Stáva sa totiž, že z pýchy alebo zahanbenia otáľame s vyznaním svojho hriechu. Inokedy zas odmietame si pripustiť, že sme urobili niečo zlé, aj keď nás svedomie priam „zožiera“ výčitkami. V podobnom stave bola aj jeden mních. Posťažoval sa abbovi Poimenovi: „Keď upadnem do zavrhnutiahodného hriechu, moje svedomie ma zožiera a ostro ma napomína, že som zhrešil.“ Starec odpovedal...