých nebeskému Otcovi. Svätý Maxim Vyznávač začína predstavením cieľa, ku ktorému má……...
Neprestajne udržuj v mysli slávu, ktorú prijali všetci svätí a zápal, ktorý preukázali; potom budeš trošku po troške pritiahnutý k dobru. V rovnakom čase pamätaj na poníženie, ktoré hrozí hriešnikom a vo svojej mysli budeš uchránený od zlých vecí. Poučenie abby Izaiáša nás nepriamo vedie k osvojeniu si asketického cvičenia, ktorým je duchovné čítanie. Pri štúdiu diel svätých otcov môžeme byť prekvapení,……...
Moji bratia a sestry, sláva, ktorú požívajú svätí, je veľká a nepochopiteľná, zatiaľ čo sláva tohto života na zemi sa podobá kvetu, ktorého krása rýchlo vädne a jemnej tráve, ktorá rýchlo uschýna. Z histórie vieme, ako mnohí vládcovia a králi dobyli veľké oblasti a mnoho miest. Predsa však v krátkom čase tieto víťazstvá zmizli akoby ani nikdy neboli. Mnoho z týchto kráľov, ktorí vládli nad……...
3. Niekoľkí bratia raz naliehali na starca, aby poľavil zo svojich veľkých asketických námah. Na toto naliehanie odpovedal: „Moje deti, uisťujem vás, že Abrahám sa musel kajať pri pohľade na množstvo nebeských darov, že nezápasil o niečo viac, kým bol ešte stále nažive.“ Posledný výrok z Gerontikona obsahuje varovanie pred pokušením, ktoré prichádza buď z nášho srdca, alebo……...
2. Abba Hyporechios povedal, že naše myšlienky by sa mali vždy upierať na Nebeské kráľovstvo, aby sme ho mohli rýchlo a s istotou dosiahnuť. Myšlienka na Nebeské kráľovstvo je dcérou asketického cvičenia pamätania na smrť. Nejde tu o žiadne melancholické hnutie v duši. Plodom tohto cvičenia je sústredenosť a pozornosť, ktorú človek dáva prítomnému okamihu. Nie je možné uvažovať o smrti a teda……...
1. Starec povedal, že by nás nemalo udiviť, ak sa človek stane anjelom, pretože pred nami je potešenie zo slávy, ktoré sa rovná sláve anjelov. A táto sláva bola prisľúbená zápasníkom Tým, ktorý určil víťaznú cenu. Otec Pavol ponúka z Gerontikona tri výroky starcov pre udržanie si stálej myšlienky na večný život. Potvrdzujú tiež tému šiestej hypotézy: „Radosť……...
Hypotéza 6: Radosť neba je neopísateľná ako aj sláva, ktorá očakáva svätých; preto s celou dušou musíme pamätať na nebeskú radosť a slávu svätých. Vo všetkom, čo dosiahneme, nie je nič, čo by sa rovnalo tejto radosti a sláve. Požehnaná Synkletika povedala, že v tomto svete sme akoby v druhom materinskom lone. Keď sme boli v materinskom lone, nežili sme tak, ako žijeme……...
7. Istý starec žil v oblasti Rhaїthou. Zvykol si nasledovať túto prax na pripomenutie si konca svojho života. Zvykol sedieť zamyslene v cele pozerajúc na zem a počas tohto času potriasol hlavou a povedal so vzdychom: „Som zvedavý, čo sa so mnou stane?“ Potom zmĺkol a po chvíli urobil tú istú vec a vyriekol tie isté slová. V tom istom čase robil……...
6. Starec navštívil asketika, ktorý žil v Rhaїthou a povedal mu: „Otče, často keď pošlem svojho učeníka niečo vybaviť, som veľmi ustarostený. A tieto obavy sa zväčšujú, keď príliš mešká s návratom.“ Je dobré pozastaviť sa nad touto otázkou starca, pretože vysvetľuje dôležitý aspekt duchovného otcovstva. Veľmi dobre poslúži porovnanie s postojom rodičov k svojim deťom. Rodičia cítia zodpovednosť za svoje……...
5. Veľmi zbožný a čnostný mních prišiel na horu Sinaj zo vzdialeného miesta a začal žiť v malej cele. V prvý deň našiel malý kúsok dreva, na ktorý otec, ktorý na tomto mieste žil predtým, napísal: „Mojžiš Teodorovi: ,Som prítomný a pozerám.‘“ Každý deň sa pozrel na tento kúsok dreva a spýtal sa jeho pisateľa, akoby bol pred ním v cele: „Kde si,……...
4. Jeden starec povedal: „Ak by bolo pre dušu možné po všeobecnom vzkriesení mŕtvych počas druhého príchodu Krista ešte raz opustiť telo, istotne všetci ľudia by zomreli od strachu a z hrozného a ohromujúceho úžasu. Pretože ako je možné pre človeka neprepadnúť strachu pri pohľade na otvorené nebo a na zjavenie Boha v rozhorčení a hneve; na nespočítateľné nebeské zástupy zostupujúcich s Ním a všetkých……...
