Kto sa modlí v srdci, trpezlivo znáša všetky okolnosti, zatiaľ čo ten, ktorý im odporuje, neobsiahol ešte čistú modlitbu. Svätý Marek Asketik podáva znak na posúdenie našej modlitby. Musíme si uvedomiť, že modlitba korešponduje s krokmi duchovného výstupu človeka. Nikto nemôže očakávať nadobudnutie čistej modlitby, kým ešte nevykorenil hriešne vášne zo svojho srdca. Svätý Evagrios preto doporučuje,……...
Ak nejaký zjavný hriešnik sa nekajal a až do samotnej smrti nebol vystavený žiadnym trápeniam, môžeš si byť istý, že v jeho prípade bude súd bez zľutovania. Toto poučenie patrí medzi tie, ktoré majú silu znepokojiť srdce človeka a nútia ho k reflexii nad svojím životom. V súčasnej dobe by sme im mali často načúvať, pretože mnohí žijú v ilúzii, že môžu……...
Tak ako Boh priraďuje všetkému, čo je vhodné, robí to aj ľudským myšlienkam, nech si to prajeme alebo nie. Známeho talianskeho umelca Michelangela priateľ kritizoval, že pokračuje veľmi pomaly v práci na novej soche. Michalangelo mu ukázal na niektoré detaily, ktorým sa venoval od jeho poslednej návštevy. „To sú iba drobnosti,“ reagoval priateľ. „Áno, to sú drobnosti,……...
Kto nepozná pravdu, nemôže skutočne veriť; pretože svojou prirodzenosťou poznanie predchádza vieru. Svätý Teofan Zatvornik pri náuke o kresťanskej výchove hovorí rodičom: „Mali by sme pamätať, že duša prichádza na svet nahá a ako rastie, bohatne o vnemy, ktoré prijíma, a tie neskôr podmieňujú jej aktivity.“ Na inom mieste učí, že človek môže uvažovať iba o tom, čo vstúpilo do jeho……...
Keď počúvaš Pánove slová, že ak sa niekto nezriekne všetkého, čo má, tak ho nie je hodný (Mt 10, 37), rozumej, že sa to netýka iba peňazí, ale všetkých foriem zla. Cieľom kresťanskej spirituality je výstup na vrchol mystického života v zjednotení s Bohom. Kresťanská dokonalosť preto vyžaduje celú sériu krokov, ktoré vedú človeka na ceste k tomuto……...
Ak sa niekto hnevá na blížneho kvôli bohatstvu, sláve alebo pôžitkom, ešte si neuvedomil, že Boh nariaďuje všetky veci so spravodlivosťou. Svätí otcovia veľmi dobre poznali všetky zákutia ľudskej duše a dokázali presne diagnostikovať príčiny rôznych hnutí, ktoré sa v nej objavili. Svätý Marek Asketik to potvrdzuje aj týmto poučením. Predkladá nám dôvod častého negatívneho postoja voči blížnemu,……...
Je povedané: „Nik z vojakov sa nemieša do záležitostí všedného života, ak sa chce páčiť tomu, kto ho najal“ (2 Tim 2, 4). Preto každý, kto sa zaplieta do vášní zatiaľ čo sa usiluje ich vykoreniť, podobá sa človeku, ktorý sa pokúša uhasiť oheň slamou. Je niekoľko reakcií, ktorými človek reaguje na spoznanie nejakej vášne v srdci….…...
Kvôli týmto vášňam sme dostali príkaz nemilovať svet „ani to, čo je vo svete“ (1 Jn 2, 15); no nie preto, aby sme nenávideli Božie stvorenstvo bez rozlišovania, ale aby sme odstránili príležitosti pre tieto tri vášne. Toto upresnenie nachádzame v učení všetkých svätých otcov. Chráni nás pred nesprávnym extrémnom, ktorý je v protiklade voči oveľa viac rozšírenej……...
Musíme nenávidieť chamtivosť, márnomyseľnosť a zmyselné potešenia ako matky nemorálností a macošských čností. Svätý Marek Asketik v tomto poučení iba pripomína príkaz, ktorý sme dostali od Ježiša Krista: „Vy teda buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48). Svätý Ignác Brjančaninov hovorí: „Bohočlovek, ktorý trpel a bol pre nás ukrižovaný, vyžaduje od svojich nasledovníkov a učeníkov napodobňovanie jeho……...
