Istý otec mal vo zvyku, že keď sa vrátil domov z práce, pred večerou sa hral so svojimi deťmi. Jeho drobizg ho obkolesil a on urobil krok ku každému z nich a povedal: „Jožko, milujem ťa.. Anička, milujem ťa…“ Zo začiatku mu deti dali len takú odpoveď, že sa usmiali: „Cha cha…“ Neskôr sa však Jožko osmelil, pokročil……...
Uváž človeče, odkiaľ to máš, že jestvuješ, že dýchaš, že rozmýšľaš a chápeš, že Boha spoznávaš a že máš nádej na nebeské kráľovstvo a že máš v Ježišovi brata a že si milovaným Božím dieťaťom a dedičom: Odkiaľ to všetko máš a od koho? Nehanbíš sa, keď toľko tak veľkých darov prijímaš od Boha, nehanbíš sa odopierať Bohu……...
Ten chlapec dôveroval otcovi, pretože ho dobre poznal. A poznal ho nie nejakým rozborom jeho vlastností, ale zo skúsenosti. Zo skúsenosti vedel, že ho otec miluje, preto mu dôveroval. Dôvera v Boha je vždy založená na poznaní Boha, ale poznanie Boha rastie dôverou.[1] * Kardinál Meisner takto hovorí o Bohu. Predstavte si, ako voľakedy naši starí otcovia vozievali……...
Istý americký štátnik rozpráva, že by sa istotne stal nevercom, keby ho nebolo niečo držalo. Bola to hlavne spomienka na časy, keď matka chytila jeho detské rúčky a učila ich spínať k modlitbe: „Otče náš…“ * Slávny kazateľ Spurgeon rozpráva o svojom synovi, že keď sa v noci strhol zo spánku, vždy zavolal: „Otecko, podaj mi ruku!“ Keď……...
Bohatý sedliak mal jediného syna, ktorý bol hluchonemý. Poslal ho do ústavu. Po niekoľkých rokoch sa syn vrátil domov. Keď uvidel otca zrozumiteľne zvolal: „Otče môj!“ Otec bol týmto dosial nepočutým oslovením dojatý k slzám. Povedal že na to do smrti nezabudne a ústavu poslal bohatý dar. * Otec so synom, asi 4-ročný chlapec, išli po ulici vo……...
Nemala som nikdy problém pochopiť, že Boh je Otec. Stačilo sa mi pozrieť na môjho otecka a chvíľu ho pozorovať a bolo mi všetko jasné. (sv. Terézia z Lisieux) * Osoba, ktorá ešte nie je pokrstená, nemôže nazývať Boha Otcom. (Ján Zlatoústy) * Keď niekto útočí ako vôl, ľahá si ako osol, neodpúšťa ako ťava, obžiera sa ako……...
Lászlo Mécs napísal veľa krásnych básní a medzi nimi aj jednu o tom, ako vypadol z hniezdočka – práve vtedy, keď pod stromom oddychoval nevidiaci predavač novín – malý, ešte neoperený vrabček. Chúďa, padlo akurát do jeho otvorenej kabely, v ktorej mal svoju dennú tržbu. Predavač ho vybral a pohladkal vo svojej dlani. A básnik dodáva, že aj človek je niekedy ako také……...
Jedna ázijská študentka sa v rozhovore spýtala: „Čo by som mala z toho, keby som sa stala kresťankou?“ Dostala odpoveď: „V každej situácií vášho života by ste vedeli, že máte Otca, ktorý vás miluje.“ Ona odpovedala: „No to by bolo naozaj veľa.“[1] * Mons. Segur rozpráva tento príbeh: Jednému otcovi sa stratila na trhu dcéra….…...
Bilquis Šejchová vo svojej autobiografii, kde opisuje svoje obrátenie z mohamedánstva na kresťanstvo, uvádza toto: Jedného dňa prišiel k nej malý syn Mahmud a plačúc si držal líce. „Moje ucho,“ plakal, „ucho ma tak veľmi bolí.“ Musela ísť s chlapcom do nemocnice. Večer sa pri Bilquisinej posteli pristavila rehoľná sestra Dr. Pia Santiagová. Zaujala ju Biblia, ktorú mala táto mohamedánska……...