Sme uprostred leta, kedy zem začína vydávať svoje plody. Niektoré ovocie dozrieva rýchlo, niektoré dozrieva až koncom jesene. A tak je tomu i s ľuďmi. Každý dostane od Boha takú dobu života, aby na jej konci mohol byť zrelý pre večnosť. Boh nečaká, až je človek celkom zrelý; u mnohých ľudí by musel čakať sto i dvesto rokov……...
Hľa, smrť! Neodškriepiteľný fakt nášho života. Aké stanovisko zaujmeme k tejto skutočnosti, pred ktorou niet úniku? Inak odpovedá pohan a inak kresťan. Pohan sa snaží smrť ignorovať, ale každým úderom hodín sa k nej približuje v strachu a v úzkosti. Kresťan neignoruje smrť, rozjíma o smrti a pretože vie, že zomrieť musí, zariaďuje si život tak, aby raz……...
Smrť kresťana by mala byť dňom jeho vstupu do neba. Celý pozemský život je dobou dozrievania pre tento veľký okamih, v ktorom sa začne náš večný život. Ak je človek v podstate zameraný na plnenie Božej vôle, ale ne je v tom dôsledný, nesnaží sa o dozretie v dokonalú lásku a v takom okamihu sa postaví skrze smrť ……...
Naša farská rodina sa opäť stretáva s realitou smrti. Vyprevádzame telo našej nebohej sestry (meno) na cintorín, kde bude očakávať druhý a slávny príchod Krista. Toto vyprevádzanie v nás vzbudzuje myšlienky na vlastnú smrť, o ktorej vieme, že je pred nami a že sa jej nevyhneme. Azda máme tajné prianie: „Keby sme tak aspoň vedeli, kedy to bude!“……...
Smrť je fakt, ktorý musíme brať do úvahy. Dnešná doba sa vyhýba tomuto faktu. Dokonca v jednom americkom denníku vládne nepísaný zákon, podľa ktorého sa slovo „smrť“ nesmie objaviť na stránkach novín. Prečo existuje takáto fóbia z myšlienky na smrť? Pretože myšlienka na smrť vyžaduje od človeka odpoveď, vyvoláva uvažovanie a rozhodnutie, ktoré má ovplyvniť život. Módnou záležitosťou……...
Pred rokmi, keď som začínal v svojej prvej farnosti, mi v rozhovore istý pomerne mladý človek povedal: „Otče, veľmi sa bojím smrti.“ V očiach tohto mladého muža sa skutočne odrážala úzkosť. A čo cítime my, teraz, keď si tak intenzívne uvedomujeme realitu smrti? Strach? Úzkosť? Obavu, že nezvládneme svoj život tak, aby sme vošli do večnosti? Alebo len……...
Stáva sa dosť často, že myšlienka na večný život nám v denných starostiach mizne z podvedomia a úpadkom nádeje sa táto myšlienka stáva skôr neprekonateľným snom. Ale viera je prekonaním beznádeje, je to odvaha odporovať pocitom nezmyselnosti, okolnostiam všedných dní a pochybnostiam. Kresťanská viera žije z istoty existencie večného života. I v tejto chvíli bojujeme boj viery, aby……...
Zaiste nie je medzi nami nikto, komu by prirodzený žiaľ nevyháňal slzy z očí nad smrťou nášho nebohého brata (meno). Zákerná choroba sa nedala zastaviť. Mnoho dní a týždňov spôsobovala kruté bolesti až kým posledný výdych neukončil pozemský život tohto mladého človeka. Možno uvažujeme koľko krásnych vecí a chvíľ mohol ešte zažiť, keby… Ale i v tejto chvíli……...
Dnes sa lúčime s našou nebohou sestrou (meno). Naša farnosť v nej stráca horlivého apoštola, ale ako dúfam, získava v nej horlivého orodovníka v nebi. Možno, že sa vám zdajú tieto slová prisilné, ale spomeňte si na stretnutia s ňou, koľko horlivosti a lásky k Bohu bolo v jej slovách. Koľkých z vás priviedla k väčšej zbožnosti osobným……...
Na tému „smrť“ už padlo veľa slov. V rôznych filozofických náukách sú rôzne pohľady na túto tému i keď je pravda, že v spoločnosti sa o smrti veľa nerozpráva – je to isté spoločenské tabu. My sa však pozrieme, ako sa na smrť pozerá sv. apoštol Pavol. Pripomeňme si teda jeho slová z listu Filipanom: „Veď pre mňa……...
V spoločnosti pri viac menej vážnej debate padla otázka: „Čo je to život?“ Niekoho už asi domrzela vážna debata a chcel vtipne zareagovať: „Život je doba medzi narodením a smrťou.“ Mal síce pravdu, ale my dobre vieme, že táto doba medzi narodením a smrťou je veľmi dôležitá. Je to predohra pre život, ktorý trvá večne. Je to doba……...
Stretnutie sa so smrťou má svoju atmosféru. Nájdeme v nej smútok, žiaľ, slzy, u pozostalých pocit osamelosti. Boh však očakáva, že tieto stretnutia so smrťou dokážeme využiť k posilneniu vo viere, nádeji ba dokonca i k obráteniu. Pozrite, ako stretnutie sa so smrťou zasiahlo život Wilhema Buscha, známeho protestantského kazateľa. Hovorí: Žil som ďaleko od Boha. Nepopieral som……...
Smrť je učiteľkou života. Kto nezaháňa myšlienky na smrť, ten istotne nachádza dobrú cestu života. A tak smrť našich blížnych je pre nás Božou výzvou k prehodnoteniu svojho života. Múdro si počína ten, kto túto výzvu prijíma. Pozrite. Silvester Hozzelini žil v 13. storočí. Bol to mladík bystrého rozumu. Študoval v slávnych centrách učenosti – v Bologni a……...