3. Abba Eliáš zvykol hovoriť: „Sú tri veci, ktorých sa bojím: momentu, kedy moja duša bude oddelená od tela; momentu, keď stretnem Boha ako môjho Sudcu; a momentu, kedy prísny Sudca vyriekne súd nado mnou.“ Niekedy je nám ťažko pochopiť slová svätých o obavách pred smrťou a následným súdom. Sú pre nás prekvapením zvlášť vtedy, keď ich svätosť……...
2. Jeden starec povedal: „Keď sedíš vo svojej cele, usiluj sa skoncentrovať myšlienky na svoju smrť. Uvažuj, ako bude tvoje telo bez duše mŕtve a neužitočné a rozjímaj o bolestivom oddelení duše od tela. Dávaj si dobrý pozor pred márnosťou, ktorá vládne svetu a mysli na tresty pekla. Uvažuj o stave duší v pekle: v akom hroznom tichu sa nájdu, o ich veľkom strachu a vzlykaní,……...
1. Abba Evagrios povedal: „Vždy pamätaj na večný súd a nezabúdaj, že jedného dňa zomrieš; aby si si bol istý, že nezhrešíš.“ Pamätanie na smrť nevyhnutne sprevádza myšlienka na večný súd. Svätí otcovia často pripomínajú, že človek môže pochybiť v tomto asketickom cvičení, keď smrť vníma ako udalosť vzdialenej budúcnosti. Večnosť však začína teraz, v konkrétnom okamihu, ktorý práve……...
Sú tri veci, ktoré človek nadobúda s ťažkosťou; a predsa tieto tri veci mu pomáhajú uchovať všetky čnosti v jeho duši. Sú to tieto tri veci: smútok kvôli hriechom, slzy nad hriechmi a neprestajná spomienka na smrť. Kto každý deň myslí na smrť a hovorí si: „Mám iba dnešný deň v tomto pomíňajúcom svete,“ ten nikdy nezhreší pred Bohom. A naopak, kto očakáva dlhý……...
Brat, očakávaj denne svoju smrť. A pripravuj sa na tú cestu, pretože hrozný príkaz smrti príde v hodinu, keď to nebudeš očakávať. Beda ti potom, ak ťa nájde nepripraveného. Je dobré sa pozastaviť pri týchto úvodných slovách svätého Efréma Sýrskeho. Dôvodom nie je reflexia nad ich obsahom – ten je zrozumiteľný. Je však dôležité si uvedomiť jednotu učenia……...
5. Abba Arsenios, keď prišiel čas jeho smrti, začal plakať. Keď to zbadali bratia a otcovia, spýtali sa ho: „Azda aj ty, otče, sa bojíš smrti?“ „Poviem to s úprimnosťou,“ odpovedal, „strach, ktorý teraz cítim, ma sprevádzal od času, keď som sa stal mníchom.“ Krátko na to zomrel. Pamätanie na smrť posilňuje v duši Božiu bázeň. Stáva……...
4. Jeden starec povedal, že pred každou prácou, ktorú má človek príležitosť vykonať, mal by sa spýtať: „Ak by ma Boh navštívil počas tohto momentu, čo by na to povedal?“ Skúmaj preto odpoveď, ktorú ti dáva svedomie. Ak by ťa napomínalo za to, čo plánuješ urobiť, odvráť sa od toho a rob niečo iné. Pretože kto pracuje pre……...
3. Jeden asketický starec povedal: „Keď pracujem a upustím vreteno, pred zdvihnutím prinesiem smrť pred svoje oči.“ Ten istý starec tiež povedal: „Človek, ktorý si v každej chvíli pripomína smrť, porazí duchovnú malátnosť.“ Výroky asketického starca dopĺňajú predchádzajúce poučenia. Vidíme, že svätí otcovia praktizovanie spomienky na smrť nevnímali ako hnutie mysle, ktoré má vzbudiť strach a hrôzu. Uvedomovali si,……...
2. V prostredí Jordánu v tých dňoch žil pustovník, ktorý sa namáhal v mníšstve po mnoho rokov. Kvôli Božej ochrane nikdy nebol postihnutý útokom nepriateľa a bol uchránený od jeho pokušení. Z tohto dôvodu pred návštevníkmi, ktorí prišli pred duchovnú radu, vysmieval sa diablovi a hovoril: „On je ničím. Nemôže nijako ublížiť zápasníkom, dotýka sa len tých, ktorí ako on vo svojej……...
1. Abba Agathon povedal, že mních by mal mať v mysli neustále hrozný Boží tribunál, čo je druhý príchod Krista. Abba Agathon pripomína, že asketické cvičenie pamätania na smrť nemá byť iba uvedomením si tohto nevyhnutného momentu v živote každého človeka, ale i skutočnosti, ktorá nasleduje okamžite po tomto momente. Človek vstupuje do reality večného života, kde naplno vníma……...