2. Slabosť srdca je znakom malomyseľnosti a nedbanlivosť je matkou oboch. Zbabelý človek ukazuje, že trpí na dve choroby: láskou k telu a nedostatkom viery; pretože láska k telu je znakom nevery. Kto opovrhuje láskou k telu dokazuje, že verí v Boha celým svojím srdcom a očakáva príchod budúceho veku. Statočnosť srdca a opovrhnutie nebezpečenstvami vychádza z týchto dvoch postojov: buď z tvrdohlavosti srdca, alebo z veľkej viery……...
1. Skrze skúsenosť a Božiu milosť som sa naučil, že základom všetkých dobrých vecí, návratom duše zo zajatia nepriateľom a chodníkom, ktorý vedie k svetlu, sú tieto dve čnostné aktivity: zotrvanie v sústredenosti na jednom mieste a neustále postenie. Myslím tým nastolenie múdrej vlády nad bruchom, obozretné zotrvávanie na jednom mieste a vytrvalé štúdium a meditácia o Bohu. Kto tieto dve pravidlá uvedie do praxe,……...
Môj milovaný: „Od svojej mladosti prijímaj poučenie a až do svojich šedín budeš mať múdrosť u seba.“[1] Od svojej mladosti by si mal siať semená čnosti na poli svojho srdca a starať sa, aby na ňom nevyrástlo tŕnie akoby to bola suchá zem. Prines dobré ovocie a oslavuj Toho, kto ti dáva silu. Ak sa mladý človek neusiluje……...
7. Ten istý starec povedal: „Ak mních ťažko pracuje niekoľko dní a potom je nedbanlivý a potom znovu pracuje a znovu je nedbanlivý, taký mních nič nedokončí ani nedosiahne trpezlivosť.“ Aj posledný text v tejto sekcii dáva dobrú radu pre asketický život. Starec poukazuje na pomerne časté počínanie ľudí, ktorí pristupujú k duchovnému životu hnaní viac emóciami, než disciplinovaným úsilím. Sú……...
6. Starec povedal: „Dôvod, prečo nerobíme žiaden pokrok a nie sme si vedomí nášho skutočného stavu je, že nemáme trpezlivosť v práci, ktorú sme začali, ale prajeme si dosiahnuť čnosti bez úsilia. Podliehame zmenám a tiež často ideme z miesta na miesto bez ťažkostí, pretože si myslíme, že môžeme nájsť miesto, kde nie je diabol.“ Starec poukazuje na jednu z veľkých……...
5. Kvôli asketizmu jeden starec sa rozhodol nepiť vodu po štyridsať dní. Aj keď bolo horúco a bol sužovaný smädom, umyl svoju nádobu, naplnil ju vodou a postavil ju oproti sebe. „Prečo to robíš?“ spýtal sa brat. „Aby som vydržal viac,“ odpovedal starec, „a pridal k mučeníctvu smädu pohľad na vodu, ktorú nepijem, aby som takto prijal väčšiu odmenu od……...
4. Mních, ktorý sa postil od rána, pocítil veľký hlad, ale zápasil s ním, až kým neprišla tretia hodinka[1]. Prinútil sa však nejesť až do šiestej hodinky a keď tá prišla, namočil svoje sucháre a pomyslel si: „Počkaj až do deviatej hodinky. Keď jej čas prišiel, modlil sa. Potom uvidel diablovu silu vychádzajúcu ako dym stúpajúci do vzduchu z jeho ručnej……...
3. Starec raz navštívil abbu Achilla a uvidel ho vypľúvať z úst krv. Spýtal sa ho: „Čo je to, abba?“ „To je slovo brata, ktorý ma zarmútil,“ odpovedal. „Zápasil som, aby som neodhalil jeho slovo a prosil som Boha, aby odo mňa odňal tento zápas. To slovo sa stalo krvou v mojich ústach, ktorú som vypľuvol. Potom som pocítil úľavu a zabudol……...
2. Jeden mladý mních pred svojou bohoslužbou bol opakovane zasiahnutý horúčkou a silnými bolesťami hlavy. Zakaždým si povedal: „Som chorý a azda aj čoskoro zomriem; vykonám preto svoju bohoslužbu predtým, než zomriem.“ S touto myšlienkou sa donútil vykonať svoje modlitby. No len čo ich dokončil, horúčka a bolesť hlavy prestala. No vrátila sa vždy v čase ďalšej modlitby. Ale mních sa znovu……...
1. Abba Zosima povedal, že Božia milosť vždy nasleduje naše úmysly a že s Božou pomocou uspejeme v dokončení každej dobrej veci; predsa však sa neusilujeme začať konať dobro ani neprejavujeme veľký a horlivý úmysel pritiahnuť Božiu milosť, aby nám pomohla. Ak niekedy prejavíme nejaký úmysel konať dobro, tento úmysel je úbohý a pomalý a nerobí nás hodnými prijať dobro od……...
Požehnaní sú tí, ktorí kvôli láske k Bohu sa opásali jednoduchosťou a bezpodmienečnou ochotou zdolať more ťažkostí a nehľadia späť! Takí ľudia rýchlo nájdu útočisko v prisľúbenom prístave a nájdu odpočinok v stanoch tých, ktorí dobre zápasili; ich duše sú vyvedené z ťažkostí a plesajú v radosti svojej nádeje. Tí, ktorí sa náhlia vopred s nádejou a nepozerajú sa na ťažkosti spojené s cestou, ani ich neskúmajú, ale až……...
