Farár, ktorý pôsobil vo farnosti na parížskom predmestí, raz požiadal spisovateľku Madeleine Delbrelovú. Svoju dobrú farníčku, aby odniesla balík šatstva jednej veľmi chudobnej rodine. Madeleine vzala balík a vydala sa na udanú adresu. Vyšla na piate poschodie studeného betónového paneláku a odovzdala balík unavenej žene s dieťaťom, ktorá jej prišla otvoriť. Žena poďakovala a Madeleine sa dala na spiatočnú cestu. Ešte nedošla……...
V knihe „Osmy deň stvorenia“ auto opisuje pomery v južnej Amerike a v nich radosť malej obce veriacich, ktorí si začali rozširovať neveľkú kaplnku na väčší chrám… Kňaz k nim dochádzal len raz za čas… Dali sa do práce… Dedinčania s bázňou v očiach pozorovali, ako sa kaplnka zväčšuje. Pomáhali množstvom dobrovoľnej práce – po večeroch, pri svetle acetylénovej lampy. Ženy a deti sa nedali prehovoriť,……...
Vstup do chrámu otvára nové obzory, ktoré nevidíte na ulici, ani na nijakom inom mieste svojho mesta… Približuje človeka v tichu zamyslenia sebe samému, približuje mu tajomstvo Božie a približuje ho ľuďom. Nápis nad vchodom do chrámu Zmierenia v Taizé pripomína najmä toto ľudské zblíženie: „Vy, ktorí sem vstupujete, zmierte sa – otec so synom, manžel so ženou, veriaci s tým, kto……...
Svätá hora Athos je posiata okrem veľkých kláštorov i veľkým množstvom pustovni. Obydlie pustovníka sa vyznačuje neútulnosťou hraničiacou až s neporiadkom – na znamenie, že pustovník pohŕda vecami tohto sveta. Ale kaplnka vedľa kélie (pustovne) je priam v dokonalom stave – čistá, umelecky nádherne vyzdobená – veď tu ide o príbytok Boha. * Vypočujte si, čo napísal veriaci japonský lekár dr. Nagai……...
Exupéry v knihe „Citadela“ píše: „Preto som povolal staviteľov a povedal som im: Na vás záleží, ako bude vyzerať budúce Mesto – akou sa prejaví tvárou… Súhlasím s vami v tom, že ľudia potrebujú dobré obydlie… Také, aby nachádzali v meste pohodlie, aby nemrhali silami v zbytočných a márnych zložitostiach. Ale vždy som robil rozdiel medzi dôležitým a medzi nevyhnutným. Je iste nevyhnutné, aby sa človek……...
Po druhej svetovej vojne mali v blízkosti Krakova postaviť nové mesto: Novú Hutu. Malo to byť mesto bez Boha. Kostol nebol v pláne. Ale veriaci Poliaci to tak nenechali. Na voľnom priestranstve postavili kríž a na tisíce sa ich tam stretávalo, často aj za dvadsať až dvadsatpäť stupňových mrazov. Desať rokov bojovali o povolenie na stavbu kostola. Potom dostali súhlas vystavať si……...
Človek, keď postaví chrám Bohu, najprv sa chodí doň modliť v nevedomej pýche k sebe a obdivuje „svoje“ dielo. Až neskôr, keď mu Boh dá uvedomiť si, aký je bez Neho človek slabučký tvor, začne sa už modliť k skutočnému Majiteľovi a Tvorcovi „chrámu“…[1] * Reverend Henry Howard z Austrálie rád rozpráva príbeh o lodi, ktorá stroskotala v južných moriach na korálovom útese. Posádka sa horko-ťažko……...
Nositeľ Nobelovej ceny Alexander Solženicyn vo svojej krátkej próze píše: Z rozptýlených dedín, ktoré sú jedna od druhej tak ďaleko, že ich nemožno dovidieť, dvíhajú sa k nebu kostoly. A keď ideš medzi poľami alebo po lúkách ďaleko od ľudských obydlí, predsa nie si sám, lebo ďaleko za lesom alebo za vyklenutým obzorom vyčnieva špica veže. Lenže keď vstúpiš do dediny,……...
Pred niekoľkými storočiami istý bohatý obchodník rozmýšľal, čo by mohol urobiť v dedinke v horách, kde sa narodil, aby tam po ňom ostala stála pamiatka. Napokon sa rozhodol, že pre svojich rodákov dá vystavať chrám. Bolo to dobré rozhodnutie. No čudné bolo to, že nikomu nedovolil nahliadnuť do plánov stavby a nikto, okrem robotníkov, nemohol vstúpiť na stavenisko. Keď……...