Kvôli týmto vášňam zúrivosť, hnev, bitky, vraždy a všetky ostatné zlá majú takú moc nad ľudstvom. Toto konštatovanie iba sumarizuje našu každodennú skúsenosť. Nie je ťažké identifikovať hriešne vášne v momentoch, kedy sme bolestivo zranení druhými. Viníme ich tiež za situácie, v ktorých rýchlo rastie výbušné napätie či už v rodine, alebo spoločnosti. Táto konfrontácia s pôsobením vášní v nás však vyvoláva……...
Tieto tri vášne otupujú duchovné poznanie a vieru, nevlastných bratov našej prirodzenosti. Život pod vládou vášní je najnižšou úrovňou, na ktorú môže ľudská prirodzenosť padnúť. Človek je v stave pasivity, v stave otroctva. Vášne premáhajú vôľu a človek je im úplne podriadený. Jeho smäd po večnosti je zneužitý na smäd po stálom napĺňaní túžob vládnucich vášní. Nikdy nemôže dosiahnuť ich……...
Písmo nazýva tieto tri vášne dcérami pijavice (porovnaj Prís 30, 15) vrúcne milované ich matkou nerozumnosťou. Svätý Marek Asketik prirovnáva tri vášne: chamtivosť, márnomyseľnosť a zmyselné pôžitkárstvo k pijaviciam, ktoré nikdy nemajú dosť (Prís 30, 15 – 16). Ich matkou je skutočne nerozumnosť, pretože človek len ťažko rozpoznáva ich stále zväčšujúce sa požiadavky. Považuje ich za dobro a neuvažuje……...
Myseľ je zaslepená týmito tromi vášňami: chamtivosťou, márnomyseľnosťou a zmyslovými pôžitkami. Každá hriešna vášeň sústreďuje pozornosť človeka na seba samého. Dala by sa prirovnať k droge, ktorá vyvoláva krátkodobé potešenie a dychtí po stále väčšej dávke. Človek stráca schopnosť vnímať duchovné dobrá, pretože so stále väčším zanietením vyhľadáva cesty, ktoré vedú k uspokojeniu túžob vášne. Môže síce napĺňať niektoré……...
Chamtivosť je zdrojom všetkého zla (porovnaj 1 Tim 6, 10); ale je zrejmé, že chamtivosť je produktom tých dvoch zložiek. Svätý Marek Asketik pokračuje v téme predchádzajúceho poučenia a učí, že chamtivosť je plodom sebalásky a zmyselného potešenia. Je preto dôležité rozpoznať tieto hnutia v srdci, pretože nápravou sa môžeme vyhnúť rozvinutiu mnohých iných ziel. Nie je to však jednoduché….…...
Všetky vášne sú zapríčinené sebaláskou a zmyselným potešením; bez nenávisti voči ním nemožno prekonať žiadnu vášeň. V nasledujúcich poučeniach sa svätý Marek Asketik bude zaoberať tromi vášňami, ktoré zaslepujú myseľ človeka a znemožňujú mu duchovný pokrok. Najprv nás však vedie k zaujatiu správneho postoja, bez ktorého nie sme schopní začať boj o očistenie srdca a mysle. Sebaláska je úzko spojená so……...
Niekedy človek odmieta vášeň kvôli vlastnému pôžitku a je oslavovaný tými, ktorí nepoznajú jeho cieľ. Možno ani sám si toho nie je vedomý, a tak ho jeho aktivita poráža. V jednej homílii som počul, že naša padnutá prirodzenosť nás obdarovala špeciálnym talentom. Dokážeme s ľahkosťou znehodnotiť aj tie najvznešenejšie veci a ešte sa tým aj chváliť. Niečo podobné nám hovorí aj……...
Navyše, ak zdržanlivý človek lipne k majetkom, je v duchu bratom takého mnícha; pretože obaja cítia vnútorné potešenie. Majú rovnakú matku, hoci otec je iný, nakoľko každý má inú vášeň. Nevšímavosť voči prítomnosti vášňam v srdci znehodnocuje asketickú námahu človeka. Svätý Marek Asketik nadväzuje na predchádzajúce poučenie o mníchovi, ktorý pre svoje pôžitkárstvo nezískava nič zo zrieknutia všetkého. To isté……...
