Drahá zarmútená rodina, bratia a sestry! Smrť človeka nám odhaľuje jeho hodnotu. Skutočne, až smrťou človeka si uvedomujeme, čo všetko v ňom strácame. Toto si dnes zaiste silno uvedomujeme, keď pozeráme na nášho nebohého brata (meno). Nenarobil veľa ruchu v svojom živote, žil nenápadne. No napriek tomu sme ho mohli stretnúť všade tam, kde bolo treba pomôcť. Každý, ……...
Ktosi raz povedal, že človek si môže byť v živote istý iba jednou vecou – smrťou. Zaiste i my vnímame túto všeľudskú skúsenosť. A to zvlášť dnes, keď stojíme okolo rakvy našej zosnulej sestry (meno). Ale samotné poznanie, že okamih smrti je istý v našom živote, nás ešte nemusí motivovať k tomu, aby sme sa k svojmu životu……...
Bratia, a sestry! Zaiste pre každého z vás bola správa o smrti nášho brata (meno) veľkým prekvapením. Veď sme ho možno len nedávno stretli – plného sily a chuti do života. Ale v už vtedy v jeho hrudi bilo choré srdce, ktoré v istom okamihu už nevládalo biť ďalej. Jeho nečakaný odchod je veľkým zármutkom pre jeho najbližších……...
Bratia a sestry! Sú chvíle v živote človeka, ktoré majú silu pretrhnúť kolobeh všedných dní a donútia človeka položiť si tie najdôležitejšie otázky: Odkiaľ som? Kam idem? Prečo žijem? Kto som? Takúto chvíľu prežívame práve teraz, keď stojíme okolo rakvy s telom nášho nebohého brata (meno). A ak nám záleží na našom živote, určite sa nebudeme báť hľadať……...
Bratia a sestry! Dnes pochovávame našu nebohú sestru (meno). Nemusíme však byť ani veľmi citliví pozorovatelia, aby sme postrehli nádhernú atmosféru tohto pohrebu. Atmosféra prirodzeného smútku a žiaľu akoby ustúpila atmosfére akejsi slávnosti. Áno! Slávnosť – to je ten správny výraz pre dnešný pohreb. Nie preto, že sme sa toľkí zišli okolo zosnulej. Nie preto, že rakva je……...
Správa o smrti nášho brata (meno) azda nikoho z nás neprekvapila. Všetci sme vedeli o jeho ťažkej a vážnej chorobe, ktorá každým dňom odkrajovala viac a viac z toho zbytku telesných síl. Tí, ktorí ho navštevovali a zvlášť jeho najbližší s bolesťou sledovali jeho dlhé utrpenie. A možno v týchto chvíľach si nejeden z nás položil otázku: „Prečo ho dobrotivý Boh necháva takto trpieť?“ Na túto otázku……...
(Pohreb ženy vysokého veku.) Dnes pochovávame najstaršiu členku našej farnosti. Boh jej daroval veľa rokov života, ktoré zúročila veľmi dobre. Myslím si, že niet nikoho, kto by si ju nevážil a nemiloval pre jej jednoduchosť, láskavosť a zároveň múdrosť, ktorá tak svedčila jej šedinám. Boli by sme však na omyle, ak by sme si mysleli, že tieto hodnoty……...
(Pohreb muža – aktívneho vo farnosti.) Je to vždy zvláštny pocit stáť pred rakvou, v ktorej leží mŕtve telo. Človek, ktorý s nami ešte včera rozprával, zdieľal svoje pocity, staral sa a miloval nás, je odrazu bez pohybu, bez života. Smrť je veľkým tajomstvom, ktorá vždy dráždilo myseľ človeka. Pre jedných bolo zdrojom strachu a pre iných výzvou na hľadanie……...
Pohreb 92 ročného muža. Posledné roky svojho života prežil v domove dôchodcov. Veľmi obľúbený medzi ľuďmi… (Meno) som stretol presne štrnásť krát pri pravidelných návštevách chorých našej farnosti. Myslím si, že každý z vás by dnes vedel povedať o (meno) oveľa viac, než ja, čo som strávil v tejto farnosti len pár mesiacov. Myslím si však, že niekedy stačí……...
Človek mnohé skutočnosti života nerešpektuje alebo berie na ľahkú váhu. Je však jedná skutočnosť, pred ktorou každý človek má rešpekt. Tou skutočnosťou je smrť. Nie nikto, kto by sa nezamyslel pri pomyslení na tento istý bod kdesi vo svojej budúcnosti. A napriek tomuto rešpektu, nie každý dokáže usporiadať svoj život tak, aby táto rešpekt vzbudzujúca skutočnosť ľudského života……...
Vojak dostal rozkaz. Mal strážiť jedného väzňa. To bolo všetko, nič iné. Ale väzeň ušiel. Keď sa pýtali vojaka na vysvetlenie, povedal: „Musel ujsť vtedy, keď som bol niečím zaneprázdnený…“ Všetci sme dostali poverenie od Boha, aby sme strážili drahocenný poklad: svoju dušu. Ježiš Kristus nám pripomína túto úlohu slovami: „Veď čo osoží človekovi, keby aj……...
Istý kňaz rozprával túto skúsenosť. Ako chlapec som vyrastal v zbožnej kresťanskej rodine. Chodil som do chrámu, na náboženstvo a úprimne som veril všetkým veciam, ktoré nám kňaz na kázni i na náboženstve vysvetľoval. Jedného dňa však zomrel môj otec. Nikdy nezabudnem na skúsenosť, ktorú som prežil pri pohrebných obradoch. Kňaz povedal veľmi peknú kázeň o nebi, ako o našom……...
Stavba Golden Gate – mosta v San Francisku – bola sprevádzaná mnohými nepredvídateľnými ťažkosťami. Mnohé z nich boli technického rázu. No najväčším problémom boli ľudia. Čím viac stavba pokračovala, tým viac medzi robotníkmi rástol strach. Smrteľné nehody spôsobili, že sa medzi nimi začalo hovoriť, že na každý preinvestovaný milión pripadá jedna smrteľná nehoda. Golden Gate mal stať 35 miliónov……...
Istý rímsky vojak raz prišiel k Júliusovi Cézarovi s prosbou, aby mu dovolil ukončiť svoj život. Tento vojak bol pokrytý vredmi, zhrbený, vyzeral ako bez ducha – bez akejkoľvek životnej vitality. Cézar sa na neho pozrel a povedal: „Človeče, bol si vôbec niekedy živý?“ My však nemáme žiadnu pochybnosť, či náš milovaný brat (meno) bol skutočne živý. Svojich (vek)……...
Pred objavením Ameriky bol na Gibraltare nápis: „NE PLUS ULTRA“ – čo znamená – ďalej už nič. Keď Kolumbus objavil nový svet, nápis bol zmenený. „NE“ bolo odstránené a nápis hlásal: „PLUS ULTRA“ – ďalej všetko. Pred vzkriesením Ježiša Krista smrť tvrdila: „NE PLUS ULTRA“. Ďalej už nič. Ale keď Kristus, ktorý za nás zomrel, vstal z mŕtvych,……...
Počujete to škriabanie na dvere? Lekára zavolali neskoro v noci k pacientovi, ktorý zomieral. Lekára sprevádzal jeho pes, ako vždy, keď išiel v noci za pacientmi. Keď došli k pacientovmu domu, lekár vošiel dnu, a ako obyčajne, psa nechal vonku. Akonáhle pacient uvidel lekára, trošku ožil. Ale cítil, že zomiera. Obrátil sa na lekára s otázkou: „Doktor, viete mi povedať čo je večný……...