Francúzsky mysliteľ B. Pascal sa raz o ľuďoch svojej doby vyjadril veľmi ironický takto: „Ľudia, keď sa im nepodarilo vyliečiť sa zo smrti, uzhodli sa, aby sa obšťastnili, že na ňu nebudú myslieť.“ Veľmi dobre vyjadril mentalitu modernej doby. Ak sme k sebe úprimní, tak dosvedčíme, že skutočne nemáme, alebo skôr si nevieme nájsť čas na zamyslenie, na……...
Bratia a sestry! Dnes nás na toto miesto zhromaždila smrť nášho brata (meno). Prišli sme sa modliť za jeho dušu, aby našla odpočinutie v nebeskej blaženosti. Zaiste si dnes silno uvedomujeme, že okamih smrti je istý pre každého z nás. Nie je jednoduché prijať túto istotu života, lebo túžbou človeka je žiť a nie umierať. Evanjelium, ktoré sme……...
Dnes sa naša farská rodina zhromaždila, aby vyprevadila s modlitbou telo nášho nebohého brata (meno) na cintorín. Znovu vnímame smrť ako neoddeliteľnú súčasť života. Dotýka sa každého z nás. Aký zmysel má však život s perspektívou smrti a aký zmysel má smrť vo vzťahu k životu? O živote a smrti je reč už na prvých stránkach Svätého písma:……...
Dnes pochovávame telo našej sestry (meno). Jej smrť nebola náhla. Dlhá a ťažká choroba upozorňovala nebohú i jej blízkych, že tento okamih stretnutia s večnosťou je už blízko. Každý, kto ju v posledných týždňoch a dňoch navštívil, mohol vidieť jej veľkú duchovnú vyrovnanosť. Zároveň táto návšteva umierajúcej nanútila myšlienku na vlastnú smrť, na osobné stretnutie s večnosťou. Smrť ……...
Bratia a sestry! S úprimnou modlitbou a so žiaľom v srdci sa dnes lúčime s nebohým bratom (meno), ktorý prekročil prah smrti a vkročil do večného života. Dožil sa požehnaného veku – 91 rokov. Počas svojho dlhého života prežil toho veľmi veľa. Ale nám dnes neide o to, aby sme spomínali na všetky tie udalosti z jeho života,……...
Smrť nie je práve najobľúbenejšou témou k premýšľaniu. Uvažujeme v živote o mnohých veciach, pravda až príliš spätých s týmto pozemským životom. Ale sú chvíle, kedy sa musíme skloniť nad majestátnosťou smrti a dovoliť, aby táto nedeliteľná súčasť života vstúpila do našich myšlienok. Jednou z takých chvíľ je aj táto, keď stojíme nad rakvou nášho nebohého brata (meno)….…...
Keď som uvažoval, ako sa vám prihovoriť, prvé čo mi napadlo bolo že tu netreba žiadnych slov. Stačilo by, aby sme sa chvíľu mlčky pozerali na rakvu s telom nášho nebohého brata (meno), ktorého dnes pochovávame. Stačilo by si len v mlčaní spomenúť na jeho život – a myslím si, že by to bolo to najlepšie kázanie. Skúsme……...
Smrť sa stala našou každodennou spoločníčkou: na stránkach novín, v televízii, na plátne kina. Pár vrážd či nešťastných smrti denne, o ktorých počujeme a čítame, nás vôbec nevyvedie z rovnováhy. Ale len do tej chvíle, kým blesk neudrie príliš blízko nás, dokiaľ sa nás realita smrti nedotkne osobne. Potom sa vynára nutkavá otázka po zmysle tohto jednotlivého nešťastia, ……...
Drahá zarmútená rodina, bratia a sestry. Aj keď v srdci nosíme nádej na večný život, predsa nám len žiaľ zviera hrdlá a vháňa slzy do očí. Čo spôsobuje ten zármutok srdca, ktorý cítime? Je láska, ktorá nás spája s našim nebohým bratom (meno). Jeho smrť cítime ako stratu v tom zmysle, že v tomto pozemskom živote už nepocítime……...
Znovu stojíme pred tajomstvom smrti. Keď hovoríme o tajomstve, myslíme tým niečo, čo je akoby skryté nášmu plnému pochopeniu. Naša nebohá sestra (meno) už spoznala, pochopila celkom úplne toto tajomstvo. My máme pred sebou dve cesty. Môžeme nasledovať zmýšľanie tých, ktorí sa hrdia tým, že neuznávajú žiaden vyšší princíp a hovoria, že život je život a smrť je……...
Je tomu už pár mesiacov, čo som sa stretol s jedným svojím priateľom. Podľa merítka dnešnej doby je veľmi úspešným mužom. Má dobré postavenie s veľmi pekným príjmom, postavil si nádherný dom, každý rok dovolenka na exotických miestach. Zdalo by sa, že mu k šťastiu nič nechýba. A predsa nie je celkom šťastný. Prečo? Dôvodom sú jeho slová:……...
Dnes sa naše farské spoločenstvo zhromaždilo, aby vyprevadilo na poslednej pozemskej ceste telo našej nebohej sestry (meno). Je možné, že okrem prirodzeného zármutku sa v našich srdciach objaví aj otázka: Čo nasleduje po smrti? Pravdaže, vieme si zodpovedať túto otázku z Božieho zjavenia a učenia Cirkvi,ale predsa potrebujeme posilniť svoju vieru i nádej. Slávny filmový producent Cecil B….…...