Pôžitkársky mních nedosiahol nič svojím zrieknutím sa všetkého. Pretože čo raz robil skrze majetok, to isté robí aj teraz, keď nič nemá. Asketická literatúra nám ponúka mnoho prostriedkov na pokorenie hriešnych vášní. No aj keď človek nadobudne dokonalosť v ich používaní, nemusí sa oslobodiť od týchto zlých hnutí v srdci. Tento stav nastáva, keď sa sústredí viac na……...
Chvála od druhých plodí hriešnu túžbu, zatiaľ čo ich napomenutie pre hriech, ak nie je iba vypočuté, ale aj prijaté, plodí sebaovládanie. Poučenia svätých otcov mnohokrát idú proti veciam, ktoré súčasný svet považuje za správne, užitočné a múdre. Je to aj v prípade týchto slov svätého Marka Asketika. Zatiaľ čo svet radí nemrhať chválou, toto poučenie všetkých učiteľov……...
Diabol bagatelizuje malé hriechy; inak by nás nemohol viesť k veľkým. Svätý Marek Asketik predstavuje jednu zo základných taktík diabla. Podľahnutie pokušeniu k zľahčovaniu na prvý pohľad drobných neverností voči Bohu vedie k necitlivosti voči tým závažnejším. Ide o postupný, dlhodobý a nebadaný proces, na konci ktorého bez výčitiek svedomia konáme niečo, čomu by sme sa predtým postavili s veľkou razantnosťou….…...
Zlo jedno od druhého nadobúda silu; rovnako aj vášne, a tak nás povzbudzujú do stále väčšieho úsilia. Vášeň môžeme charakterizovať ako pevnú a stálu túžbu hrešiť určitým spôsobom. Je to náklonnosť k hriechu a vyznačuje sa záľubou v hriešnych skutkoch. Najprv sa prejavuje veľmi nebadane. Aj keď človek spozoruje jej prejav, zvyčajne tomu nevenuje prílišnú pozornosť, pretože táto slabosť pre neho……...
Mnohí bojovali rôznymi spôsobmi v nepriaznivých okolnostiach; no bez modlitby a pokánia nikto neunikol zlu. Svätý Theodoros Veľký pripomína výrok svätých o modlitbe. Prirovnávajú ju k duchovnej zbrani. Ak ňou nie sme ozbrojení, nemôžeme vstúpiť do boja, ale budeme odvedení ako zajatci do nepriateľskej krajiny. Svätý Marek Asketik k tomu pridáva ešte jednu duchovnú zbraň – pokánie. Obe zbrane sú nevyhnutné……...
Nepriateľ pozná, ako sa uplatňuje spravodlivosť duchovného zákona, preto hľadá iba súhlas našej mysle. Ak to dosiahne, prinúti nás buď podstúpiť námahy pokánia, alebo – ak nekonáme pokánie – bude nás trápiť rôznymi ťažkosťami, ktoré budú mimo našu kontrolu. Niekedy nás bude povzbudzovať k odporu voči týmto nešťastiam, aby znásobil naše trápenie a potom, v čase našej smrti, poukáže na……...
Keď spozoruješ, že nejaká skrytá myšlienka ti sľubuje ľudskú slávu, môžeš si byť istý, že ti prinesie zahanbenie. Toto je jedna z duchovných zákonitostí, ktoré boli odpozorované svätými asketikmi počas ich zápasu s vášňami. Môžeme ju prijať na vyvarovanie sa nepríjemných situácií, ale môže nám poslúžiť na odhalenie nespoznaného prejavu vášne, keď skúmame dôvody chvíľ poníženia. V jednej……...
Nikdy nepodceňuj význam svojich myšlienok, pretože žiadna neunikne Božej pozornosti. Svätí otcovia vo svojich dielach sa obšírne venujú zápasu, ktorý sa odohráva v našej mysli. Tisíce a tisíce myšlienok sa každý deň uchádza o našu pozornosť. Niektoré sa len tak mihnú a človek hneď na nich zabúda. Iné zas majú schopnosť zaujať, zvlášť keď sú v súlade s túžbami našich vášní. Nemali……...