4. Náhliac sa k životu osamelosti či vyhnanstva, nečakaj na duše milujúce svet, lebo zlodej prichádza neočakávane. Mnohí, ktorí sa snažili, aby spolu so sebou zachránili neopatrných a lenivých, zahynuli sami spolu s nimi, lebo oheň ich horlivosti po čase vyhasol. Keď zacítiš plameň, bež, lebo nevieš, kedy vyhasne a zanechá ťa v tme. Nie všetci majú……...
3. Ak si proroka neuctia vo svojej vlasti[1], ako riekol Pán, tak si musíme dať pozor, aby únik zo sveta nebol pre nás dôvodom k márnej sláve. Lebo únik zo sveta je odlúčením sa od všetkého s úmyslom, aby sa myseľ stala neodlučiteľnou od Boha. Exil miluje a koná neustály plač. Exilom je únik pred každou naviazanosťou……...
2. V počiatkoch je bežné, že sťaby božským plameňom, sú silno a dlho pálení tí, čo milujú Pána, myšlienkami odlúčenia od svojich vlastných, ktoré učinili v túžbe za ťažkosťami a chudobou, ku ktorým sú nasmerovaní milovníci takého dobra. Akokoľvek je tento zápas dobrým a chvályhodným, predsa si zasluhuje veľké zváženie; lebo nie každý exil privedený do krajnosti……...
Svätý Ján Klimak po definovaní významu exilu, ponúka jeho najhlavnejšie znaky. Ako prvý uvádza skromné spôsoby. Jednoduchosť života otvára dušu pre prijatie poznania zhora. Spasiteľ naznačuje niečo z charakteru tohto poznania, keď hovorí: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3). Svätý Izák Sýrsky vo svojej štvrtej homílii ponúka……...
1. Vyhnanstvo znamená, že vo vlastnej domovine navždy opustíme všetko, čo nám bráni dosiahnuť cieľ zbožnosti. Vyhnanstvo znamená skromné spôsoby, múdrosť, ktorá zostáva neznáma, obozretnosť, ktorú väčšina ako takú nepozná, skrytý život, neviditeľný úmysel, skryté rozjímanie, túžbu po ponížení, túžbu po ťažkostiach, neustále odhodlanie milovať Boha, hojnosť lásky, zrieknutie sa márnej slávy, hĺbku ticha. Definícia exilu ……...