Cesta čnosti sa zdá veľmi ťažká a únavná pre tých, ktorí začínajú milovať zbožnosť; nie je to preto, že by to bolo spôsobené prirodzenosťou čnosti, ale kvôli tomu, že človek od momentu narodenia sa druží s množstvom rôznych potešení. Tým však, ktorí dosiahnu polovičku cesty čnosti, javí sa ako veľmi príjemná, pretože hanebnosť je potlačená, keď si človek……...
Každý človek, ktorý bol pokrstený pravoverným spôsobom, mysticky prijal plnosť Božskej Milosti; potom je naplnená skrze dodržiavanie Božích prikázaní. Prikázania Krista, ktoré sú naplnené kvôli svedomiu, teda s určeným cieľom, udeľujú útechu, ktorá korešponduje s mierou námahy srdca a rastie pri napĺňaní prikázaní. Katechizmus hovorí: „Ľudská prirodzenosť je zranená vo svojich prirodzených silách, podrobená nevedomosti, utrpeniu a moci smrti……...
Môj brat, nebuď malomyseľný v žiadnom diele, ktoré sa pokúšaš vykonať, aby pôsobenie nepriateľa nevstúpilo do tvojej duše; pretože tak ako schátraný dom mimo mesta sa stane miestom špiny, taktiež duša lenivého novica sa stane miestom prebývania každej hanebnej vášne. Malomyseľnosť je silným nástrojom v rukách nášho neviditeľného nepriateľa. Tomuto pokušeniu sa nevyhne nikto, kto vstúpil do duchovného……...
6. Abba Jozef povedal abbovi Lótovi: „Nemôžeš sa stať mníchom, kým sa najprv nestaneš úplne plameňom s túžbou po čnosti, kým sa nestaneš nevšímavým k poctám a k námahe; kým neodstrániš túžby svojho srdca a kým sa nepostaráš, aby si dodržiaval všetky Božie prikázania.“ Abba Jozef pripomína základnú črtu, ktorá má byť prítomná nielen v živote mnícha, ale i každého kresťana. Je ňou……...
5. Brat sa spýtal abbu Poimena: „Moje telo zostarlo a je slabé, ale vášne neoslabli.“ „Vášne sú ako korene plné tŕňov,“ odpovedal starec. „To znamená, že ak sa niekto pokúša vytrhnúť takéto korene, poreže svoje ruky tak, že z nich bude stekať krv. A tak aj ten, ktorý si praje vykoreniť vášne, musí podstúpiť veľa námahy a potu.“ Otázka tohto……...
4. Nejakí bratia sa spýtali jedného z otcov: „Prečo duša sa neponáhľa k prísľubom Boha, ktoré dal skrze Písmo, ale je naklonená k nečistým veciam?“ „Podľa mojej mienky,“ odpovedal starec, „máme silnú túžbu po nečistých veciach, pretože sme ešte neochutnali nebeské.“ Aj keď sa usilujeme o spravodlivý, teda svätý život, predsa v nás ostáva náklonnosť k hriechu, k vzdoru voči Bohu. Premáhanie tejto……...
3. Ten istý starec povedal: „Kto sa prinúti kvôli Bohu, je ako vyznávač (viery).“ Keď sa povie „vyznávač viery“, tak nám myseľ prináša spomienky na veľkých svätých, ktorí mimoriadnym a hrdinským spôsobom potvrdili svoju vieru. No čítanie diel svätých otcov rozširuje okruh týchto vyznávačov. Svätí otcovia vyzdvihujú hrdinstvo na prvý pohľad v malých veciach, ktoré s vytrvalosťou konáme podľa……...
2. Starec povedal: „Prinútiť sa vo všetkých veciach (na dosiahnutie dobra), to je cestou, ktorá vedie k Bohu. Veľmi sa mýli ten, kto redukuje duchovný život na občasné príjemné emocionálne stavy. V posledných desaťročiach veľmi narástol počet tých, ktorí nadobudli takéto chápanie prežívania viery. Svätí otcovia sú však oveľa realistickejší. Takýto prístup k duchovnému životu pripisujú klamu démonov. Toto……...
1. Niekto sa spýtal starca: „Otče, prečo som neprestajne nedbanlivý?“ Starec odpovedal: „Pretože si ešte nevidel slnko.“ Musíme byť vďační za túto otázku, pretože sa vynára v mysli každého, kto začal duchovný zápas o spásu svojej duše. Poukazuje tiež na rozdiel medzi intelektuálnym poznaním a poznaním, ktoré človek nadobúda vlastnou skúsenosťou. Môžeme napríklad prečítať stovky životopisov rôznych veľkých svätých,……...
Požehnaná Synkletika povedala, že zápas pre tých, ktorí prišli k Bohu, je veľký a vyžaduje na začiatku veľa námahy, ale je nasledovaný neopísateľnou radosťou. Tak ako tí, ktorí chcú zapáliť uhlík, na začiatku slzia a kašlú od dymu, ale neskôr sa tešia z ohňa, to isté sa stáva nám, ak skutočne chceme zapáliť božský oheň v našich srdciach; pokúšame sa o to so……...
Od akého bodu by sme mali začať život asketizmu; všetci, ktorí začínajú, potrebujú trpezlivosť a musia na seba vyvíjať tlak, pretože čnosť sa na začiatku javí ako ťažká kvôli vášňam a predsudkom; no neskôr sa ukáže, aké jednoduché je ju získať; dobrý základ na začiatku je veľmi prospešný; je nemožné nasledovať Krista alebo získať nejakú čnosť, ak sa……...